Reklama
Reklama

O ekonomických mýtoch druhýkrát

Počet zobrazení: 3440

Potešil ma článok Antona Julényho publikovaný 26. augusta 2013 v Slove, ktorým reagoval na moje predchádzajúce články o ekonomických mýtoch v slovenskom myslení. Som rád, že vyvolali diskusiu a napriek tomu, že jeho tón bol zdanlivo kritický, v zásade potvrdil takmer všetko, čo som napísal.

Samozrejme, s p. Julénym súhlasím, že ekonomická politika po roku 1989 bola v mnohom nerozumná, naivná alebo rovno zameraná na redistribúciu majetku užšej politickej a ekonomickej skupine. Vrátane útokov na JZD Slušovice, ktoré sa odohrali  zrejme v záchvate intelektuálskeho disidentského rovnostárstva a nevraživosti voči majetkovo bohatým – pritom už vtedy som tvrdil, že Slušovice je presne tá organizácia, na ktorej v nových kapitalistických pomeroch bolo treba stavať.

Pán Julény uvádza, že v roku 2011 základné potraviny v okolitých krajinách sa dajú nakúpiť výhodnejšie ako na Slovensku. A má pravdu a potvrdzuje tak to, čo som napísal vo svojom článku ja. Slovensko má prírodou dané horšie podmienky na rozvoj poľnohospodárstva než napr. Maďarsko. To je potvrdzované aj historicky – v čase bez agrodotácií – takže podľa neoliberálnych idealistov v čistých nepoškvrnených trhových podmienkach. Slovensko sa niekoľko storočí výraznejšie viac špecializovalo na remeselnú produkciu, ťažbu surovín, dreva a pod. a mnohé potraviny sme dovážali z Dolnej zeme. Dlhodobo u nás existoval problém agrárnej preľudnenosti a následného vysťahovalectva, taktiež dobre zdokumentovaný. Zmiernil ho až rozvoj priemyslu koncom tridsiatych rokov a po jeho dočasnom rozklade v deväťdesiatych rokoch sa opäť objavil.

Nie, poľnohospodárstvo nie je pre nás cestou rozvoja – len prípadným doplnkom. My musíme v medzinárodnej deľbe práce nájsť pre seba inú parketu. Je to priemysel, veda, technológie. Nie preto, že by sme v týchto oblastiach boli dnes obzvlášť dobrí, ale preto, že to je jediná cesta, ktorá sa nám ponúka a kde nie sme vopred handicapovaní, resp. handicap vieme pri koncentrovanom úsilí nejako vyrovnať. (Pravda, aj to chce rozumnú a cielenú vládnu politiku.)

Taktiež len potvrdzuje moje slová – a to dokonca na viacerých miestach – že poľnohospodárstvo musí byť dotované. Ak musí byť dotované, znamená to, že je ekonomicky neefektívne a súčasne aj to, že niektoré iné hospodárske odvetvie na tieto dotácie musí zarobiť.

Úvahy o získaní väčšieho balíka dotácií z EÚ tento problém len odsúvajú o level vyššie. Viem si predstaviť situáciu, že po nejakých rokovaniach by si Slovensko vyjednalo pre seba zvýšenie európskych agrodotácií a tak by zrazu v našich podmienkach poľnohospodárstvo ako také zatraktívnilo a vyzeralo by z nášho pohľadu ziskovým. Lenže aj v takomto prípade by to musel niekto zaplatiť (napríklad exportne úspešný nemecký priemysel).

Štáty EÚ môžu dotovať svoje poľnohospodárstvo práve preto, že ekonomická efektívnosť iných sektorov im to umožňuje – alebo donedávna umožňovala.

Uvádzal som, že poľnohospodárstvo vo vyspelých štátoch zamestnáva pol percenta až sedem percent práceschopnej populácie. Neviem, prečo ma za tento údaj p. Julény kritizoval, čísla, ktoré uviedol on, sa do toho rozpätia zmestili. Vzorom pre nás azda nebude Poľsko so 16,25 % - to som ani medzi vyspelé štáty neradil. V zvyšovaní tohto podielu na Slovensku z existujúcich 4,96 % zmysel nevidím.

Áno, viem si predstaviť zatraktívnenie práce v poľnohospodárstve pre mladých ľudí – ale znamenalo by to nutnosť kontinuálneho prísunu prostriedkov do poľnohospodárstva vlastne bez nádeje, že raz samo začne produkovať zisk. V prípade štátnych investícii do priemyslu, nových technológií a vedy to tak nie je. Po počiatočnom inpute si viem predstaviť, že by mohli byť pre nás výrazným ekonomickým prínosom.

Súhlasím s tým, že bez chleba (zastupujúcom v tomto prípade aj ostatné potraviny) žiť nemôžeme. No musíme tento chlieb za každých okolností dorábať sami? Je podstatné, aby ten chlieb bol „náš“? Nezistíme, že za cenu, za ktorú by sme si tento chlieb dorobili, môžeme vyrobiť a vyviezť napr. spomenutý televízor či auto  a kúpiť sa za rovnakú jednotku práce desať chlebov?

