Reklama
Reklama

O moldavských parlamentných voľbách

„Bohom aj ľuďmi zabudnutú malú krajinu“ na východe Európy Západ zo svojich kruhov nechce pustiť za žiadnu cenu
Počet zobrazení: 1720

Moldavsko (Moldavská republika) ako samostatný štát pôsobí od 26. decembra 1991 po rozpade ZSSR na území bývalej Moldavskej sovietskej socialistickej republiky, ktorá sa v auguste 1940 ako trinásta v poradí stala zväzovou republikou. Podobne ako väčšina zväzových republík aj Moldavsko svoju nezávislosť vyhlásilo už po neúspešnom pokuse o prevrat v Moskve 27. augusta 1991 (predtým sa ešte stihla po vyhlásení suverenity – v júni 1990 premenovať na Sovietsku socialistickú republiku Moldova).

Rozloha Moldavska, ktoré je zemepisne „zaklinené“ medzi Rumunsko a Ukrajinu, je takmer 34 tis. km2. Na jeho území žije o niečo viac ako 3,350 mil. obyvateľov (údaje sú relatívne, lebo v štáte je veľká migrácia do zahraničia – v roku 1989 mal vyše 4,340 mil. obyvateľov). Patrí (aj spolu susednou Ukrajinou) k najchudobnejším štátom v Európe.

Niektoré pramene Moldavsko uvádzajú aj ako štát, ktorý má najmenej turizmu v Európe (poznáte niekoho, kto tam bol v posledných rokoch?). Okrem vínnych „fajnšmekrov“ si len ťažko spomenieme na nejaký poľnohospodársky či nebodaj priemyselný tovar z Moldavska. No a správ z Moldavska je tiež veľmi málo.
 

Paradoxy moldavskej histórie

Štát historicky nadväzuje na tradície Moldavského kniežatstva, ktoré vzniklo v 14. storočí osamostatnením sa od Uhorska. Od jeho vytvorenia bol oň zvýšený (geopolitický) záujem zo strany väčších, silnejších susedov (najmä Poľska, Uhorska a Rakúska), popr. aj veľmocí (najprv Osmanskej, neskôr aj Ruskej ríše), čo špecificky podmieňuje jeho osudy aj na začiatku 21. storočia.

Nebudeme sa zložitými dejinami samostatného Moldavska (Moldavského kniežatstva), ktoré sú zaiste zaujímavé, zaoberať ale poukážeme na dva paradoxy historického charakteru, ktoré súvisia s jeho geopolitickou pozíciou. Prvý je, že dnešné Moldavsko sa nachádza mimo územia historického kniežatstva. Druhý je, ak by nebolo Moldavsko ako zväzová republika vzniklo v rámci ZSSR, tak dnes by asi samostatné Moldavsko, ktoré sa rozprestiera na historickom území Besarábie, ktorú ešte v 19. storočí obsadilo Rusko, neexistovalo (aj keď pri výklade dejín sa nemá používať keby...).
 

Špecificky protirečivé prvky v živote súčasného Moldavska

Po prvé ide najmä o to, že v krajine pôsobí špecifický nacionalizmus, keď časť elít spoločnosti podporuje jej „rumunizáciu“, čo sa prejavilo už v čase osamostatňovania Moldavska. Ako ďalší paradox možno preto uviesť, že Ústavný súd v decembri 2013 stanovil, že štátnym jazykom Moldavska je rumunčina, hoci v ústave je uvedená moldavčina. Moldavčinu často považujú len za dialekt rumunčiny, s čím však v Moldavsku nie je všeobecný súhlas. Teória, že rumunčina a moldavčina sa začali odlišovať už v 19. storočí (niekedy sa označuje za „moldovanizmus“), sa v moldavských prozápadných kruhoch, spravidla napojených na Rumunsko, považuje za relikt sovietskych čias. 

Za tragikomický prejav prorumunského nacionalistického blúznenia v moldavských akademických kruhoch možno považovať názory historika, prvého prorektora Akadémie verejnej správy Moldavska A. Grozu. V knihe Rumunský jazyk – základ zrodu civilizácie (Limba rumână – fundament al nașterii civilizației umane), ktorú vydal v Kišiňove v roku 2018, vraj po 28 rokoch výskumu dospel k záveru, že rumunsky hovorili ľudia v Európe, severnej Afrike i Ázii. Zásadný spor s ním môže viesť azda iba laureát ceny Stepana Banderu, kňaz Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi I. Car z Ľvova, ktorý tam tiež v roku 2018 vydal knihu Ukrajina – pravlasť ľudstva (Україна - прабатьківщина людства). Uvádza v nej, že Ukrajinci sú najstarším národom na svete (dali mu okolo 200 tisíc piesní), ktorý sa pred šesťtisíc rokmi usídlil na území Európy, Ázie a Afriky a v 2. stor. pred n. l. došiel do Jeruzalema, čo sa vraj spomína aj v Biblii. Nič by sa nestalo, lebo o podivné diela nie je núdza v žiadnom nacionalizme, problém však začína, ak sa podobné nezmysly berú príliš dôležito a šíria sa aj mediálno-politicky a stávajú sa súčasťou informačnej vojny, ktorá ľuďom vymýva mozgy.

Po druhé zdôrazníme, že na území Moldavska sa nachádza na vyše 4 tis. km2 čiastočne medzinárodne uznaná Podnesterská moldavská republika (považovaná za oblasť zamrznutého konfliktu), ktorá má vyše pol milióna obyvateľov. Vo všeobecnosti (a trochu „zaokrúhlene“) v súčasnosti asi po 30% percent jej obyvateľstva tvoria Moldavci, Rusi a Ukrajinci a tieto tri jazyky sú v štáte aj úradnými. Doplníme, že Podnestersko bolo vyhlásené ako samostatná časť Moldavska (jeden čas sa snažilo získať aj štatút zväzovej republiky) v septembri 1990. Po viacerých násilných činoch proti Podnestersku zo strany moldavského štátu i obyvateľstva a reakcie na ne začiatkom marca 1992 vypukol ozbrojený konflikt (označovaný aj za podnesterský), ktorý sa ukončil po zásahu ruských vojsk rozmiestnených na území ešte za sovietskej éry, po prijatí mierovej dohody podpísanej v Moskve prezidentom RF B. Jeľcinom a prezidentom Moldavska M. Snegurom za prítomnosti prezidenta Podnesterska I. Smirnova v júli 1992.

K paradoxom patrí aj to, že Podnestersko s výnimkou mesta Bendery je už za Dnestrom a nenachádza sa ani na území Besarábie. V Moldavsku sa v sovietskej ére ocitlo v dôsledku rôznych administratívno-územných úprav územia Ukrajiny a Moldavska. Problém Podnesterska, kde je rozmiestnený aj ruský vojenský kontingent v počte asi 2 000 osôb, však zatiaľ z rôznych dôvodov nielenže nie je na programe dňa, ale moldavské vlády po roku 2009 nemajú ani koncepciu jeho riešenia.

Na území Moldavska došlo k národnostným sporom aj kvôli turkojazyčným Gagauzom. Tí už v novembri 1989 vyhlásili Gagauzskú autonómnu sovietsku socialistickú republiku v rámci Moldavska, čo moldavské orgány vzápätí zrušili ako neústavné. V auguste 1990 sa prijala Deklarácia o slobode a nezávislosti gagauzského ľudu od Moldavska a vyhlásila sa Republika Gagauzia – teraz už vo zväzku ZSSR – čo bolo opäť ihneď anulované. Samozrejme, viedlo to k nepokojom a napätiu a takmer do konca roku 1994 Gagauzsko fungovalo aj ako neuznaný štát. Na základe dohody s vládou v Kišiňove sa Gagauzia do leta 1995 znovu integrovala do Moldavska ako Autonómny územný útvar Gagauzia – Gagauz-Yeri, s rozlohou o niečo viac ako 1 800 km2, kde žije asi okolo 135 tis. obyvateľov (z nich viac ako 80 % Gagauzov).

Teda problémov na takúto malú a chudobnú krajinu neúrekom. Problémom nie je však náboženské hľadisko. V Moldavsku výrazne prevažuje pravoslávie, ku ktorému sa hlásilo pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2004 vyše 90 % obyvateľstva.
 

Stručne o sociálno-ekonomickom a politickom vývoji Moldavska do roku 2009

Špecifikom Moldavska bolo, že nepatrilo ani do jednej z ekonomických zón (rajónov) ZSSR. Sociálno-ekonomická situácia sa v Moldavsku zhoršovala už ku koncu sovietskej éry. Po rozpade ZSSR sa aj tu sociálno-ekonomická situácia výrazne skomplikovala v dôsledku silnej liberalizácie a s ňou spojených ďalších krokov.

V Moldavsku došlo v sovietskej ére síce k industrializácii, ale značná časť priemyselnej produkcie (s výnimkou Kišiňova a druhého najväčšieho mesta Beľcy) bola na území Podnesterska. Republika sa orientovala najmä na poľnohospodársko-potravinársku produkciu (má priaznivú klímu a úrodnú pôdu) a silne pocítila straty trhov. Ekonomike uškodil aj konflikt s Podnesterskom.

Na čelo Moldavska sa dostali príslušníci sovietskej elity, medzi ktorými boli aj národne orientovaní Moldavci. Voči nim vystupovali nacionalistické kruhy orientované na spojenie s Rumunskom. Až v druhej polovici 90. rokov získavali väčší vplyv „liberálno-demokratické“ sily západného zamerania.

Ďalším – tentoraz politickým – špecifikom Moldavska sa stalo silné postavenie ľavice, najmä komunistov. V parlamentných voľbách v roku 1998 zvíťazili komunisti (Strana komunistov Moldavskej republiky), ale nedokázali zostaviť vládu, čo sa im podarilo v rokoch 2001 – 2009. V týchto rokoch bol aj prezidentom komunista – V. Voronin. Napriek tomu však sociálno-ekonomický vývoj Moldavska išiel rovnako zle ako v iných postsocialistických štátoch a sociálno-ekonomická situácia jeho obyvateľov sa nezlepšovala.
 

Nepodarená farebná revolúcia 2009

V apríli 2009 po vyhlásení predbežných výsledkov parlamentných volieb, v ktorých tretíkrát za sebou zvíťazili komunisti so ziskom nadpolovičnej väčšiny mandátov, vypukli nepokoje a násilnosti kvôli údajným porušeniam volieb. Po prepočítaní výsledkov však nedošlo k žiadnej zmene a ani pozorovatelia z OBSE pri voľbách nenašli závažné porušenia.

Na Západe sa chaotické a násilné udalosti označili za „twitterovú“ revolúciu. Zaujímavosťou bolo, že demonštranti brojili proti komunistom, ale vo veľkom zneli aj prorumunské nacionalistické výzvy. Na ťažkej situácii v štáte sa však nič nezmenilo, najmä politický vývoj sa ďalej skomplikoval a priniesol veľa negatívneho, ktorý prehĺbil aj sociálno-ekonomické problémy Moldavska .

Prepukla vážna politická kríza, keď sa v parlamente nepodarilo zvoliť nového prezidenta a dočasne túto funkciu od roku 2009 vykonávali až štyria politici. Až v marci 2012 bol zvolený za riadneho prezidenta N. Timofti.  

V novembri 2016 došlo k zmene zákona a v priamych voľbách bol za prezidenta zvolený I. Dodon zo Socialistickej strany. Napriek tomu, že Moldavsko politologické zdroje neraz charakterizujú ako poloprezidentskú  republiku, je pozícia prezidenta ústavno-právne „slabá“. Od svojho zvolenia sa nachádza vo veľkých sporoch s vládnou koalíciou. Možno preto pokračovať vo vypočítavaní moldavských politických „zaujímavostí“ – Ústavný súd, ktorý do politiky v Moldavsku silne zasahuje, I. Dodonovi za niečo viac ako tri roky z rôznych dôvodov už päťkrát dočasne pozastavil výkon funkcie.

V dôsledku neschopnosti parlamentu zvoliť prezidenta, sa konali v júli 2009 predčasné voľby, ktoré sa zopakovali v novembri 2010. Opäť v nich víťazili komunisti, ale nemali dostatok kresiel na zostavenie vlády. Od septembra 2009, keď štyri „liberálno-demokratické“ strany, ktoré sa dostali v júli do parlamentu, vytvorili vládnu Alianciu za európsku integráciu (tú neskôr vymenili 4 ďalšie koalície, v ktorých sa niekedy menili len ich názvy) sa v Moldavsku vystriedalo osem vlád (z nich 2 dočasné), ktoré viedli siedmi premiéri. Súčasný premiér P. Filip na čele koalície Demokratickej strany Moldavska (ďalej len DSM) a Liberálnej strany vedie vládu na moldavské „pofarebnorevolučné“ pomery nezvykle dlho – od januára 2016.

V roku 2015 vypukol finančno-bankový škandál nazvaný krádežou storočia, čo viedlo znovu k veľkým protestom. V júni 2016 bol za spoluúčasť v afére odsúdený na 9 rokov straty slobody bývalý premiér V. Filat.

Neúspešné pokusy „liberálnych“ vlád o európsku integráciu, spojené s narastajúcou rusofóbiou, viedli k rastu sociálno-ekonomických problémov. Pokračuje aj masový odchod obyvateľstva do zahraničia. Odióznou postavou moldavskej politiky posledných rokov sa stala jej „sivá eminencia“, predseda DSM Moldavska V. Plahotniuc, oligarcha, považovaný niekedy za najbohatšieho človeka v štáte, ktorý je podozrievaný aj z trestnej činnosti.

Negatívne javy v moldavskej politike a ekonomike, spojené najmä s korupciou by si vyžadovali samostatnú analýzu. Poukážeme však len na to, že nespokojnosť s politickou situáciou prejavila aj EÚ a Európsky parlament zastavil v októbri 2018 finančnú pomoc Moldavsku do konania volieb.
 

Na záver o situácii pred parlamentnými voľbami 24. februára 2019

Na rozdiel od rokov 2009 – 2014, keď sa konali parlamentné voľby až štyrikrát, voľby, ktoré sa mali konať v novembri 2018, sa v júli nečakane posunuli na február 2019. Rozhodnutie predseda parlamentu A. Kandu (tiež z DSM) zdôvodnil veľmi hmlisto. Moldavská ústava vraj vyžaduje, aby nový parlament bol zvolený najneskôr tri mesiace po ukončení právomocí predchádzajúceho a že tri mesiace môže štát fungovať aj v špecifickým podmienkach, keď parlament už nemôže prijímať zákony, ale ináč pôsobiť môže. Skutočným dôvodom však je, že vládnuca DSM (ktorá vo voľbách v roku 2014 získala len 15,8 % platných hlasov a mala len 19 poslancov zo 101) podľa prieskumov vo voľbách nemá šance zvíťaziť a jej koaličný partner Liberálna strana sa do parlamentu asi vôbec nedostane. Možno dúfajú, že niečo sa zmení, alebo sa im podarí zmanipulovať za ten čas nejako verejnú mienku vo svoj prospech.

Okrem toho sa zmenil volebný zákon aj pre parlamentné voľby a po prvýkrát sa budú voliť poslanci v 51 volebných obvodoch. Ďalších 50 poslancov bude zvolených na základe celoštátnych volebných zoznamov.

Prieskumy už dlhý čas ukazujú na víťazstvo socialistov (v roku 2014 zvíťazili s 20,5 % ziskom hlasov, na základe čoho majú 25 poslancov), ktorí sa často označujú najmä „liberálno-demokratickými“ stranami za prorusky orientovaných. Na druhom mieste sa umiestňuje DSM. Do parlamentu by sa mali dostať aj dve strany, ktoré v roku 2014 ešte nepôsobili a tvrdo kritizujú súčasnú vládu. Ide o Stranu akcie a solidarity (Partidul Acțiune și Solidaritate) na čele s M. Sandu, absolventkou John F. Kennedy School of Government na Harvarde, ktorá má aj rumunské občianstvo, a Stranu dôstojnosti a pravdy (Platforma DA, Partidul Platforma Demnitate şi Adevăr) vedenú A. Nastasem. Do volieb idú v koalícii ACUM, čo znamená teraz, ale sa vysvetľuje aj ako slogan Andrei (Nastase) s Maiou (Sandu). Problém je v tom, že ako DSM tak aj ACUM sa hlásia k prozápadnej orientácii, ale majú o nej rozdielne predstavy a ich potenciálna koalícia je zatiaľ veľmi otázna.

Existujú obavy z ovplyvňovania volieb, z čoho opozičné strany podozrievajú DSM. Vzhľadom na nevypočítateľnosť zisku kresiel jednotlivými stranami vo volebných obvodoch nie sú zatiaľ ani dôveryhodné prognózy výsledkov volieb a zostavenia koalícií po nich.

Počkáme si teda na výsledky volieb a ich oficiálne vyhlásenie. Moldavsko je zaujímavá krajina, ktorej obyvateľstvo je ťažko skúšané a Západ nechce dopustiť napriek mnohým problémom, ktoré v ňom existujú a kritizuje to, jeho zblíženie s Ruskom, čo je však medzi obyvateľstvom značne podporované. Výsledky volieb môžu priniesť mnohé prekvapenia. Prezident I. Dodon nevylúčil ani usporiadanie ďalších predčasných volieb.

Pokračovanie nasleduje.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama