OTO a voľby 2016
pondelok 14. marec 2016Čo má spoločné televízna súťaž OTO a naše parlamentné voľby? Nuž o výsledkoch obidvoch rozhodovali diváci resp. občania. Možno by stačilo povedať občania, lebo aj tí sú len divákmi a nie hýbateľmi politického diania. Či sa vedia správne rozhodnúť, ponechám na čitateľov týchto riadkov.
Kresba: Ľubomír Kotrha
Už rímski cisári vedeli, ako spraviť z občanov divákov. Dali m chlieb a hry. Zdá sa, že mnohým z dnešných Slovákov stačia už len tie hry, aj keď chleba nemajú nadbytok. V časoch mojej mladosti televízia sa snažila (raz úspešne, raz menej) plniť funkciu informatívnu, vzdelávaciu, estetickú i zábavnú. V osemdesiatych rokoch minulého storočia Peter Karvaš v štúdii o televíznom seriáli napísal, že je to okrajový žáner dramatických umení. V deväťdesiatych rokoch nám boli importované talkšou, lebo seriály vraj už ľudí nezaujímajú. Tí, čo to tvrdili, zrejme vedeli lepšie rozpoznať želania televíznych divákov než dnes prieskumné agentúry voličské preferencie. Seriál sa však o pár rokov opäť vrátil (aj keď v oveľa nižšej kvalite) na televízne obrazovky. Už nie ako okrajový, ale centrálny program, a nie ako súčasť dramatických umení lež len bohapustej zábavy v dialógoch. Isteže aj v dnes preklínaných alebo idealizovaných „starých časoch“ bola úroveň televíznej zábavy rôzna. Jedni sa nadchýnali česko-slovenskými Silvestrami alebo programom L+S Niekto je za dverami, iným stačili o niekoľko poschodí nižšie estrády Krajíčka s Hlaváčkom. Ale aspoň sa dalo vyberať. V ére globalizácie aj úroveň televíznych programov (česť zopár výnimkám) je znivelizovaná. Mladým, ktorí sa rýchlo naučili, že život je zábava a treba si ho užívať, to možno vyhovuje. A možno to vyhovuje aj tým, ktorí pri televízore aspoň na čas zabudnú na svoje reálne životné problémy, ktoré nik nerieši, alebo na riešenie ktorých už aj oni rezignovali.
Ak sa vrátim od televíznej zábavy do politiky, tak sa zdá, že mnohí moji spoluobčania aj v nej vidia reality šou. Tým, ktorí sa po voľbách cítili ako víťazi, by som čosi poradil. Spravovanie štátu nie je zábava. Ale patrilo by sa náležite poďakovať tým (okrem Smeru, ktorý si zlý výsledok čiastočne zavinil aj sám), ktorí ich vyniesli na výslnie slovenskej politiky. Ak by sa im nebodaj podarilo zostaviť vládu, mali by do funkcie ministra kultúry vymenovať nejakú osobnosť šoubiznisu, za ministerku zdravotníctva pani, ktorá nahovorila sestričky na hromadnú výpoveď a za ministra školstva pána učiteľa, čo zinscenoval na školách štrajk. Odbornosť a kvalita predovšetkým. A platí to tak pre politiku ako pre televíznu zábavu.
Reagujte na článok
Komentáre
Zábavu nám predvádzajú permanentne, hlavne vyjadreniami o obrovskej zrade z úst Matoviča. Ešte nás treba POCTIVO informovať, kto je PREDSEDOM tohto spolku ?
Matovič za OLaNO, Lipšic za NOVU, alebo Budaj za Zmenu z dola = OBROVSKÁ ZRADA.
Traja predsedovia strán na jednej kandidátke = to je fasa. Že si to nikto neuvedomí ??? To nie je verejné porušovanie (obchádzanie) zákona o voľbách, keď členovia iných strán sa do NR SR vyvezú na chrbtoch = kandidátkach iných strán ? Aby som nebol jednostranný. Kedy sa OKS dostala cez voľby do NR SR ? Nepamätám, asi nikdy. Avšak Dostál, Šebej tu blúznia na Slovensku už dlhú dobu hlavne "vďaka" iným stranám.