Veď aj absolútna väčšina z nás si chlieb nepečie doma sama, ale kupuje ho v obchode. Za peniaze, ktoré získala inou pracovnou a ktorá vzhľadom na možnosti, schopnosti a pod. je pre konkrétneho jednotlivca výhodnejšia než vlastné pokusy o výrobu chleba. Existuje predsa čosi ako deľba práce a to dokonca v medzinárodnom meradle. Len my musíme byť v stave na výmenu niečo ponúknuť...

Ochotne sa podpíšem pod vyjadrenie, že existujú aj mimoekonomické efekty a pozitíva poľnohospodárstva, sám som to priznal, no nevenoval som sa tejto otázke v mojom pôvodnom článku, pretože ten musel byť zákonite rozsahovo limitovaný. Domnievam sa tiež, že môžu existovať niektoré oblasti poľnohospodárskeho sektoru, ktoré môžu byť vysoko ziskové aj v našich podmienkach – nie je to však produkcia základných potravín, ale oblasti, ktoré sú spojenou s vysokým vkladom intelektuálnej práce a následne vysokou pridanou hodnotou – vinárstvo, šľachtiteľstvo, genetické inžinierstvo a pod. (Teda opäť omieľame otázku  podpory vedy, vzdelávania a techniky!)

Taktiež súhlasím s tým, že poľnohospodárstvo môže mať svoj strategický význam – napr. z pohľadu potravinovej bezpečnosti, ale táto potravinová bezpečnosť a strategickými úvahami podmienená nezávislosť v ich produkcii  má svoju cenu (napr. v podobe dotácii), ktorú treba zaplatiť a preto na ňu musíme mať.

Aby sme my v našich podmienkach vedeli udržať naše poľnohospodárstve, musíme získať na to isté ekonomické zdroje. Tieto zdroje nevieme vyprodukovať priamo v poľnohospodárstve, sme preto odkázaní na ekonomický a technologický pokrok v iných sektoroch a to v priemysle, obchode, finančných a dopravných službách.

Vraciam sa tak  okľukou k základnej téze môjho pôvodného článku. Poľnohospodárstvo ani turizmus nemôžu byť v slovenských podmienkach generátorom ekonomického rastu. Turizmus bude zrejme vždy len okrajovou doplnkovou a skôr regionálnou aktivitou a poľnohospodárstvo, aby vôbec prežilo, bude musieť byť dotované a rôznymi opatreniami ochraňované. Z čisto ekonomického pohľadu bude teda skôr prijímateľom rôznych podpôr a zdrojov. Jeho vklad do spoločenského blahobytu bude teda skôr mimoekonomický – bude zabezpečovať základnú potravinovú bezpečnosť, udržanie krajiny a vidieckej infraštruktúry a vidieckej spoločnosti  v kultivovanej rozumnej podobe – no zdroje na jeho podporu bude musieť Slovensko nájsť mimo poľnohospodárskeho sektoru.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa Dedo
#1
Ján Šteuček
21. október 2013, 12:05

Tento článok navodzuje atmosféru podobnú tvrdeniu I. Mikloša : "...v Hongkongu nemejú ani  m2  pôdy a predsa tam ľudia žijú...". Áno dokonca aj vo vesmíre (v module) žijú ľudia, ale za akú cxenu? Vaša úvaha o rozvíjaní "oblasti, ktoré sú spojené s vysokým vkladom intelektuálnej práce a následne vysokou pridanou hodnotou – vinárstvo, šľachtiteľstvo, genetické inžinierstvo a pod. " má svoje racio, ale čo s oblasťami, kde sa "vysoká pridaná hodnota" ešte dlho nebude dať dosahovať. Chceme na Slovensku vybudovať  "OCEĽOVÉ MESTO" s perspektívou Detroitu ?

Obrázok používateľa datatip
#2
Anton Maslo
21. október 2013, 14:37

2 podotázky ktorými sa autor nezauberá ( alebo ich prehliada ) ?

-/ Prvá = poľnohospodárstvo pôsobí aj na vzhľad krajiny, vodohospodárske pomery a iné aspekty života.

-/ Druhá = čo chcete urobiť z občamni tohto štátu ktorí nemali to "štastie" mať nadelené IQ nad 130, ale majú ho na úrovni do 90, teda slabá, podpriemerná inteligencia ( zdroj : http://www.iq-test.chytry.cz/stupne.html )

Obrázok používateľa Jan.Peter
#3
Jan Peter
21. október 2013, 17:42

Myslite, ze polnohospodarstvo v podobe ako je dnes vyriesi problem s ludmi s IQ menej ako 90? Ked traktor stoji 3 miliony, date ho do ruky cloveku, co vie sotva citat a pisat? Aj zivocisna vyroba je dnes uz daleko viac automatizovana. Aka-taka cesta sa crta v polnohospodarskej vyrobe starou rucnou cestou a chcem vidiet ako to ti ludia budu robit ak k tomu nemali vztah doteraz. Mne to cele pripomina Tomanovej socialne podniky. Vyzaduje to neustaly prisun penazi a vysledky su vo hviezdach. A ked sa toho chytia spekulanti - mame tu tunel ako vysity.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#4
Peter Zajac-Vanka
21. október 2013, 23:56

Takmer by som súhlasil, Daniel...

...lebo dá sa súhlasiť: citujem:"Poľnohospodárstvo ani turizmus nemôžu byť v slovenských podmienkach generátorom ekonomického rastu"-

- ale vytrhávate poľnohospodárstvo a turizmus z celkového národohospodárskeho komplexu Slovenska a neponúkate žiadne iné zdrojovo prístupnejšie a tradičnejšie riešenia.

Viete, správne i v závere píšete, že poľnohospodárstvo i turizmus majú hlavne ten mimoekonomický vklad do nášho spoločenského blahobytu, ale: veď hlavne o toto teraz ide!!!!

Pochopte už, Daniel, aj z článku docenta L.Hohoša teraz tu na webe aktiálne, ale aj ešte z diskusie na Klube NS "Akú ekonomiku má Slovensko?", že my už nemáme v tej našej ekonomike takmer nič - preto našim "rastovým" generátorom rozhodne nebudú nikdy žiadne priemyselné, informačné, strojné či zbrojné technológie a investície - môžu tu síce byť a DOČASNE zamestnávať určitú časť pracovnej kapacity obyvateľstva, ale predovšetkým nebudú schopné sotva alebo  minimálne prispievať k spoločenskému blahobytu Slovenska.

Naše firmy ani firmy u nás na Slovensku nikdy nebudú NOKIA ani IKEA, pretože aj tento "zázrak" rastu sa vyčerpal a Fínsko ani Śvédsko už z neho nič nemajú: ale IKEA vyrástla zo švédskych drevených staveníc, teda zo suroviny, ktorej má Švédsko nadostač a malo historicky  drevorubačský "priemysel" ktorý rozvinuli pridaním dizajnových vedomostí a konštrukčnou šikovnosťou, takisto NOKIA ako pôvodný výrobca čižiem a bytových doplnkov vyrástol z domácej potreby zachovať prírodu a dať ľuďom prácu lisovaním a montovaním komponentov na báze vedomostí inžinierov IT, ktorí tam boli.

Azda nemusím pripomínať, Daniel, že v tejto diskusii sme nezastávali poľnohospodárstvo začiatkov 20.storočia ako "večne primitívne kydanie hnoja z prasačích chlievov a tvorbu stielky vidlami pod kravy a ovce" a v žiadnom úmysle sme nemali chuť tvoriť pracovné príležitosti pre ženičky celý deň ohnuté nad repou či zemiakmi. Práve že sa dá naviazať na agropriemyselné tradície už i toho spomínaného fenomému Slušovice a tak ako sa Švédi odrazili od drevorubačstva a Fíni od domácej výroby po domoch, my máme šancu práve z poľnohospodárstva urobiť ten odrazový mostík k budúcemu rastu a ROZVOJU ( ten si ceníme v ekonmoickej demokracii ešte viac, pretože zabezpečuje ten spoločenský aj mimoekonomický blahobyt).

A v turistickom ruchu pravdepodobne Slovač ešte dlho podľa tradície Jurov - zbojníkov "nebude chcieť slúžiť", pretože nás nik nenaučil, že pohostenie a služba turistovi je veľmi lukratívny biznis, ale napriek tomu tu máme očarujúcu prírodu a neskutočnú pre turistov históriu hradov, zámkov, miest a obcí, čo je niečo, čo na Seychellách ani v Las Vegas nenájdu...

... a uživí to aj pol milióna pracovníkov, všetkých nezamestnaných a aj tých, čo dočasne žijú v pracovnej  emigrácii v zahraničí...   

 

Obrázok používateľa Jaro_V
#5
Jaroslav Krafský
22. október 2013, 13:25

Ešte mám poznámku k minulému článku autora o mýtoch v slovenskom myslení. Autor tam hovoril, že nechápe, prečo chceme byť sebestační v poľnohospodárstve, keď v mnohé iné veci dovážame a neprekáža nám to (napr. autor spomenul ceruzky :-). Nuž viete, ceruzky a iné priemyselné výrobky nie sú také kľúčové pre prežitie ľudí. Bez ceruziek prežijete aj 10 rokov, ale bez potravín ani mesiac. Preto aj ekonomické zdôvodňovanie nevýhodnosti poľnohospodárstva na Slovensku autorom je podľa mňa pomýlené. To čo je dôležité a správne, nemusí byť podľa nejakého prvoplánového ekonomického výpočtu efektívne.

To je vlastne aj problém z širšieho hľadiska celej Západnej civilizácie: všetko posudzuje podľa prvoplánových ekonomických prepočtov a výsledok je, že celý systém je stále viac nestabilný, rozpadáva sa, ničí sa príroda atď.

 

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama