Reklama
Reklama

November s tieňom modrej totality...

Počet zobrazení: 2401

„Savana pumpa, vajčiaci!“ – to je pozdrav, ktorý sa každú sobotu pred desiatou večer ozýva z obrazovky našej televízie v Mlynskej doline. Tej, ktorá by ako národná, kultúrna, verejnoprávna inštitúcia mala i mohla nadviazať na najlepšie tradície hodnotnej zábavy a kultivovanej satiry legendárnych zabávačov Československej televízie od samého jej začiatku. Miloslav Šimek s Jiřím Grossmanom, Vladimír Dvořák s Jiřinou Bohdalovou, Vladimír Menšík, Karel Šíp a Jaroslav Uhlíř, Zdeňek Svěrák, Ladislav Smoljak s ich „partičkou“ z Divadla Járy Cimrmana. A, samozrejme, i dvaja Slováci: Lasica-Satinský. Všetko mená hodné Siene slávy kvalitnej televíznej zábavy. Z novoveku môžeme priradiť aj Fujarovú šou, s prižmúrenými očami humoristickú dvojicu Noga-Skrúcaný. Teda zabávačov, s darom tvoriť veselú atmosféru, rozdávať humor a vzbudzovať dobrú náladu. Nie však lacný alebo plytký humor za každú cenu. Presnejšie za akékoľvek peniaze, pričom nejde len o ich množstvo, ale aj pôvod. Tvoriť humor slušný, intelektuálny, kultivovaný, ktorý nikoho neuráža a neponižuje. A to je ťažké, preto je to umenie. S neľahkou výzvou si poradili pred rokmi aj tvorcovia „Uragánu“ Andy Kraus s Petrom Marcinom ,vysielaného najskôr v STV, neskôr  v sitkome „Susedia“ na Markíze. Odvtedy v zábave zaujala trochu azda len relácia „Všetko, čo mám rád“ vo vysielaní komerčnej TV JOJ. Niekdajší ťahúň televíznej zábavy a okrasa všetkých recepcií, plesov a karov Štefan Skrúcaný ožil na obrazovke po rokoch, a dozrel vďaka nevyčerpateľnej energii multitalentovaného šoumena Ondreja Kandráča.

savana_pumpa.jpg
Fotozdroj: RTVS

Pumpa, pumpa... a či vládna žumpa...? Všetko jedno. Humoristi a zabávači v tejto koronakríze ani nechýbajú, keďže súčasná vládna garnitúra ponúkla národu nebývalé množstvo zábavy aj hier. Hoci bez chleba. Namiesto biblického – každodenného Božieho daru – nám Igor Matovič s Jaroslavom Naďom servírujú nejedlé tyčinky do nosa. A všetky televízie na Slovensku kapustovú propagandu November – (ne)November... Nehrajú s nami, divákmi, férovú hru. Najmenším ich hriechom je, že neoznačujú reprízy zákonom predpísaným titulkom. Prečo by aj mali? Veď od ústavnosti a zákonnosti sa odklonila nielen vláda, no i zákonodarný zbor. V oveľa závažnejších prípadoch. Ak o dôvodoch či okolnostiach autonehody, o skutočnom smere cesty a pravých dôvodoch prítomnosti Miss-ky v štátnej limuzíne klame predseda parlamentu, prečo by v spravodajstve mali televízie prinášať pravdu? Napríklad o protivládnych masových protestoch proti trnavskému bláznovi v premiérskom kresle, ktorý za šesť mesiacov vo vláde stratil polovicu svojich voličov. Proti tomu, čo nám ukradol Veľkú noc, Dušičky, spomienku na Medzinárodný deň študentstva, niekoľkým aj oslavu 31. výročia sviatku slobody a demokracie. Ľudia zdvihli hlas proti tomu, kto nám zrejme ukradne s Vianocami a Novým rokom i skutočnú slobodu a demokraciu. Lebo sa nechceme dať neustále dookola testovať jeho vykšeftovanými tyčkami. Vláda Igora Matoviča stratila legitimitu, keď občanov, ktorí sa rozhodli – napriek protiústavne vyhlásenému núdzovému stavu – prejaviť svoj názor v hlavnom meste aj v Košiciach a Banskej Bystrici – nazvala extrémistami, mafiánmi, komunistami, fašistami, opicami... Takáto vláda tu nesmie ďalej pôsobiť. Šíriť strach s podporou mainstreamových médií a najmä cez televízie klamať a ohrozovať občanov tvoriacich štát. Takáto vláda i takýto parlament (s ústavnou väčšinou) sa namiesto pilierov demokracie stávajú priamym bezpečnostným rizikom, priamou hrozbou pre štát. A čo slovútna pani prezidentka? Tá priamo 17.novembra (!) vpustila do Grasalkovičovho paláca desiatky ťažkoodencov, pripravených a odhodlaných silovo zasiahnuť proti nespokojným voličom. Mlčala a mlčí o nehoráznych provokáciách policajtov, ktorí si (ako Chaplin so svojím synom v čierno-bielej groteske) sami hádzali pyrotechniku pod nohy snažiac sa vyprovokovať násilie. Nepochopiteľne sa Zuzana Čaputová nechá urážať a ponižovať nevzdelanému milionárskemu podvodníkovi z Trnavy, stále nenachádza odvahu pomenovať a odsúdiť štýl vládnutia Igora Matoviča a štátnicky utlmiť bezprecedentné rozbroje s Richardom Sulíkom vo vládnom kabinete. V štáte vládne strach a chaos. Pod zámienkou boja proti pandémii, za očistu súdnictva, prokuratúry a politického chlieva sa kšeftuje a kradne v priamom prenose, hoci v slovenských dolinách ešte doznieva ozvena sľubov o transparentnosti, zrušení rodinkárstva, mafiánskych prepojení a o čistej politike v prospech občanov. Iba hluchí a slepí nepočujú a nevidia to zlo, obaľujúce celé Slovensko do plášťa modrej totality. Rok 2020 je jej rokom nula. Chcem veriť, že roku 1 sa jej výhonok nedožije. Referendum a predčasné voľby sú isto vhodnejšou a demokratickejšou cestou ako stavovské povstanie po vzore českej histórie, ukončené defenestráciou pražských konšelov. Zdá sa, že milionárska luza na čele súčasnej Slovenskej republiky už dobre nepočuje. Stalo sa to práve pred 31. rokmi komunistickým mocipánom, keď vo svojej neohrozenosti nerozoznali výkriky z Václavského námestia. Mysleli, že počujú stále iba ozvenu študentských výkrikov z Národní třídy: „Máme holé ruce!“ No v skutočnosti sa už vtedy éterom nieslo volanie: „Máme hole v ruce!

Zdá sa, že nič nepočujú ani novinári v mainstreamových médiách, ktorí sa odkazu pravého Novembra 1939 i myšlienkam a heslám z novembrových námestí 1989 spreneverili najviac. Zahľadení do seba stále tancujú na parketoch svojich redakcií tango so svojimi chlebodarcami a v éteri krojovaný odzemok s nami. Myslia si že účinkujú v šou „Zem spieva“, no nepostrehli, že ľudia na uliciach a na námestiach zdravia: „Savana pumpa, vajčiaci!“ práve ich.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama