O význame mierumilovnosti a ekonomickej škodlivosti konfliktov a násilia v dnešnom svete

Štúdia o Globálnom mierovom indexe
Počet zobrazení: 3659

Jubilejné desiate vydanie správy – štúdie o Globálnom mierovom indexe s podtitulom Desať rokov merania mieru, ktoré vyšlo tento týždeň, v podmienkach narastania hysterickej agresívnej rétoriky Západu zrejme vôbec nebude zaujímať médiá hlavného prúdu. Voči zostavovaniu rôznych rebríčkov na základe nejakého súhrnného číselného vyjadrenia – indexu, vytvoreného z diskutabilne vybraných ukazovateľov môžeme mať námietky a nie je dobré ich preceňovať a tobôž absolutizovať. Otázky vyvoláva aj používaná terminológia, čoho sú zrejme vedomí i autori správy, lebo mnohé pojmy definujú a vysvetľujú. Musíme však pripustiť, že takéto materiály majú svoju „informačnú“ moc a hoci sa na ne odvoláva spravidla len v alternatívnych médiách, treba sa zamyslieť nad tým, čo súvisí s mierom v súčasnosti a s jeho stavom v jednotlivých štátoch i na celom svete.

Zámerný pokles mediálno-politického záujmu o mier
 

Je dobré, že popri záplave rebríčkov zverejnených v Global Firepower, Democracy Index, Economic Freedom of the World Index, Index of Economic Freedom a pod., ktorých dnes nájdeme už na desiatky, sa venuje samostatná pozornosť aj téme mieru, popr. mierumilovnosti štátov, aj keď sa pritom využívajú podobné znaky a ukazovatele, ale v inom zložení a s iným cieľom.

gpi.jpgSpráva neprekonáva „štandardný“ západný pohľad na politiku a bezpečnosť a teda koniec koncov ani na mier. Celková koncepcia i litera správy sa príliš neodlišuje od toho, ako sa prezentujú ďalšie „indexové“ či „ratingové“ materiály z iných zdrojov, ktoré preferujú kvantitatívne merateľné (vyjadrené) údaje. Na strane, kde je informácia o vydavateľovi správy, je aj označenie Kvantifikácia mieru a jeho benefitov.

Zvýrazníme, že duch správy však predstavuje predovšetkým memento, lebo sa zdá, že sa už zabudlo na potrebu a význam mierových aktivít. Po rozpade bipolarity totiž prestala pôsobiť väčšina medzinárodných mierových organizácií, ktoré nahradili neraz pofidérne mimovládne organizácie šíriace deformovaný západný obraz riešenia problémov sveta – násilia a konfliktov v ňom. V konzervatívnych kruhoch, ktoré sa silne angažujú proti EÚ (ale zásadne nič nepovedia proti NATO) sa ich aktivisti a stúpenci ironicky až pejoratívne označujú za pravdoláskarov a slniečkárov.

„Koniec dejín“ podľa F. Fukuyamu nenastal, ale, naopak, vytvorila sa nebezpečná finančno-právno-informačná diktatúra skrytých (a temných) síl neoliberálnej globalizácie, ktorá podporuje v prvom rade aktivity a hnutia prispievajúce k zvyšovaniu ziskov. V záujme toho  prefíkane manipuluje aj s pohľadom na realitu, vrátane mieru, vojen a konfliktov v súčasnom svete.

Z mieru je evidentne osoh pre každodenný život bežných ľudí, ich pokoj a radosť z neho, hoci aj v ťažkých podmienkach. Tento názor nemajú nadnárodné spoločnosti vo sfére vojenskej (možno už aj širšie chápanej bezpečnostnej) výroby a obchodu, ktoré ťažia z narastajúceho chaosu vo svete a zdá sa, že ho aj podporujú. Smutným príkladom sú aj udalosti, ku ktorým dnes dochádza v EÚ a jej okolí. Väčšina ich príčin totiž spočíva v tom, ako sa problémy medzinárodnej ekonomiky, politiky i bezpečnosti začali riešiť po rozpade bipolarity.

V posledných rokoch sme sa stali svedkami nového zavádzajúceho forsírovania politicky-marketingového hesla z antických čias – keď chceš mier, pripravuj sa na vojnu. Rímskemu impériu to síce nepomohlo, o čom sa nehovorí, lebo to bolo dávno. Nejde o moralizovanie, ale treba podotknúť, že ani dnes problémy, do ktorých priviedol svet Západ vedený USA, takéto konanie nevyrieši.

Médiám, mimovládnym kruhom i časti akademikov sa však za šírenie tohto sloganu platí, niekedy aj veľmi štedro. Predstavme si šok a hrôzu pre vojensko-priemyselný komplex a s ním spojené nadnárodné finančné kruhy, keby sa v USA D. Trump, ak by sa stal ich prezidentom, zachoval k tejto sfére tak ako svojho času V. Havel a jeho poskokovia k slovenskej zbrojnej výrobe. Tomu treba predsa zabrániť.

Metodika vytvárania globálneho mierového indexu
 

Globálny mierový index (angl. Global Peace Index – ďalej len GPI) je materiálom z dielne Institute for Economics and Peace (ďalej len IEP), ktorý sídli v Sydney a má pobočky v Bruseli, Mexiko City a New Yorku. Tvorcom idey je austrálsky podnikateľ S. Killelea.

Inštitút sa označuje za nezávislý, neziskový think-tank, ktorý chce zvýšiť záujem vo svete o mier ako pozitívny, dosiahnuteľný a hmatateľný rozmer blahobytu a pokroku. Tento zámer chce dosiahnuť rozvíjaním nového koncepčného rámca definovania mieru a vytváraním jeho kvantifikovateľného merania. Chce prispieť aj k lepšiemu poznaniu vzťahov medzi svetom podnikania, mieru a prosperity a kultúrnych, ekonomických a politických faktorov, ktoré vytvárajú mier. Tohtoročná správa inštitútu podľa jej autorov podáva aktuálne informácie a najucelenejšiu analýzu trendov v oblasti mieru a násilia vo svete za posledných desať rokov.

Súhrnný GPI sa vytvára z 23 kvantitatívnych i kvalitatívnych ukazovateľov, ktoré sú zaradené do troch skupín:  

  • úroveň spoločenskej ochrany a bezpečnosti,
  • rozsah domácich a medzinárodných konfliktov
  • stupeň militarizácie.

Ukazovatele sa za rok 2016 sledovali v 163 nezávislých štátoch a územiach, ktoré zahŕňajú 99,7 % svetovej populácie. Prvýkrát bola do prehľadu zaradená Palestína.   
 

Samotná správa, ktorá má 120 strán, obsahuje päť základných častí. Prvou sú výsledky a závery, druhou mierové trendy (sledované od roku 2008), treťou globálna ekonomická hodnota mieru, štvrtou pozitívne mierové a systémové myslenie a piatou udržateľný rozvojový cieľ 16. Koniec správy tvoria viaceré prílohy.   

V časti o pozitívnom mierovom a systémovom myslení sa uvádza, že pozitívny mier sú najmä prístupy, inštitúcie a štruktúry, ktoré vytvárajú a udržiavajú mierovú (mierumilovnú) spoločnosť. Za znaky pozitívneho mieru sa považujú predovšetkým stabilné podnikateľské prostredie, dobré vzťahy so susedmi, vysoká úroveň ľudského kapitálu, rešpektovanie práv iných, nízka úroveň korupcie, dobre fungujúca vláda, slobodný tok informácií a spravodlivá distribúcia zdrojov. Ide o podnetný spôsob rozpracovania problémov mieru (v kontexte teórie bezpečnosti), ktorý možno odporúčať do pozornosti akademickej obci, ale aj mimovládnym organizáciám, zaoberajúcim sa otázkami medzinárodnej i národnej bezpečnosti.

V časti o udržateľnom rozvojovom cieli 16 sa charakterizuje jeden zo 17 udržateľných rozvojových cieľov, prijatých v Agende 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj schválenej na mimoriadnom summite OSN v septembri 2015. Agenda  určuje všeobecný rámec odstránenia chudoby a dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja vo svete do roku 2030. Nadväzuje na rozvojové ciele tisícročia (miléniové ciele), ktoré boli prijaté v roku 2000.

Cieľ 16 súvisí s podporou mierových a inkluzívnych (začleňujúcich) spoločností pre udržateľný rozvoj, zabezpečením prístupu k spravodlivosti pre všetkých a vytváraním efektívnych, spoľahlivých a inkluzívnych inštitúcií na všetkých úrovniach. Čiastkové ciele (úlohy) v cieli 16 súvisia aj s realizáciou koncepcie pozitívneho mieru vytvoreného IEP. V správe sa zvýrazňuje, že cieľ 16 znamená mier, spravodlivosť a silné inštitúcie.

Mieru vo svete ubúda
 

Svet sa stal znovu menej pokojným, lebo priemerný GPI v sledovaných štátoch pri porovnaní s rokom 2015 poklesol o 0,53 %, čo je viac ako to bolo v predchádzajúcom roku. Od roku 2008 sa úroveň GPI znížila celkovo o 2,44 %. V poslednom desaťročí sa zaznamenal nárast konfliktov a násilia. K tomu, či ide len o dočasný jav, alebo začiatok nového dlhodobejšieho trendu, sa autori správy priamo nevyjadrili, ale považujú za potrebné vývoj ďalej sledovať.

Trendom je mierne zlepšenie vonkajšieho mieru a stupňa militarizácie a väčšie zhoršenie vnútorného mieru a spoločenskej ochrany a bezpečnosti. Zlepšenie vonkajšieho mieru znamená, že klesá počet medzinárodných (medzištátnych) konfliktov, ale konflikty, ktoré prebiehajú, majú oveľa horšie vnútroštátne dôsledky. Súvisí to aj s tým, že dôsledky terorizmu sa zhoršili o viac ako 20 %. Počet obetí terorizmu dramaticky vzrástol od roku 2011 a dostal sa až na úroveň viac ako 30 000 osôb ročne.

Došlo aj k výraznému nárastu utečencov a vnútorne vysídlených osôb a úmrtí v dôsledku vnútorných konfliktov. Najviac usmrtených v týchto konfliktoch v poslednom roku bolo (okrem Sýrie) v Mexiku, Iraku, Afganistane, Nigérii, Jemene, Južnom Sudáne, Ukrajine, Stredoafrickej republike a Pakistane.

Súhrnný ukazovateľ GPI sa vlani zlepšil v 81 a zhoršil v 79 štátoch. Celkový súhrn zhoršenia bol väčší ako súhrn zlepšenia. V súhrne sa zhoršila oblasť spoločenskej ochrany a bezpečnosti a rozsahu konfliktov, zatiaľ čo stupeň militarizácie sa znížil.

Z pohľadu regiónov (sleduje sa ich celkom deväť – ázijsko-tichooceánsky región, Blízky východ a severná Afrika, Európa, Južná Amerika, južná Ázia, Rusko a Eurázia, Severná Amerika, Stredná Amerika a Karibik, subsaharská Afrika) sa situácia najviac zhoršila opäť na Blízkom východe a v severnej Afrike. V ďalších troch (v Európe, subsaharskej Afrike, ázijsko-tichooceánskom regióne) došlo tiež k zhoršeniu, pričom Európa si aj napriek tomu udržala postavenie najpokojnejšej oblasti na svete. V dvoch situácia zostala zhruba rovnaká (v Rusku a Eurázii, južnej Ázii) a v troch sa zlepšila (v Severnej Amerike, Južnej Amerike a najviac v Strednej Amerike a Karibiku).

Z jednotlivých ukazovateľov sa najviac zlepšili mierové aktivity OSN (UN peacekeeping), najmä v súvislosti so zvýšením súm na ich financovanie, ktoré boli k dispozícii na začiatku roku 2016. Aktuálne možno dodať, že ide o chúlostivú záležitosť, lebo sa črtá škandál s tým, že generálny tajomník OSN Pan Ki-mun 9. júna potvrdil, že sa rozhodol dočasne vyradiť koalíciu vedenú Saudskou Arábiou bojujúcu v Jemene proti šiitským povstalcom podporovaným Iránom zo správy OSN zahŕňajúcej subjekty, ktoré sa dopúšťajú násilia na deťoch v ozbrojených konfliktoch. Rozhodol sa tak na základe možného pozastavenia financovania viacerých humanitárnych programov OSN, čím pohrozili podporovatelia tejto koalície.

Za zlepšenie sa považuje aj zníženie počtov príslušníkov bezpečnostných a policajných zložiek. Pokles nastal v 44 (najviac v Kazachstane, Moldavsku a Francúzsku) a nárast v 29 štátoch. Ukazovateľ násilnej trestnej činnosti sa zlepšil v 13 štátoch a zhoršil len v piatich – najviac v Líbyi. Zlepšil (znížil) sa aj ukazovateľ počtu uväznených a násilných demonštrácií.

Najväčšie zhoršenie nastalo v ukazovateli dopadov terorizmu, ktorý je spojený aj so zvýšením úrovne politického terorizmu. Následky terorizmu boli väčšie v 77 (najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike) a v 48 štátoch sa znížili. V 37 štátoch neboli zaznamenané žiadne teroristické aktivity. Zhoršili sa aj ukazovatele počtu utečencov a vnútorne (vnútroštátne) vysídlených osôb, výšky vojenských výdavkov a bojov v externých (medzinárodných) konfliktoch.

Kde je najpokojnejšie a kde najhoršie
 

K 11 štátom s veľmi vysokou úrovňou GPI patria Island, Dánsko, Rakúsko, Nový Zéland, Portugalsko, ČR, Švajčiarsko, Kanada, Japonsko, Slovinsko a Fínsko.

Slovensko sa nachádza na 24. mieste v poradí (Maďarsko je na 19. a Poľsko na 22. mieste). Zo štátov V4 sme na tom najhoršie, ale stále sme v skupine 49 štátov s vysokou úrovňou mieru. Tieto závery netreba absolutizovať, ale predsa len je to fakt, pri ktorom by sme sa mali pozastaviť a odporučiť ho do pozornosti novej vláde SR ako i mimovládnym organizáciám a médiám (popr. akademickej obci) angažujúcim sa v oblasti bezpečnosti.

Hospodársky sa viacerým štátom, ktoré sú na tom podľa GPI lepšie, ťažko vyrovnáme, ale v oblasti bezpečnosti a mieru by to nemal byť až taký problém. Nejde ani tak o to, že ak prídeme do niektorého z týchto štátov autom, cítime, že tam je na cestách iné správanie ako u nás a aj v ich okolí i inde je väčší poriadok, ohľaduplnosť a pod., ako skôr o to, ako sa uplatňujú prvky politiky, práva a ekonomiky, ktoré nie sú závislé len od bohatstva.

Pre zaujímavosť doplníme poradie troch najvýznamnejších štátnych aktérov medzinárodnej bezpečnosti. USA sa nachádzajú na 103., ČĽR na 120. a RF na 151. mieste.

Najhoršia situácia je podľa GPI v Sýrii, Južnom Sudáne, Iraku, Afganistane, Somálsku, Jemene, Stredoafrickej republike. Ukrajine, Sudáne a Líbyi. Do tejto skupiny s veľmi nízkou úrovňou GPI patrí ešte päť ďalších štátov.

Ekonomická škodlivosť konfliktov a násilia
 

Po analýze rastu počtu obetí v dôsledku terorizmu a konfliktov sú asi najvarovnejšou časťou správy údaje o škodách, ktoré prináša násilie. Celkové náklady na násilie v roku 2015 sa vyčíslili zvláštnou metodikou vytvorenou inštitútom. Globálny ekonomický dopad násilia sa definuje ako výdavky a ekonomické efekty súvisiace s obsahom, prevenciou a riešením dôsledkov násilia. Odhady zahŕňajú priame a nepriame náklady na násilie, ako aj ekonomické multiplikátory – vypočítavanie ďalších ekonomických výsledkov, ktoré by sa boli dosiahli, ak by bolo možné zabrániť priamym nákladom na násilie.

IEP odhaduje ekonomické dopady násilia s použitím komplexných agregátov nákladov spojených s násilím, ozbrojenými konfliktami a výdavkami na vojenské účely a činnosť bezpečnostných služieb. Verzia ekonomického dopadu násilia použitá v roku obsahuje 16 premenných v troch skupinách – náklady spojené s bezpečnostnými službami a prevenciou (sem sa zaraďujú aj vojenské výdavky), náklady spojené s ozbrojenými konfliktami a následky násilia voči osobám.

Údaje sa uvádzajú podľa parity kúpnej sily (PPP). Celkové náklady na násilie a konflikty v roku 2015 predstavovali 13,6 triliónov (13 600 000 000 000) USD, čo je 1 876 USD na každého obyvateľa Zeme. Z toho bolo 6,2 USD triliónov vojenských výdavkov, 4,2 triliónov USD výdavkov na vnútornú bezpečnosť, 2,5 triliónov USD škôd spojených s kriminalitou a násilím voči osobám a 742 biliónov USD škôd v dôsledku konfliktov.

Poukazuje sa aj na to, že ak by sa táto suma rozdelila medzi všetkých obyvateľov Zeme, znamenalo by to pre každého 5 USD denne, teda bolo by to takmer trikrát viac ako je denná hranica chudoby, ktorá sa podľa Svetovej banky nachádza na úrovni 1,9 USD.

Škody spôsobené násilím a konfliktami predstavujú 13,3 % svetového HDP – takmer jeho jedna sedmina vyjde navnivoč kvôli konfliktom a násiliu. Pri ďalšom porovnávaní týchto údajov sa uvádza, že to bolo asi jedenásťkrát viac ako všetky priame zahraničné investície v roku 2014, či tridsaťkrát viac ako bola oficiálna rozvojová pomoc v roku 2014. Ak by škody spôsobené násilím a konfliktami vo svete klesli o 10 % (1,36 triliónov USD) išlo by o sumu ako bola hodnota globálneho obchodu s potravinami v roku 2014.  

Najväčšie sumy pohltili škody v dôsledku násilia a konfliktov v Sýrii a Iraku (dosiahli 54 % HDP). V Afganistane tieto škody predstavovali 45 % HDP. Do desiatky najviac poškodených štátov patria ešte Venezuela, Južný Sudán, Honduras, Kolumbia, Stredoafrická republika, severná Kórea a Lesotho.  

Čo dodať na záver
 

Ešte raz zdôrazníme, že mediálno-politický záujem o mier po rozpade bipolarity sa takmer stratil. Nejde však o žiadnu náhodu, ale o dôsledok agresívneho neoliberálneho globalizmu, ktorý absolutizuje „konkurencieschopnosť“ a požaduje úplnú dereguláciu a liberalizáciu ekonomického života spoločnosti, čo sa právne zakotvuje a politicky podporuje a rôznymi cestami vedie aj k rastu násilia a konfliktov.

Meradlom všetkého sa v týchto podmienkach stávajú zisk a peniaze (bez nich nefungujú štát, politické strany, médiá atď.). Vytráca sa nielen solidarita, ale znižuje sa aj prah vnímania násilia. Nie je ťažké formálne kritizovať pravicový extrémizmus v rôznych odtieňoch a „zabúdať“ pri tom na fakt, že stál pri zrode najmä druhej svetovej vojny i mnohých ďalších vojen a ozbrojených konfliktov. Nikdy by však svoje ciele nebol dosiahol bez medializácie (lepšie je, ak sa o niekom hovorí zle, ako keby sa úplne ignoroval) a bez prehliadania (skrývania) jeho napojení na finančný sektor. Žiaľ, nepripúšťa sa ani fakt, že pravicový extrémizmus je nebezpečný pre súčasnú spoločnosť (svet), ale zďaleka ju najmä na Západe neohrozuje tak, ako iné nesystémové politické strany a hnutia – najmä radikálno ľavicové. Jeden z podstatných rozdielov je ten, že pravicový extrémizmus na rozdiel od ľavicového radikalizmu podporuje výdavky na „prevenciu“ násilia a konfliktov.

A tak dnes neobmedzená vláda nadnárodných finančných kruhov, ktorá gniavi aj EÚ, vyžaduje poukazovať na rôznorodosť zdrojov násilia a konfliktov v súčasnom svete. Agresivitu síce možno považovať podľa niektorých teórií za vrodenú a neprekonateľnú vlastnosť človeka, ale oveľa horšie je to, že ide  o bohaté (bezodné) žriedlo ziskov pre vojenskú (bezpečnostnú) výrobu a obchod a s nimi spojených finančných kruhov.

Hodnotenia a závery zo správy o GPI majú svoje limity. Napriek tomu by však nemali zapadnúť do plejády denno-denne prezentovaných ratingov a indexov. Ide o potrebu zamyslieť sa v nasledujúcich dňoch, keď bude vrcholiť propagandistická kampaň pred varšavským summitom NATO. Skutočne je Európa, vlastne EÚ, nepoučiteľná a podľahne tlaku spoza oceánu, aby jej členské štáty vydávali viac peňazí na zbrojenie („prevenciu“ násilia a konfliktov vo vojenskej oblasti) a na elimináciu vykonštruovaných hrozieb, namiesto toho, aby sa snažili radšej riešiť spôsobom problémy, ktoré ich zapríčiňujú, či z ktorých vyvierajú? Jedným z podnetov k takémuto postupu je práve obsah, hodnotenia a závery z tohtoročnej správy o GPI.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984