O vyhrotení situácie na Ukrajine

Ruská strana musí znovu varovať kolegov, aby opatrne vnímali informácie, ktoré šíria ukrajinské úrady. Napríklad, v posledných mesiacoch oficiálny Kyjev ohlásil fantastický počet tankov, ktoré sa údajne dostali na ukrajinské územie z Ruska. Keby tieto informácie boli pravdivé, sotva by vojnové akcie pokračovali. Tieto výmysly oficiálne dementovala Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Navi Pillay, keď vyhlásila, že OSN skúšala nájsť dôkazy dodávok ruských zbraní  domobrane Donbasu, avšak ich nenašla.  Zároveň uznala, že ukrajinskí  vojaci používajú ťažké zbrane proti domobrane a civilným obyvateľom juhovýchodných regiónov.

Treba zdôrazniť, že prezident Ukrajiny vyhlásil zastavenie bojových akcií v okruhu 40 kilometrov okolo miesta pádu Boeingu 777, avšak tento prísľub bol hneď na to porušený. Ukrajinské úrady náhle oznámili nový cieľ – odstrániť domobrancov a prevziať kontrolu nad týmto priestorom. Tento postup priamo porušuje rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN 2166, čo hrozí tými najzhubnejšími následkami pre objektívne a nestranné medzinárodné vyšetrovanie. Vzniká dojem, že kyjevské úrady sa za každú cenu snažia zničiť dôkazy, ktoré potvrdzujú ich úlohu v katastrofe malajzijského lietadla.

Na svojej strane vítame vyhlásenie generálneho tajomníka OSN z  29. júla tohto roku, ktorý vyzval na okamžité zastavenie bojových akcií v mieste katastrofy. Podotýkame tiež, že Holandsko, Austrália a Malajzia zmobilizovali značné sily na uskutočnenie vyšetrovania v mieste tragédie a vyslali do Kyjeva a Donecka reprezentatívne skupiny odborníkov, ktoré nadviazali dobrý kontakt s domobranou. Špeciálny vyslanec austrálskeho premiéra Angus Houston  konštatoval profesionalizmus domobrancov a ich konštruktívny prístup k spolupráci pri vyšetrovaní.

Rusko poskytuje všemožnú pomoc pri vyšetrovaní. Naši odborníci začali pracovať ihneď po obdržaní príslušnej výzvy holandskej strany, ktorá vedie medzinárodné vyšetrovanie. Avšak vyšetrovacie a operatívne zložky Ruska sú pravidelne a cieľavedome ostreľované ukrajinskými vojenskými útvarmi, čo sa nedá hodnotiť ináč, než pokus zabrániť odhaleniu pravdy. Odovzdali sme do medzinárodných organizácií, vrátane OSN a OBSE, údaje objektívnych pozorovaní oblasti katastrofy. Spoliehame sa na to, že rovnako konkrétne a konštruktívne budú konať aj ostatní.

Začiatkom júla sa blysla nádej, že na Ukrajine sa konečne podarí pretrhnúť bludný kruh násilia. Bola prijatá Berlínska deklarácia ministrov zahraničia Ruska, Nemecka, Francúzska a Ukrajiny. Zaznelo pozoruhodné vyhlásenie prezidenta P. Porošenka:  „Ozbrojené sily Ukrajiny nikdy  nebudú mieriť na  civilné sídliská. Ukrajinskí vojaci a garda budú riskovať vlastný život, aby neboli ohrozené ženy, deti a starší ľudia. Taká je odveká podstata ukrajinských vojakov.“ Pekné, však?

Ale v praxi krutosť bojových akcií vedených kyjevskými úradmi prekročila všetky hranice. Doneck, Lugansk, Gorlovka a mnohé ďalšie obce boli vystavené sústredenej paľbe, vrátane neriadených striel raketometu Grad a leteckého bombardovania. Útočí sa na civilné objekty, dopravné a komunálne tepny, nemocnice a obytné sídliská. Vo väčšine prípadov žiadni domobranci v okolí nie sú. Objavili sa správy o použití balistických rakiet ukrajinskými vojakmi. To všetko v plnej miere potvrdzuje naše hodnotenie postupu kyjevských úradov ako trestnej operácie proti vlastnému ľudu.

Aj podľa oficiálnych údajov počet obetí medzi civilnými obyvateľmi už presiahol tisíc ľudí, podľa neoficiálnych – je ich oveľa viac. Napríklad, iba v ranných hodinách dňa 29.júla zahynulo najmenej 19 ľudí! Na ruské územie prúdi stále viac utečencov – o dočasný azyl, povolenie na pobyt a získanie občianstva už požiadalo vyše 150 tisíc ľudí. Tí, ktorí prekračujú hranice a zostávajú v Ruskej federácii, sa rátajú na stovky tisíc.

Neraz sme varovali pred zhubnými pokusmi silového riešenia politickej krízy na Ukrajine, vyzývali na vzájomne korektný dialóg medzi všetkými hlavnými silami, medzi Kyjevom a regiónmi. Prioritou má byť čo najrýchlejšie zastavenie bojových akcií a dosiahnutie mierového rokovacieho procesu na základe Ženevského vyhlásenia zo 17. apríla a Berlínskej deklarácie z  2. júla. Dúfame, že konzultácie, ktoré v súčasnosti prebiehajú v Minsku na úrovni Kontaktnej skupiny za účasti OBSE, k tomu prispejú.

Veľvyslanectvo Ruskej federácie v Slovenskej republike

1. augusta 2014