O škodlivosti a paradoxe sankcií

Počet zobrazení: 4506


michelko_hlavicka_75.jpg

Top témou dnešných dní sú sankcie USA a EÚ voči Rusku.  Pritom  sa obchádza zásadný fakt, že sankcie sú vždy a z princípu nespravodlivé už len preto, lebo sa vždy dotknú len obyčajných ľudí, a nie politických špičiek. Nakoniec, čo viac dokazuje ich minimálny vplyv na vládne elity než vyše polstoročné sankcie USA voči Kube? Sankcie  sa možno dotkli bežných obyvateľov, ale rozhodne nie vládnej garnitúry.

V kontexte týchto skutočností  sankcie proti Rusku možno hodnotiť len ako prejav megapokrytectva. Na tomto prípade môžeme priam čítankovo sledovať uplatňovanie dvojitých štandardov v medzinárodnej politike.  Rusko má byť potrestané za údajnú podporu separatistov. Nikto si však nekladie otázku, či činy Kyjeva, resp. Porošenkovej kamarily sú v poriadku.  To, že Jaceňukova vláda nemá žiadnu legitimitu, že proti vlastnému obyvateľstvu používa ťažkú vojenskú techniku, ba dokonca zakázané zbrane (kazetové  a fosforové bomby), to je v poriadku? Absolútnym vrcholom je Jaceňukovo vyhrážanie sa, že zastaví tranzit ropy a plynu do Európy. Slovensko už raz na podobné cynické vydieranie zo strany Tymošenkovej ťažko doplatilo v roku 2009. V záplave falošných a pokryteckých vyhlásení rôznych svetových politikov aspoň náš  premiér zreteľne a jednoznačne povedal, že Ukrajina vtedy klamala a vydierala.

Postavme však otázku aj inak. Nemôžu tieto sankcie v konečnom dôsledku svojím spôsobom aj Rusku pomôcť?  Veľmi rýchlo sa totiž ukázalo, že značnú časť tovarov, ktoré sa dostali na index, môže Rusko ľahko nahradiť dovozom z Južnej Ameriky či Ázie. Tak západní producenti  akurát prídu o veľmi lukratívny trh, na ktorý sa budú neskôr len veľmi ťažko vracať. Na druhej strane, paradoxne, vďaka sankciám má Rusko šancu dočasnú „nepríjemnosť“ premeniť na strednodobú a dlhodobú výhodu. Rusko v ranných deväťdesiatych rokoch prežilo obrovský morálny, ekonomický a spoločenský rozvrat. V tom čase zažívalo obrovský „exodus“ inteligencie – na špičkových amerických či izraelských univerzitách prednášalo čoraz viac najvýznamnejších ruských vedcov. V súčasnosti sa možno, a paradoxne aj vďaka sankciám vytvorí priestor na návrat najlepších vedcov, a tým aj rozvoj najmodernejších technológií práve v Rusku. 

Koncom deväťdesiatych rokov odchodom Jeľcinovej administratívy a vďaka stúpajúcim cenám ropy a plynu sa situácia v Rusku po ekonomickej a mocenskej stránke stabilizovala. Za čias prezidentovania Dmitrija Medvedeva  Rusko dokonca vykročilo smerom k poznatkovo orientovanej spoločnosti. Vybudovala sa akási ruská obdoba Silicon Walley – Stolkovo. Rusko teda vďaka sankciám môže nakopnúť svoju produkciu špičkových technológií. Dnes totiž sankcie pôsobia ako ochranné clá, ktoré vďaka menšej konkurencii umožnia ruským technologickým firmám vyrásť takpovediac v skleníkových podmienkach.

O tom, že už teraz majú čo ponúknuť, svedčí aj skutočnosť, že ruský YotaPhone bol na tohtoročnej najväčšej svetovej výstave mobilov MWC (Mobile World Congress) v  Barcelone vyhlásený za najinovatívnejší mobil výstavy. Neexistencia konkurencie môže znamenať, že  táto firma získa podstatne viac prostriedkov, ktoré vloží do výskumu, čo v strednodobom horizonte môže vyústiť do vzniku nového svetového hráča v tejto oblasti. Podobne sa to môže prejaviť aj v iných sektoroch – automobilovom priemysle, informačných technológiách... Väčšina Rusov všade vo svete  veľmi ťažko nesie  nespravodlivosť a účelovosť sankcií voči ich vlasti. Aj tento fakt, ako aj podstatne väčšia možnosť profesionálneho uplatnenia môže viesť k návratu najlepších mozgov z celého sveta späť do vlasti.

Paradoxne teda, sankcie môžu Rusku v konečnom dôsledku aj  pomôcť. Čo je však najpodstatnejšie, sankcie takmer nikdy neviedli k vyriešeniu konfliktu. Na to treba hľadať ťažké a kompromisné politické riešenie. Preto jediné rozumné riešenie konfliktu na Ukrajine (naschvál nepíšem rusko – ukrajinského konfliktu, lebo to nie je konflikt medzi štátmi, ale konflikt je medzi nelegitímnou ukrajinskou vládou a časťou obyvateľov Ukrajiny, ktorí sa jej nemienia podriadiť) je medzinárodná konferencia, na ktorej sa tento konflikt vyrieši ťažkými, ale nevyhnutnými politickými kompromismi.

Komentár vyšiel aj v SNN

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#1
Peter Zajac-Vanka
05. september 2014, 18:26

Európska Unia sa správa ako blbá opica:"Sedí si na konári, usmieva sa, vreští na dolustojaceho tigra a podpiluje si pilkou konár na ktorom sedí..."

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#2
Peter Zajac-Vanka
05. september 2014, 18:40

...a teraz vážne:

Ak by bolo Rusko chudobnou rozvojovou krajinou, tak ako to bolo obvyklé pri nerovnom súboji sotva z kolonializmu sa pozviechavších rozvojových krajín v 20.storočí, potom by ekonomické sankcie boli účinné.

Ale vv tomto omyle zmýšľania studenovojnovým smerom euroatlantickej civilizácie došlo k tragickému posunu:

Ruská federácia dnes predstavuje neustále rastúci priestor pre všetky svetové obchodné trhy a v súvislosti s chronickou krízou finančného sveta a krízy odbytu globálnej ekonomiky (myslím na tú časť krajín G7 a EU) muselo byť mnohým triezvo uvažujúcim jasné, že použitie vydieracích postupov z druhej polovice 20.storočia bude neúčinné, ba naopak, dôjde k bumerangovému efektu, že sankcie najviac zasiahnu európske ekonomiky, ale už i Japonsko a druhotne i USA a Kanadu.

Prečo? Pretože už je tu v 21.storočí svet rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík, nielen B.R.I.C.S. (Brazílie-Ruska-Indie-Číny-Južnej Afriky), ale i juhovýchodnej Ázie (Kórea sa nepripojila k sankciám, Indonézia, Latinská Amerika,

a tieto ekonomiky len s radosťou prijali možnosť nahradiť rýchlo na trhoch európske a čiastočne i americké firmy. Pamätáme si ešte na Klausovo-Dlouhého "doktrínu", že Československo už RVHP nepotrebuje (1990)?

A kde skončil celý náš hospodársky rozvoj a priemysel?

Ruská federácia sama má sedem obrovských federálnych okruhov, každý väčší ako Európa sama. VIeme si predstaviť, že niekto normálny sa vzdá možnosti vyvážať do "siedmich Európ"?

Európa robí znova tú istú ideologickú chybu ako Československo v lete 1990. Prežije?...

Obrázok používateľa P.Guman
#3
Pavel Guman
05. september 2014, 21:54

Čím viac stúpa počet prívržencov (obyvateľov Donbasu, ktorí si v referende odhlasovali samostatnosť) boja za slobodu od fašizmu, tým väčší je tlak podvodníkov - natovcov na Rusko, hoci to nie je stranou konfliktu.

 

A stále plati často použivaná veta analytika Stephena Lendmana:

"Washington chce vojnu, nie mier. A takisto aj jeho partneri darebáci - natovci."

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#4
Peter Zajac-Vanka
07. september 2014, 10:18

Ked sa páni od slovenskej pravice tak bijú za sankcie proti ekonomike Ruskej federácie, čo tak potom ked už podniky budú mať problémy, dať im k úhrade tie nepreplatené faktúry a vyčísliť ušlý zisk? Nech to zaplatia firmám a štátu - ved sponzorov, ktorí ich na to huckali, majú za chrbtom... a verte, že prvé faktúry im "bolestne ideologicky" prídu od US STEELu, od KIA a VW -koncernov, až potom od Jožka P ktorý vyvážal raz za pol roka jeden obrábací stroj do Samary...

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984