Reklama
Reklama

Novembrové mediálne „škatule“...

Počet zobrazení: 2727

Stav núdze vyhlásila na Slovensku Matovičova vláda ešte v októbri. No aj napriek celoplošnému testovaniu a sľubovaniu slobody pohybu účastníkom s negatívnym výsledkom, obmedzenia ostali v platnosti aj počas novembra. Mediálnej scény sa však zákaz pohybu akoby netýkal. Zo Štatistického úradu SR som síce dostal odpoveď, že „neevidujú počty ani druhy internetových portálov“, no podľa medializovaných informácií je u nás funkčných vyše 12 400 webov. Mimoriadne sa v koronakríze darí e-shopom, ktorých počet presiahol sedem tisíc. Výrazne – až na tretinu – padol počet zľavových portálov, ktorých pred koronakrízou pôsobilo v SR 150.

Pandémia – (ne)pandémia..., novorodenci sa hlásia na svet nielen v pôrodniciach. Hneď 1. novembra 2020 uzrelo svetlo sveta konzervatívne médium Štandard. Redakcia s 20-timi redaktormi má vraj ambíciu vyvážiť silné postavenie liberálnych denníkov a portálov. Šéfredaktorom sa stal Jaroslav Daniška, no jediným vlastníkom (podľa jeho slov) je známy televízny producent a režisér Peter Núñez. Z tlačovej správy sa verejnosť dozvedá, že „Štandard začína ako otvorené a nespoplatnené médium, ktoré sa chystá tiež vydávať knihy, printový mesačník a videoobsah v televíznej kvalite. V budúcnosti plánuje prejsť na spoplatnený obsah.“ Ako inak, veď biznis a zisk je v kapitalizme nadovšetko!

Taktiku biznismenov (aj tých mediálnych) potvrdila 2. novembra jediná celoplošná spravodajská slovenská televízia TA3. V mesiaci boja za slobodu a demokraciu jednostranne vypla státisícom občanom Slovenskej republiky svoj terestriálny signál. Prevažne vidieckemu obyvateľstvu tak zamedzila bezplatný prístup k najaktuálnejšiemu dianiu cez anténu na streche. Tento ziskuchtivý, no podľa mňa chybný ťah dámou by mohla pružne využiť „zalátaním diery“ v éteri verejnoprávna RTVS, ktorá pre obmedzenia v športe stále nemôže reštartovať monotematický športový kanál. Som totiž presvedčený, že nikto z divákov, ktorí sme doteraz TA3 sledovali voľne, si kvôli ziskuchtivosti nového majiteľa s jeho „babincom“, nebude za kreovanú, zušľachtenú a naondulovanú spravodajskú televíziu platiť. Hra na demokraciu a slobodu sa ešte pred oslavou jej 20-tych narodenín skončila. Zmeny v TA3 nastali potom, čo ju doterajší majiteľ Ivan Kmotrík predal českému podnikateľovi a politikovi Ivovi Valentovi, ktorý má za riekou Moravou svoje dlhé prsty aj v Parlamentných listoch. Pred niekoľkými dňami sa v tejto televízii nepostrehnuteľne vymenil, samozrejme, aj manažment. Vládne tam ženský triumvirát. Funkcia generálnej riaditeľky sa ušla Mirjane Hron Sikimič, spravodajstvo a publicistiku riadi bývalá sympatická novinárka, neskôr politička Zuzana Martináková, kormidlo marketingu prevzala Oľga Dúbravská. Keďže nová šéfka (doteraz mienkotvornej televízie) zastávala post generálnej riaditeľky v konkurenčnom vydavateľskom dome Spoločnosti 7 Plus, s r. o., (známej bulvárnym zameraním), vynára sa množstvo otázok o serióznosti tohto vysielateľa. Mnohé odpovede budú zaonačené, zrejme skryté, netransparentné, niektoré kroky nepovšimnuteľné. Lebo ako vravieval  Winston Churchill: „Iba deti, blázni a veľmi starí ľudia si môžu dovoliť hovoriť vždy pravdu.“

Aby toho nebolo málo, ukončil sa aj predaj ďalšej súkromnej televízie. Majiteľom TV Markíza sa stal najbohatší Čech Petr Kellner. Finančná skupina PPF dokončila prevzatie mediálnej spoločnosti Central European Media Enterprises (CME), ktorá prevádzkuje 30 televízií v piatich krajinách strednej a východnej Európy vrátane slovenskej Markízy a českej Novy. Transakciu týkajúcu sa 45 miliónov divákov schválila Európska komisia (EK), príslušné regulačné úrady v niektorých krajinách aj akcionári CME. Tieto presuny sú o to zaujímavejšie, že po predaji vydavateľstva Perex s denníkom Pravda (takisto českému majiteľovi), reťazia sa kšefty smerom do Prahy. Tam, kde je zvykom milióny prenášať v škatuliach od vína či od topánok... Niekoľkí mediálni experti preto na tohtoročné Dušičky (ktoré nám vláda Igora Matoviča zrušila), zapálili sviečku na pomyselnom hrobe slovenskej mediálnej „slobody“. Zlé jazyky klebetia, že celoplošné prepady a zatýkanie NAKA pred televíznymi kamerami, prináša síce obavy do najvyšších politických a justičných kruhov, no odráža sa práve aj vo vlastníckych štruktúrach mediálnych domov. Akoby sa majitelia rozhodli zbavovať dôkazov o mediálnej korupcii storočia. To sú však len dohady, zatiaľ čo realita potvrdzuje, že najbohatší oligarchovia chcú svoju pravdu hlásať, vysvetľovať a šíriť zrejme už len majetným. Napriek tomu – chudoba cti netratí...

 Mediálne vody neostali stojaté ani v poslednom novembrovom týždni. Na hladinu s mnohými portálmi, plávajúcimi ako korkové štople, „čľupol“ titulok: „Hackeri napadli slovenskú televíziu: Odstavili vysielanie... Rieši to polícia v troch štátoch!“ Vzápätí som zistil, že sa to (žiaľ) netýkalo ani jedinej televízie, ktoré manipulovali pravdivé informácie o masových a spontánnych protestoch proti Matovičovi alebo o vládnej propagande pred štátnym sviatkom 17. novembra 2020 a po ňom. Ani proti médiám, ktoré zamlčiavajú skutočnosť, že za 30 dní v núdzovom stave minul prvý koaličný útok „slovenskej politickej reprezentácie“: Matovič – Kollár -–Sulík (s reklamným nápisom „prázdna špajza“ na dresoch) až 2 042 948 658,79 eur! Práve naopak. Hackerský útok postihol Senzi TV, úplne odstavil vysielanie a riaditeľ šláger televízie Noro Mészároš musel dočasne presunúť celé jej vysielacie pracovisko. Vlastne ani neviem prečo, no pri tomto súčasnom pohybe na slovenskom mediálnom trhu som si spomenul na českú novinárku Lenku Žáčkovú, tvrdiacu že : „Významné zmeny nie sú vždy uskutočniteľné ľahko, keďže každé stádo má svoju čiernu ovcu, vlka v rúchu baránka, ale aj šťastné ovce.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama