Reklama
Reklama

Občania bez vyznania na Slovensku existujú len raz za 10 rokov

Počet zobrazení: 1508

V pondelok, 15. februára 2021 sa na Slovensku začína tretie Sčítanie obyvateľov, domov a bytov (ďalej len sčítanie) v ére samostatnosti. Sčítanie obyvateľov má v dejinách sveta dlhú históriu. Aj v Biblii sa sčítanie spomína v súvislosti s narodením Ježiša Krista. Na území Slovenska sa prvé čiastočné sčítanie obyvateľov uskutočnilo v roku 1715. Prvé sčítanie všetkých obyvateľov sa udialo v rokoch 1778 – 1785, pričom moderné sčítania sa začali až v druhej polovici 19. storočia od roku 1869.

scitanie_logo.pngPri tohoročnom sčítaní sa opätovne zisťuje otázka náboženského vyznania obyvateľov. V 20. storočí pri sčítaní sa zisťovala táto téma ako otázka o náboženskom vyznaní v rokoch 1921 a 1940. V rokoch 1930 a 1950 sa však zisťovala ako svetonázorová pozícia náboženského vyznania a pozícia bez náboženského vyznania. Málokto z nás si už dnes pamätá, že v rokoch 1961, 1970 a 1980 sa otázka náboženského vyznania nezisťovala vôbec, považovalo sa to za súkromnú vec obyvateľov. V rokoch 1991, 2001 a 2011 sa táto téma vrátila v podobe otázky len o náboženskom vyznaní. Mimochodom, ani Európska únia, ktorá koordinuje spolu s Organizáciou Spojených národov sčítanie ako celosvetový projekt sčítania (cenzus) nenariaďuje túto otázku ako povinnú, rovnako ani odpoveď na ňu. Je len na danej krajine, či ju zaradí do sčítania alebo nie.
 

Prečo je zisťovanie náboženského vyznania povinné?

Na rozdiel od iných krajín Európy sa na Slovensku o možnosti za(vy)radenia tejto otázky do(zo) sčítania či aspoň o dobrovoľnosti odpovede na túto otázku s verejnosťou vôbec nediskutovalo. Rozhodnutím Štatistického úradu a schválením zákona o sčítaní slovenským parlamentom je otázka Náboženského vyznania opätovne zaradená do sčítania 2021 a opätovne je zaradená ako povinná. Otázky o dôvodoch zaradenia tejto otázky do podoby povinného zisťovania a na čo majú výsledky sčítania slúžiť, sme položili ako zástupcovia Spoločnosti Prometheus, reprezentujúci nenáboženských občanov, pracovníkom Štatistického úradu Slovenskej republiky na rokovaní v januári 2019. Generálna riaditeľka Sekcie sociálnych štatistík a demografie Štatistického úradu SR PhDr. Ľudmila Ivančíková, PhD., nám na naše otázky v zásade neodpovedala. Argumentovala len potrebou porovnateľnosti získaných údajov z predchádzajúcich sčítaní z rokov 1991, 2001 a 2011.

Parameter povinnosti odpovede na túto otázku pani generálna riaditeľka zdôvodnila metodikou sčítania, ktorá vo forme povinnej odpovede, podľa jej názoru, vedie k získaniu relevantných odpovedí. Pri nepovinnom parametre odpovede na otázku nemajú dostatočnú výpovednú hodnotu a vedú v konečnom dôsledku k následnému vyradeniu otázky zo sčítania. Ako príklad uviedla Česko, kde odpoveď na túto otázku v roku 2011 bola dobrovoľná. Výsledky sčítania priniesli značný počet recesistických odpovedí (respondenti sa vo veľkom počte prihlasovali k viere rytierov Jedi z filmovej ságy Hviezdne vojny), čo viedlo k čiastočnému znehodnoteniu získaných údajov. Podľa vyjadrenia pani Dr. Ivančíkovej (v januári 2019) by táto otázka pri sčítaní 2021 v Česku nemala byť zaradená vôbec a u nás bude zaradená pravdepodobne posledný raz. Napokon sa však táto otázka v Českej republike pri sčítaní 2021 predsa len objavuje, ale na rozdiel od Slovenska, stále ako nepovinná.

jedi_starswars_web.jpg

Pri sčítaní v roku 2011 sa k viere rytierov Jedi z Hviezdnych vojen (Stars wars) v Českej republike prihlásilo 15 070 obyvateľov, čo viedlo český štatistický úrad k tomu, že podobne ako vo Veľkej Británii a na Novom Zélande, ich spočítali osobitne. Dokonca vznikla iniciatíva o registráciu tejto viery ako oficiálne uznanej cirkvi, k čomu však nedošlo. Väčšina respondentov totiž túto voľbu uviedla ako recesiu, resp. ako protest proti zaradeniu otázky o náboženskom vyznaní do sčítania, resp. proti sčítaniu ako takému.

Prečo teda vlastne zisťujeme pri sčítaní náboženské vyznanie obyvateľov Slovenska? Odpoveď na túto otázku nenájdeme ani na oficiálnej stránke www.scítanie.sk v časti Prínos sčítania. Odpoveď je pritom veľmi jednoduchá. Je daná odpoveďou na otázku Cui bono? – V čí prospech, komu to prospeje? Počty veriacich sú kľúčom k príspevku a k určeniu jeho výšky pre každú cirkev od ministerstva kultúry. Stanovuje to zákon o financovaní cirkví a náboženských spoločností, ktorý pripravili niektoré cirkvi (a preto je výhodný len pre niektoré cirkvi) potichu v zákulisí, kabinetne, bez diskusie s verejnosťou a v protiklade s jej väčšinovým názorom. Práve cirkvi urobili týmto zákonom zo sčítania súboj o peniaze! V priebehu niekoľko dní po prijatí zákona nasledovalo ako poďakovanie prijatie slovenského premiéra Petra Pellegriniho u pápeža Františka vo Vatikáne. A pán premiér, hneď po návrate z Vatikánu vyhlásil, že otázka odluky cirkvi od štátu už nie je témou.

Úplne otvorene to demaskovala vo svojom statuse na Facebooku známa bojovníčka za privilégiá katolíckej cirkvi, predsedníčka Kresťanskej únie a poslankyňa za OĽANO v Národnej rade Slovenskej republiky Anna Záborská: „Financovanie cirkví a náboženských obcí je naviazané na výsledky čítania. Ak zo sčítania dostane štát skreslené a neúplné údaje, financovanie nielen cirkví... bude nespravodlivé a neefektívne.“ Týmito vetami reagovala na situáciu v spoločnosti, izoláciu obyvateľov spôsobenú Covidom-19 a nemožnosťou ovplyvniť ich vyjadrenie v sčítaní. Žiadala dokonca preto o presunutie sčítania až na september a október tohto roka, čomu však štatistický úrad nevyhovel. Sčítanie sa uskutoční v pôvodnom termíne, len možnosť asistovaného dosčítania je posunutá až do konca októbra. Je to spôsob, aby si cirkvi mohli dosčítať potrebné percentá? Urobte si sami záver či vyhovel alebo nevyhovel štatistický úrad požiadavke cirkví, ktorú prezentovala pani Záborská.
 

Aká je hodnovernosť získaných údajov pri sčítaní obyvateľov?

V rokoch 1991, 2001 a 2011 sa pri zisťovaní náboženského vyznania obyvateľov zaraďovali občania bez náboženského vyznania ako podpoložka do kategórie náboženské vyznanie. Podľa nášho názoru nie je možné z hľadiska metodiky zaradiť pozíciu nenáboženského vyznania/názoru ako podmnožinu, či podpoložku náboženského vyznania. Náboženské a nenáboženské vyznanie (presvedčenie/viera) sú dva rovnocenné svetonázorové postoje, z ktorých sa každé ešte následne samostatne delí na svoje podmnožiny. Náboženské vyznanie na kresťanské, islamské, židovské a pod. A v prípade Slovenska pri dominancii kresťanského náboženstva sa ešte zisťuje príslušnosť ku katolíckemu, evanjelickému, pravoslávnemu, reformovanému vyznaniu a pod. Pravda, pri sčítaní obyvateľov sa podľa usmernenia štatistického úradu zisťuje najmä vzťah k príslušnej cirkvi a až potom k náboženstvu.

Skutočnosť, že pri sčítaní sa nezisťuje štruktúra obyvateľov bez náboženského svetonázoru a ich špecifiká, je faktickým potvrdením skutočnosti, že štát sekulárni občania – občania bez náboženského vyznania – v skutočnosti nezaujímajú. Druhá najväčšia svetonázorová skupina – „bez náboženského vyznania“ je systematicky ignorovaná. Štát ju osobitne neregistruje a už vôbec finančne nepodporuje. Napriek tomu, že podľa výsledkov sčítania 2011 je táto skupina väčšia ako sumár všetkých ostatných náboženských vyznaní okrem katolíkov, v absolútnej hodnote o 179 273 ľudí a v percentuálnom vyjadrení o 3,32 %.

Pri sčítaní 2021 je v súvislosti s náboženstvom, oproti sčítaniam v rokoch 1991, 2001 a 2011, použitá iná metodika a terminológia – bez náboženského vyznania. Ako sme to vysvetlili na spoločnom rokovaní predstaviteľom štatistického úradu v januári 2019, používanie termínu „bez vyznania“ je diskriminačné voči ľuďom s iným ako náboženským pohľadom na svet. Právo byť bez náboženského vyznania, právo vystúpiť z cirkvi bez povinnosti prestúpiť do druhej cirkvi umožnil na území Uhorska až (už?) Základný článok č. XLIII. z roku 1895. Byť v tých rokoch bez náboženstva bolo nepredstaviteľné a termín „bez vyznania“ je doteraz reliktom týchto negatívnych postojov voči sekulárnym občanom. Aj občania bez náboženského vyznania však majú svoje presvedčenie, vyznanie i hodnoty. Žijú v slovenskej spoločnosti, sú jej prirodzenou súčasťou, prispievajú k jej formovaniu a rozvoju. Použite termínu „bez vyznania“ pre ich svetonázorovú pozíciu priamo evokuje ich bezzásadovosť či nemorálnosť. Použitie tohto termínu je znevažujúce, zavádzajúce, a preto neprijateľné. Súčasne zaradenie pozície „bez vyznania“ na predposledné miesto zoznamu náboženských vyznaní je nelogické a nie je zdôvodniteľné ani metodicky, ani významovo a ani početne. Zmena metodiky i terminológie ukázala, že naše argumenty úrad presvedčili.

Pri rokovaní so štatistickým úradom sme reagovali aj na požiadavku a potrebu porovnateľnosti výsledkov s predchádzajúcimi sčítaniami (1991, 2001 a 2011). Táto požiadavka má opodstatnenie jedine vtedy, ak výsledky a získané hodnoty sú objektívne. Ak však porovnáme výsledky sčítaní v rokoch 1991, 2001 a 2011 s výsledkami iných zistení (aj samotného Štatistického úradu SR, Sociologického ústavu SAV a pod.) ukáže sa, že zvolená formulácia otázky o náboženskom vyznaní, jej metodika a parametre, termín „bez vyznania“, poradie odpovedí a grafické riešenie otázky vo formulároch generovali výrazne horšie výsledky pre skupinu sekulárnych občanov/občanov s nenáboženským náhľadom na svet – parameter „bez vyznania“. Ukazuje to porovnanie výsledkov z viacerých zisťovaní, ktoré dokazuje, že zlá metodika generuje zlé výsledky:


tabulka_1.jpg
Porovnanie výsledkov sčítania a sociologických výskumov, spracovali autori článkov na www.prometheus.sk..
 

Peripetie grafického spracovania otázky o náboženskom vyznaní

Pri rokovaní so štatistickým úradom sme si vzájomne vysvetlili aj skutočnosť, že veľký význam pri odpovediach na otázku zohráva zoradenie odpovedí na položenú otázku najmä  pri veľkej početnosti odpovedí na ňu. Tento aspekt sa zvýrazní ešte viac pri elektronickom spracovávaní sčítania a spracovaní formulára. Ak bude pri odpovedi použitý tzv. rolovací formulár, vplyv poradia odpovedí na konečné výsledky bude ešte významnejší. Pri použití spôsobu radenia odpovedí z predchádzajúcich sčítaní to zvýhodňuje veľké cirkvi, pretože ich ponuka sa objavuje ako prvá. Pracovníci štatistického úradu naše stanovisko nespochybňovali, naopak s porozumením a s miernym úsmevom v tvári akceptovali naše argumenty.

Preto sme s uznaním registrovali zmenu metodiky i terminológie sčítania pre rok 2021, ktoré potvrdilo aj zákonné Opatrenie Štatistického úradu Slovenskej republiky, z 9. marca 2020 (vyšlo v Zbierke zákonov, čiastka č. 44).


opatrenie_web.jpg
Titulná stránka Zbierky zákonov, čiastka č. 44, vyhlásená 16. 3. 2020.
 

Opatrenie vyšlo ako všeobecne právne záväzný dokument. V prílohe opatrenia č. 1. Štruktúra zisťovaných údajoch o obyvateľoch sa v § 1, písm. v) sa pri téme Náboženstvo a otázke Aké je Vaše náboženské vyznanie? uvádza nasledovné poradie odpovedí:

  • bez náboženského vyznania
  • s náboženským vyznaním:
    • Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike (rímskokatolícke)
    • Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (luteránske)
    • Gréckokatolícka cirkev na Slovensku (gréckokatolícke)
    • Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (kalvínske)
    • Pravoslávna cirkev na Slovensku (pravoslávne)
    • ... až po poslednú 22. pozíciu
    • Iné

Aj keď vyššie spomínané opatrenie štatistického úradu je uvádzané ako právne záväzný dokument, veľmi dobre sme si všimli bod. 3. § 5., kde sa píše: Poradie otázok v sčítacích formulároch na sčítanie obyvateľov a v sčítacích formulároch na sčítanie domov a bytov použitých pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 môže byť iné, ako je uvedené v prílohách č. 2. a 3., ak je to vzhľadom na uľahčenie vypĺňania a spracúvania sčítacích formulárov vhodnejšie.“

Preto sme s istými obavami čakali na zverejnenie vzoru sčítacieho formulára. Vzor štatistický úrad napokon zverejnil len desať dní pred samotným začiatkom sčítania. Už prvé zbežné oboznámenie sa s obsahom vzoru ukázalo, že zmena poradia odpovedí bola urobené len v jednom prípade, a to iba v prípade odpovedí na otázku Aké je Vaše náboženské vyznanie? Vymenilo sa poradie prvých dvoch odpovedí a ako prvá sa ponúka: s náboženským vyznaním so šípkou k jednotlivým cirkvám (vyznaniam). Až potom nasleduje pozícia bez náboženského vyznania!!!

Hneď sme sa obrátili e-mailom i listom na predsedu štatistického úradu Alexandra Balleka so žiadosťou o vysvetlenie dôvodu tejto zmeny a jej právne zdôvodnenie. V mene predsedu Štatistického úradu Slovenskej republiky nám odpovedal JUDr. Slavomír Jurč, riaditeľ odboru legislatívno-právneho a verejného obstarávania, ktorý zmenu poradia vysvetlil stručne: „Opatrenie definuje obsah a štruktúru zisťovaných údajov  a nie je záväzné pre poradie jednotlivých otázok alebo položiek štruktúr, to bolo optimalizované pre formu elektronického formulára“.

Vysvetlenie je to svojské. Opatrenie z 9. marca 2020, je v Zbierke zákonov uvedené ako všeobecne právne záväzný dokument, a teda mal by byť záväzný aj pre samotný Štatistický úrad. Opatrenie totiž v § 5, ods. 3. hovorí o možnosti zmeny len poradia otázok v prílohách č. 2. a 3. O možnosti zmeny poradia odpovedí v prílohe č. 1. sa nič nehovorí. Ani argumentácia zmenou poradia odpovedí z dôvodu optimalizácie pre formu elektronického formulára nie je vysvetlením ako ukazuje porovnanie grafického spracovania tejto otázky vo Vzore zverejneného formulára (hore) a nami pre ilustráciu upraveného vzoru formulára v zmysle znenia Opatrenia z 9. marca 2020 (dolu):


formular_vzor_web.jpg

Porovnanie vzhľadu formulárov pri otázke aké je Vaše náboženské vyznanie – hore zverejnený vzor formulára Štatistického úradu SR z februára 2021, dolu ilustračne upravený vzor podľa znenia Opatrenia Štatistického úradu SR z 9. marca 2020.

formular_opatrenie_web.jpg

Už na prvý pohľad je zrejmé, že zdôvodnenie zmeny poradia odpovedí optimalizovaním pre formu elektronického formulára nemá žiadne opodstatnenie. Ak si porovnáte obe verzie formulára, sú v podstate identické, čo dokazuje, že obidve riešenia sú z hľadiska grafiky a optimalizácie elektronického formulára rovnocenné. Zmena poradia otázok teda musela mať iné dôvody!

Postup úpravy formulára a zverejnenie vzoru v čase, ktorý už neumožňuje jeho zmenu, ako aj spôsob vysvetlenia zo strany Štatistického úradu vzbudzujú pocit o silnej účelovosti týchto krokov. Tento pocit umocňuje aj skutočnosť, že zástupcovia Konferencie biskupov Slovenska sú pozývaní ako odborní poradcovia na rokovanie riadiaceho výboru sčítania obyvateľov. Zástupcov občanov bez náboženského vyznania nikto na konzultáciu nepozval. Vo výpočte rokovaní so zainteresovanými organizáciami k príprave sčítania uvádza Štatistický úrad Slovenskej republiky aj stretnutie z júla 2018 s predsedom Konferencie biskupov Slovenska arcibiskupom Zvolenským ku grafickej stránke sčítania a spracovania elektronického formulára.

To všetko evokuje úvahy o zámere pokračovať v krokoch manipulácie so sčítaním takým spôsobom, aby sčítanie generovalo vopred želané výsledky. Ak sa už nedá zmeniť metodika i terminológia sčítania, musí sa zmeniť aspoň grafika formulára a ako prvú možnosť sa musí ponúknuť obyvateľom náboženské vyznanie s nasmerovaním ku konkrétnej cirkvi. A, samozrejme, v prvom rade k tým najväčším, ktoré dostávajú od štátu najviac peňazí. Výsledky sčítania sú jednostranne využívané len na zdôvodňovanie prideľovania zdrojov a financovania štátom uznaných cirkví (aj to nie všetkých, len 14 z 18-tich) z verejných zdrojov (štátny a verejný rozpočet), na zdôvodňovanie ich nadštardandného postavenia, prístupu k médiám, vzdelávaniu, oslobodzovaniu od daní a pod.

Na Slovensku v praktickej politike štátu občania bez náboženského vyznania neexistujú. Existujú len raz za desať rokov ako nechcený produkt odpovedí na otázku o náboženskom vyznaní. Aký bude ich výsledný počet v tohtoročnom sčítaní, sa dopredu určiť nedá. Či ich počet bude trinásť alebo dvadsaťštyri percent nie je rozhodujúce, pretože v obidvoch prípadoch je to už tzv. „veľká menšina“. Čiže hodnota počítajúca sa v percentách v dvojmiestnych číslach, ktorú je potrebné spoločnosťou si všímať a rešpektovať. Sú menšinou v tomto veľmi jednoduchom kvantitatívnom význame. Je veľmi dôležité, povedané slovami Eduarda Baránya z hľadiska uplatnenia základných ľudských práv pre túto svetonázorovú menšinu zabezpečiť nielen názorovú autonómiu jedinca (forum internum), ale aj možnosti a práva vonkajšieho prejavovania názorov (forum externum). A to by sa malo prejaviť aj v konkrétnej praktickej politike štátu a jeho predstaviteľov.

Aj o tom je sčítanie. Preto: Slobodne klikni: bez náboženského vyznania!

Viac na www.prometheus.sk

Autor je predseda Spoločnosti Prometheus

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama