O záujmoch USA a ich súvislostiach nie len s Poľskom

Počet zobrazení: 3628

Nalejme si konečne čistého vína a povedzme si pravdu o záujmoch a prioritách USA vo svete. Súčasná politika USA, ako preukázaného najväčšieho svetového agresora v dejinách ľudstva, je len pokračovaním toho, čo Amerika robila v celej svojej histórii. Tomuto štátu, bez ohľadu na to, kto bol práve prezidentom, nikdy nešlo o demokraciu a už vôbec nie o ľudské práva. Vždy išlo len a len o biznis.

Všade tam, kde stupila noha amerického vojaka, tiekla krv v záujme ziskov vojensko-priemyselného komplexu, v záujme ovládnutia trhov s ropou, plynom a ďalšími nerastnými surovinami. Keď sa pozrieme na mapu amerických vojenských zásahov vo svete a porovnáme ju s mapou najväčších zásob ropy, plynu a ďalších nerastov, zistíme, že sa takmer prekrývajú. Tam všade bola vojensky nastolená americká „demokracia“.

Charakter USA dokumentujú historici, ktorí hovoria o 200 rokoch vojen a terorizmu. Ich vymenovanie a popis by si vyžiadal samostatnú knižku. Len od druhej svetovej vojny to bolo viac ako 40 agresií, vojenských  zásahov a prevratov v rôznych častiach sveta. Ako príklad možno spomenúť brutálnu americkú inváziu do Vietnamu. Štatistiky hovoria o tom, že americkí vojaci tam vypáli niekoľko desiatok dedín, zabili či umučili vyše milióna vietnamských vojakov a čo je šokujúce, štyri milióny civilistov, z toho 250 000 detí.

Vojenské krvavé zásahy uskutočnili USA, len po druhej svetovej vojne, napríklad na Filipínach, v Nikarague, Kórei, Laose, Kambodži, Guatemale, na Kube, v Brazílii, Bolívii, Chile, Afganistane, Juhoslávii, Líbyi, Iraku, Iráne a ďalších. Všetko sú to príklady, kde USA vojensky likvidovali legálne zvolené vlády a nastoľovali svoju demokraciu. Samozrejme, nešlo o ňu, ale ako vždy o ropu, suroviny a zisky zbrojárskych firiem.

Dôkazom toho je i súčasné hľadanie zámienky na zásah voči Iránu, na ktorý chcú použiť diskutabilný útok na tankery v Ománskom zálive. O tom, že ho spôsobil Irán, sú presvedčení len v USA, Denník N, naši slniečkári a liberáli. To však až nápadne pripomína výmysly o  zbraniach hromadného ničenia v Iraku, čo sa, mimochodom, nikdy nepotvrdilo, a následnú vojnu v roku 2003 voči Iraku. Ameriku to stálo 800 miliárd dolárov, ktoré si zväčša rozdelili zbrojárske firmy, ale dostali sa najmä k rope, čím bol účel splnený. Vo vojne, ktorá mala priam symbolický názov „Iracká sloboda“, zahynulo až 116 000 irackých civilistov. To je výsledok amerického presadzovania slobody a demokracie v praxi.

Agresia USA sa prejavuje i v súčasnosti. Americké vojenské základne, skryté pod hlavičku NATO, sú rozmiestnené takmer pozdĺž celých hraníc Ruska. O takéhoto spojenca sa máme opierať, to on nás bude poúčať o demokracii a diktovať, kto bude u nás vládnuť, on sa postará o našu obranu, ale pred čím a pred kým?
 

Poľsko realizuje záujmy USA

Záujmy USA sa v uplynulých dňoch opätovne premietli do reálií v Poľsku. Práve táto krajina sa stáva nástrojom na agresívne a nie obranné správanie USA voči Rusku. Poľsko je dnes najsilnejším protiruským hráčom v strednej Európe a servilným lokajom cudzej štátnej mocnosti. Mohli by sme chápať historické súvislosti poľsko-ruských vzťahov, najmä z čias druhej svetovej vojny. Ťažko však pochopiť strategické zámery súčasnej poľskej vlády i samotného prezidenta. Jednostranná orientácia na USA totiž nesvedčí o pronárodnej, ani proeurópskej orientácii.

V Poľsku už v súčasnosti dlhodobo, oficiálne dočasne, pôsobí 4 500 amerických vojakov s ich bojovou technikou, vrátane taktických rakiet. Dočasne, to je asi tak ako dvadsaťročné pôsobenie sovietov v bývalom Československu. Potvrdením toho je prosba o trvalé pôsobenie vojakov USA v Poľsku, ktoré začína budovať, a to ešte za vlastné peniaze, vojenskú základňu USA pre 1 000 až 2 000 amerických vojakov na východe krajiny a ďalšie raketové základne. Buduje tiež infraštruktúru pre bojové oddiely tankovej a leteckej brigády či zriadenie amerického štábu pre riadenie špeciálnych pozemných a leteckých operácií. To už nie je o obrane, ale o agresii voči Rusku. V tej súvislosti si dovolím citovať veľmi výstižné vyjadrenie Eda Chmelára „Kedy si prestaneme klamať a otvorene priznáme, že americká armáda Európu nechráni, ale kontroluje.“

Americký záujem o biznis sa pretavil aj v Poľsku do nákupu 32 kusov najmodernejších amerických stíhačiek F-35 za viac ako 6 miliárd dolárov a dvoch miliárd kubíkov skvapalneného plynu za osem miliárd dolárov.

Samozrejme, že je to všetko vec Poliakov, len sa to javí ako reálna strata suverenity Poľska, ktorá hraničí so stratou zdravého rozumu. Treba o tom hovoriť nie kvôli Poliakom, ale najmä kvôli nám. Máme totiž s Poľsko najdlhšiu hranicu a prípadné protiopatrenia Ruska by sa tak mohli týkať i nás. Tak si možno položiť otázku, kde sú teraz naši tzv. bezpečnostní analytici?

Na Slovensku hrozí v prípade úspechu strán, ako PS/Spolu, SaS, OĽaNO, Za ľudí, za prispenia KDH, Mostu-Híd a s požehnaním prezidentky Čaputovej, že pôjdeme poľskou cestou servilného amerického lokaja, ktorý podriaďuje svoje národnoštátne záujmy cudzej mocnosti a staneme sa len úbohým vazalom USA. Tomu by občania vo voľbách mali zabrániť a voliť pronárodné a proeurópske strany s jasnou víziou rozvoja Slovenska.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984