Noví bojovníci v Bojovníku

Slovo robí nielen chlapa, ale aj politika, dokonca i toho ex. V poslednom príspevku som sľuboval, že sa pokúsim napísať pozitívny príspevok, hoci to bude v dnešnej dobe nesmierne zložité. Predsa sa však čosi našlo, dokonca na webovej stránke Slovo. Veľmi ma potešila správa, že sa dala dokopy partia zväčša mladých ľudí, ktorí budú prostredníctvom dvojtýždenníka SZPB Bojovník propagovať najsvetlejšiu kapitolu našich dejín – Slovenské národné povstanie.

Škoda, že sa podobné úsilie neobjavilo vtedy, keď našu krajinu spravovala ľavica a boli na prácu takéhoto časopisu ideálnejšie podmienky. Strana Smer trestuhodne zanedbávala mediálnu oblasť. Napríklad týždenník Nové slovo vychádzal a bolo možné ho kúpiť v stánkoch aj po novembri 1989. A to bolo pre ľavicu riadne ťažké obdobie! Dnes len vďaka niekoľkým zanieteným ľuďom žije Slovo ako internetové periodikum. Škoda, že sem nepíše viac ľavicovo orientovaných politikov. Väčšina sa zamerala na rozličné sociálne siete.

Vrátim sa však k Bojovníku. Oceňujem zmenu vo vedení redakcie. Moju dôveru umocňuje aj to, že za týmto úsilím stojí Braňo Ondruš, ktorého už roky poznám. Verím, že spolu s ostatnými kolegami dokáže urobiť z Bojovníka nielen zaujímavý, ale aj hodnotový časopis propagujúci pokrokové tradície nášho národa. Keď doň začnú písať aj viacerí uznávaní autori článkov v Slove, tak to určite bude na prospech nielen SZPB, ale aj ľavicovo zmýšľajúcich ľudí všeobecne.

Som presvedčený, že k tomu prispeje aj oživenie spolupráce Slova s Bojovníkom, čo mi potvrdil prevzatý rozhovor s národnou umelkyňou Máriou Kráľovičovou na webe Slova.

Som vďačný všetkým, čo sa nezmierujú so súčasným stavom ľavice na Slovensku a naďalej sú rozhodnutí propagovať našu históriu v zmysle výroku spisovateľa Vladimíra Mináča:

„Vždy budeme malým národom, ale pokiaľ si budeme chrániť svoju pravdu a hodnoty, nikdy nebudeme bezmocní. Nie moc, ktorá je pominuteľná, ale duch, ktorý v nás pretrváva, to je naša cesta, náš zmysel, náš osud.“