Reklama
Reklama

O médiavíruse – infodémii v časoch koronakrízy

Článok Vladimira Prochvatilova preložil a uvádza František Škvrnda st.
Počet zobrazení: 1147

V utorok 20. októbra uverejnil na ruskej webovej stránke Fond strategickej kultúry, kde sú niektoré príspevky aj v anglickom jazyku, bezpečnostno-politický expert Vladimir Prochvatilov zaujímavý materiál na zamyslenie. Napriek obavám z rusofóbie, ktorú u nás s nadšením šíria  dvaja členovia vlády – minister obrany Jaroslav Naď a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivan Korčok – má text vysokú informatívnu hodnotu.

Nepoznáme dôvody, ktoré viedli slovenského predsedu vlády a jeho prisluhovačov k utajovaniu prípravy celoplošného testovania COVIDU-19 pred občanmi aj prezidentkou (čo je minimálne neštátnické a opäť ukázalo, že slovenský premiér nemá potenciál stať sa štátnikom). Ak je akcia celospoločenská, pre celé obyvateľstvo, jeho podpora sa získa len tak,  ak sa o tom bude diskutovať a nepostaví sa rovno pred hotovú vec. Slovenský predseda vlády však diskutovať nevie – chce len, aby ho počúvali a chválili. Takéto utajovanie akcie, ktorá má mať dopad na celé obyvateľstvo, na Slovensku nebolo od čias výmeny peňazí 1. júna 1953.

Symptomatické je, že ako malý chlapec sa slovenský premiér pochválil najprv pred Angelou Merkelovou (asi chcel u nej za každú cenu dokázať, aký je „politický macher“), čo sa chystá urobiť a až potom to povedal doma. Článok nepriamo naznačuje, vo vleku akých síl asi môže byť (nevedomky) slovenský predseda vlády, ktorého slovník sa stáva vulgárnejší a agresívnejší (a zrejme aj myslenie) a začína produkovať nové problémy bez toho, aby staré vyriešil.

V podmienkach, kde sa začína spochybňovať a niekedy už aj (kruto) potierať každý iný názor, ako je vládny (premiérov), je zamyslenie sa nad údajmi a závermi článku veľmi vhodné, aj keď iste ide len o jeden z názorov na tému.

František Škvrnda st. – prekladateľ článku

corona-pixabay.jpg
Ilustračné foto: Pixabay.com
 

Vladimir Prochvatilov: Médiavírus, alebo koľko životov má na účte koronavírusová infodémia? Čomu veriť?


Koronavírusová infekcia už viac ako pol roka neschádza z prvých stránok svetových vydaní. V rade krajín na začiatku tohto roku fámy o nadchádzajúcej epidémii vyvolali potravinovú paniku ešte pred prvými prípadmi ochorenia koronavírusom. Obyvateľstvo sa vrhlo na nákupy toaletného papiera, konzerv, krúpov, zdravotných rúšok a pod.

Taká panika a ostrá reakcia ako na správy o prichádzajúcom COVID-19 nebola ani v čase epidémie vtáčej a prasacej chrípky, ani v čase iných infekcií posledných desaťročí.

Infodémia? Masový informačno-psychologický tlak na ľudí?

Príčina infodémie, ak hovoríme o nej ako o oveľa rýchlejšom a rozsiahlejšom procese, než je expanzia samotného vírusu, spočíva v multiplikačnom pôsobení na masové vedomie stovkami tisícov nedôveryhodných publikácií o tom, čo sa chystá zaútočiť na svet. Takéto pôsobenie nazval americký výskumník Douglas Rushkoff médiavírusom. V knihe Media Virus! Hidden Agendas in Popular Culture popisuje, ako masmédiá manipulujú verejnou mienkou, presadzujúc záujmy transnacionálnych korporácií.

V súčasných masmédiách sa falošné správy (fejky), memy, fámy šíria podobne ako vírus a sociálne siete doslova „infikujú“ ľudí určitým spôsobom zameranou informáciou. Prvýkrát dosiahol efekt infodémie vynikajúci francúzsky mikrobiológ Louis Pasteur, tvorca vedeckých základov vakcinácie, ktorý, ako píše francúzsky sociológ Bruno Latour, dokázal pracovať s verejnou mienkou tak, že vytvoril technológiu, ktorá dáva neveľkej skupine možnosť dosiahnuť hromadný vplyv na západnú civilizáciu.

Metódy, ktoré Louis Pasteur používal na privolanie pozornosti k svojim prípravkom u farmárov i vlády, boli v súčasnosti zdokonalené polittechnológmi (osobami ovplyvňujúcimi z pozadia politické procesy v záujme určitých cieľov a kruhov) a marketingom.

Na vírusových informačných technológiách je vybudovaná tzv. ekonomika pozornosti (The Attention Economy), ktorá vytvára gigantický a stále rastúci dopyt na určitý tovar vďaka podsúvaniu ohromného množstva voľne prístupných informácií prostredníctvom recommendation engine (stroja odporúčaní), t. j. mechanizmov, ktoré zohľadňujú osobné preferencie používateľa, čitateľa, diváka. Výsledkom je, že človek, zbavený možnosti analyzovať uvidené a prečítané, sa nakazí informačným vírusom, ktorý odovzdáva svojim priateľom a spoločníkom.

V spoločnom vyhlásení WHO, OSN, UNICEF, Rozvojového programu OSN, UNESCO a ďalších medzinárodných organizácií spojenom s COVID -19 sa infodémia charakterizovala ako „prebytok online a offline informácií, zahŕňajúci zámerné pokusy rozširovania klamlivých poznatkov s cieľom mariť odvetné opatrenia spoločenskej zdravotnej starostlivosti a podsúvania alternatívnych skupinových alebo individuálnych záujmov“. „Nedôveryhodná a zjavne lživá informácia môže spôsobiť škodu fyzickému a psychickému zdraviu ľudí; ohrozuje najdôležitejšie vymoženosti zdravotnej starostlivosti; vyvoláva pohŕdanie opatreniami na ochranu zdravia obyvateľstva...“ uvádza sa vo vyhlásení.

Napriek tomu aj voči WHO by sa dali vzniesť obvinenia v šírení chybných správ o boji s koronavírusom. V apríli 2020 Rostrebnadzor (ruská štátna organizácia – federálna služba kontroly v sfére ochrany práv spotrebiteľov) uverejnil odporúčania WHO, v ktorých sa konštatovalo, že rúško nie je potrebné pre zdravých ľudí, „lebo nie sú údaje o jeho užitočnosti pre ochranu zdravých ľudí“. Vtedy sa odporúčalo dávať si rúška len chorým na koronavírus, aby nenakazili svoje okolie. V júni WHO radikálne zmenila svoje odporúčania a navrhla... nosiť rúška všetkým (?!). Na začiatku roka WHO odporučila všetkým krajinám zaviesť karanténu a vyvíjala nátlak na Bielorusko, kde karanténa nebola, a teraz tá istá organizácia priznala svoje konanie za „chybné“. Rozkošná chyba! Zvláštny vyslanec WHO David Nabarro nedávno uviedol, že Švédsko postupovalo dobre, keď nezaviedlo tvrdú karanténu v boji s koronavírusom. Čomu máme veriť?

Začiatok koronavírusovej pandémie bol vlastne v článkoch v The New York Times a The Washington Post o tom, že COVID-19 akoby „unikol“ z biolaboratórií v čínskom Wu-chane. Táto verzia bola rozširovaná v svetových médiách a stala sa podnetom pre vznik memu „čínsky vírus“. My sme medzitým písali, že sú dôvody predpokladať, že COVID-19 bol vytvorený v americkom laboratóriu v Galvestone.

Objavenie sa množstva protirečivých verzií o pôvode koronavírusu vytvorilo priemysel fact checkingu (preverovania informácií), t. j. odhaľovania nepravdivých správ. Tak sa v sociálnych sieťach šírila informácia o tom, že vynálezca PCR testov, zisťujúcich nakazenie COVID-19 Kary Mullis, ktorý za svoj objav získal Nobelovu cenu, nepočítal s tým, že tieto testy sa majú používať na zisťovanie vírusov. Autor videa v sociálnych sieťach označuje PCR testy za „zlatý kľúčik do elektronického koncentračného tábora“ a testovanie na koronavírus „cirkusom, terorom, obmedzením práv človeka a diskrimináciou“. Kary Mullis na kameru povedal, že tieto testy „môžu určiť genetickú postupnosť vírusov, no nie samotné vírusy“. Medzitým WHO označila PCR testy za jednu z najúčinnejších metód zisťovania COVID-19. Avšak v marci tohto roku generálny riaditeľ izraelského ministerstva zdravotníctva Bar Siman-Tov a profesor epidemiológie Siegal Sadetzki v priamom vysielaní priznali, že PCR testy môžu byť nespoľahlivé, lebo sú „príčiny, pre ktoré ich presnosť môže variovať“.

Podľa hodnotení stredísk pre kontrolu a profylaktiku chorôb v USA, ale aj WHO, každý rok od respiračných chorôb vyvolaných sezónnou chrípkou, zomiera do 650 000 ľudí. Je to porovnateľné s počtom obetí koronavírusu, no nikdy doteraz, do roku 2020, ani jednu infekciu nesprevádzalo pôsobenie takého veľkého médiavírusu a také ničivé ekonomické dôsledky.

Experti WHO v roku 2003 tvrdili, že vtáčia chrípka zoberie životy 150 miliónom ľudí a nazbierali miliardy dolárov na boj s ňou. Výsledok – 861 chorých, 455 úmrtí. Zopakovalo sa to aj v roku 2009, keď WHO vyhlásila pandémiu prasacej chrípky (AH1N1). Výsledok – 27 tisíc nakazených, 140 úmrtí. Rozhodnutie WHO vyhlásiť pandémiu vyvolalo paniku po celom svete: vlády mnohých krajín vyčlenili na nákup preparátov proti „pandémii“ miliardy eur.

Koniec koncov v roku 2010 členovia komisie pre zdravotníctvo Parlamentného združenia Rady Európy (ďalej len PZ RE) v správe uviedli: „Pandémia prasacej chrípky (AH1N) nebola.“ V súlade s touto správou počet potvrdených obetí AH1N1 vo svete bol menší ako pri bežných sezónnych epidémiách chrípky. Podľa názoru expertov WHO neodôvodnene vyvolala paniku; priviedlo to k preťaženiu nemocníc a k úpravám prostriedkov štátnych rozpočtov. Milióny balení zakúpenej vakcíny sa nevyužili, lebo epidémia mala len ohraničený rozsah. V správe PZ RE sa objavuje aj priame podozrenie z podplácania expertov WHO výrobcami vakcín.

V tomto roku sa spúšťačom infodémie COVID-19 stalo oznámenie WHO o začiatku pandémie koronavírusovej infekcie. Po oznámení WHO sa roztočili kolieska recommendation engine. Po celom svete sa rozšíril médiavírus – príval informácií o grandióznej infekčnosti COVID-19. Potom WHO, ako sa už uviedlo, povedala, že išlo o „chybu“. Bývalý hlavný hygienik Ruska, akademik Ruskej akadémie vied a poslanec Štátnej dumy Gennadij Oniščenko poznamenal, že Rusko sa v tomto prípade stretlo s „informačno-teroristickým útokom“. Korporácie Big Pharma vyvolali medzinárodný informačný terorizmus, ktorý šírili po celom svete.

Ku dnešku na COVID-19 podľa údajov amerického Hopkinsovho inštitútu zomrelo vyše milióna ľudí. V mnohých krajinách sveta sú nemocnice preplnené chorými na koronavírus, ale už sme písali, že vierohodnosť štatistiky je veľmi pochybná.

Prezident nemeckého Inštitútu Roberta Kocha Lothar Wieler na tlačovej konferencii 20. marca oznámil, že v Nemecku za príčinu smrti osôb s pozitívnym výsledkom testu oficiálne považujú koronavírus, bez ohľadu na existenciu iných chorôb. To, že v Nemecku to je tak, potvrdil nemecký virológ Hendrik Streeck a uviedol príklad 78-ročného muža, ktorý zomrel na srdcovú nedostatočnosť bez akéhokoľvek zasiahnutia pľúc, ale bol štatisticky zaradený medzi úmrtia na koronavírus. „Oficiálne údaje z laboratórií ukazujú, že vírus sa šíri omnoho pomalšie, ako sa tvrdilo... Mocenské orgány a vláda odmietajú uskutočňovať nevyhnutné vyšetrenia a „komplikovať“ informáciu“ – písali vtedy nemecké masmédiá.

O príčinách desivej štatistiky ochorení COVID-19 hovoril americký lekár Scott Jensen, ktorý je senátorom za štát Minnesota; 8. apríla 2020 vo vysielaní televízneho kanála Fox News rozprával o tom, že v potvrdeniach o príčinách smrti lekári vykazujú COVID-19, čo je podľa jeho názoru „úplný nezmysel“. Vec je v tom, americká poisťovacia spoločnosť Medicare platí za pacienta s koronavírusom 13-tisíc dolárov a 39-tisíc dolárov, ak ho pripoja k aparátu umelej pľúcnej ventilácie. Jensen uviedol, že dostal dokument s inštrukciou usmerňujúcou, ako sa má vypĺňať potvrdenie o úmrtí s diagnózou COVID-19 bez laboratórneho testu, ktorý by skutočne dokazoval, že u pacienta bol vírus. Lekár má napísať, že smrť pacienta nastala možno (probable) alebo pravdepodobne (presumed) od koronavírusu. Tie nemocnice, ktoré dodržiavajú inštrukciu, dostávajú trikrát viac peňazí. Jensen ukázal inštrukciu aj divákom.

Americkí lekári Dan Erickson a Artin Massihi na kanále Fox News povedali, že boli na stovkách pitiev osôb, ktorí zomreli na vysoký tlak, diabetes, infarkt a iné choroby, ale mali uvádzať, že „zomreli na COVID-19“.

Nezávislá švajčiarska výskumná spoločnosť Swiss Propaganda Research uverejnila špeciálne vyšetrovanie, v ktorom sa informuje o mnohopočetných prípadoch ničím neopodstatnenej dramatizácie epidémie koronavírusu vo svetových masmédiách.

Nezávislé vyšetrovania v mnohých krajinách sveta odhaľujú nepeknú podstatu medzinárodnej informačnej psychózy. No ak aj pripustíme, že oficiálne údaje počtov úmrtí na COVID-19 sú spoľahlivé, treba privoliť aj na to, že ak by sa krajiny sveta nevystavili informačnému terorizmu a tvrdej karanténe, počet úmrtí mohol byť výrazne menší.

Tak koľko stoviek tisícov ľudských životov zobrala informačná psychóza organizovaná medzinárodnými transnacionálnymi korporáciami?

Originál prístupný na internete
https://www.fondsk.ru/news/2020/10/20/mediavirus-ili-skolko-zhiznej-na-schetu-koronavirusnoj-infodemii-52085.html

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Ringit - oblékni sa do štýlu
Reklama