Ochranu občanov EÚ nemôžu zabezpečiť iba ostnaté ploty a vojaci, ale skôr nový zákon o Schengene

Počet zobrazení: 3238

Zdvihnutie schengenských závor bolo nielen politickou chybou, ale aj veľkou národohospodárskou škodou pre všetky krajiny EÚ. Únia však z toho nielen krváca, ale prežíva hlbokú politickú krízu.
Dnes, po parížskych udalostiach z 13. novembra, vidíme, že nie je možné nespájať stovky tisícov imigrantov, vstupujúcich do únie s teroristickými aktivitami v EÚ. Nie je to len preto, že minimálne dvaja z tejto skupiny vošli do Francúzska cez grécky koridor, ale najmä preto, že cieľom mnohých príchodzích zo Stredného východu sú islamské štvrte vo veľkých európskych mestách.

plot_utecenci_madarsko.jpg











Foto: Freedom House / Creative Commons

Mnohí starostovia týchto miest pripúšťajú, že stratili kontrolu nad týmito štvrťami, ktoré predstavujú priestor, kde sa verbujú, organizujú a pripravujú teroristické útoky.
Tieto „islamské miništáty“, pozostávajúce z tisícok a desiatok tisícov moslimov, sú všetkým možným, len nie príležitosťou pre čerstvých imigrantov, ako sa integrovať do majoritnej spoločnosti. Skôr naopak, možno badať posilňovanie arabskej príslušnosti jej obyvateľov, a ich kritické posudzovanie starých – „neveriacich“ obyvateľov.
Príliv nových imigrantov tak zvyšuje percentuálny podiel moslimov v týchto štvrtiach a teda jazykovú a kultúrnu „čistotu“ týchto štvrtí.
Obyvatelia týchto „miništátov“, keďže ide o pomerne silné populácie, nielen zostávajú naďalej Sýrčanmi, Iránčanmi..., ale v závislosti od vojnových konfliktov v ich krajinách sa aj radikalizujú a delia podľa náboženských a politických orientácií. Tieto skupiny akoby už nepotrebovali kontakt s francúzskymi či belgickými občanmi, pretože sú v týchto spoločenstvách plne saturovaní vo svojich jazykových, kultúrnych či politických potrebách.
Príklad štvrte Molenbeek v Bruseli ukazuje, že takéto štvrte sú mimo akejkoľvek šance integrovať ich obyvateľov. Skôr sú jasné znaky odchodu pôvodných obyvateľov, ako aj iných etník z týchto štvrtí. Ich vyľudňovanie nahradzujú noví imigranti, a tak sa zvyšuje ich imunita voči začleneniu do majoritnej spoločnosti. Paradoxom týchto štvrtí je, že problémy s ich integráciou oveľa naliehavejšie vystupujú až v druhej či tretej generácii.
Myslím si, že aj heslo pani Merkelovej „My to dokážeme!“ musí v konfrontácii s realitou kapitulovať pred týmito mestskými štvrťami. Takéto miesta sa tak stávajú čoraz viac priestorom pre deštrukciu samosprávy, štátnej politiky a nakoniec i potenciálneho rozpadu štátu.
Stotisícové počty nových imigrantov prispevajú nielen k ešte väčšej čistote týchto štvrtí, ale dávajú príležitosť vzniknúť desiatkam nových miništátov po celej EÚ.

          + + +

Posledné vyhlásenie pani Merkelovej (25. 11. 2015) o tom, že: „ak má fungovať schengenský priestor, bude nutné vytvoriť trvalý mechanizmus pre rozdelenie utečencov medzi krajiny EÚ“, neukazuje žiadne svetlo z tunela zvaného utečenecká kríza. Je to skôr hrozba či vyhrážanie ostatným členom únie, že ak nebudeme súhlasiť s rozdeľovaním utečencov,  potom Schengen skončí. Je to hrozné, ak takáto politička je schopná v záujme cudzích občanov vystaviť nedozerným rizikám vlastných občanov a to všetko v záujme najvyšších hodnôt, ktoré by sa mohli vzťahovať na stovky miliónov ľudí...
Ako by ju očaril Nero dívajúci sa na horiaci Rím...
Na tomto príklade vidíme, že EÚ nemá žiadne kontrolné a sebazáchovné mechanizmy. Nie je možné, aby jedna žena, ktorá nemá oficiálne žiadne funkcie v štruktúrach EÚ, bola nezastaviteľná vo svojich šialených nápadoch. Zlé na tom je i to, že ona ešte nezistila, že jej projekt permanentne otvorenej Európy je mŕtvy. Namiesto toho nám ponúka analýzy, že tento projekt sa ťažko presadzuje preto,  že „sa ukázalo, že EÚ nie je dostatočne integrovaná“.
Akoby príčinou migračnej krízy bola pomalá integrácia... akoby si neuvedomovala, že jej projekt permanentne otvorenej EÚ nielenže proces integrácie zastavuje, ale ho závažným a odstrašujúcim spôsobom diskredituje a posúva úniu až na samotný okraj jej existencie.
Imigračná kríza sa tak stáva čiernym medzníkom v živote EÚ, nakoľko únia sa dostala do bodu, kde nemôže prísť k dohode.
Počínanie naivného a servilného vedenia únie sa začína v tejto kríze podobať tým orgánom, ktoré boli zvrhnuté v deväťdesiatych rokoch v krajinách východného bloku. Tiež všetci vyčkávali, ako sa rozhodne niekde v inej krajine...
Kritika krajín V4 za odmietanie projektu permanentne otvorenej Európy sa napriek tomu potichu mení na kopírovanie nášho prístupu. Bez ospravedlnenia, bez nejakej sebareflexie sa snažia predstavitelia Bruselu prekryť svoju hanbu zavádzaním nových policajných opatrení, zameraných na obmedzenie slobody občanov a demokracie, aby tak ukázali svoju aktivitu.
Ukazuje sa, že EÚ sa dostala do takej hlbokej politickej krízy, z ktorej sa jej politici vlastnými silami nedostanú. Preto im treba pomôcť a naznačiť cesty, akými a ktorými smermi by sa EÚ mala uberať, aby prišlo ku konsenzu občanov EÚ s jej politickými elitami.
Dnešná podoba rozhodovania v EÚ stratila základné demokratické pravidlá a priblížila sa v rozhodovaní jednej ženy k feudálnym či komunistickým diktatúram bez možnosti opravy šialených nápadov.
Keďže pre takéto typy vlád absentujú štandardné mechanizmy rozhodovania, treba pristúpiť k zorganizovaniu celoeurópskeho referenda, resp. petícií a urobiť jasno v nasledujúcich otázkach:

  1. Zastaviť projekt permanentne otvorenej Európy
  2. Zabezpečiť dôslednejší podiel národných štátov EÚ na kontrole bruselských politických elít
  3. Vyjasniť si otázky a podoby integrácie EÚ a špeciálne ďalšej integrácie eurozóny

          + + +

Jedinou šancou, ako zamedziť rozpadu EÚ a najčernejším scenárom, ktoré vychádzajú z pocitu a z reality, že občan nič nezmôže, je, aby občania využili všekty demokratické možnosti, ktoré majú k dispozícii.
Dnešné váhavé a oportunistické postoje politikov národných štátov s výnimkou V4 ukazujú, že zastavenie imigračnej krízy nie je možné bez tlaku občanov na svojich politikov. Dozrel čas, aby sa tohto riešenia ujali samotní občania EÚ a to cestou referenda resp. petícií a zastavili projekt, ktorý ohrozuje demokratické základy EÚ a tým aj jej existenciu.
Politici EÚ musia ochrániť hranicu únie, no nie len výstavbou ostnatých plotov a ozbrojenými    vojakmi, ale jednotnou celoeurópskou politikou a legislatívou.
Je nedôstojné a v zásade až samovražedné, že EÚ nie je schopná zabezpečiť si vlastné hranice.
Ak politici v tejto veci zlyhajú, je potrebné, aby občania prostredníctvom svojich národných vlád a poslancov EÚ žiadali o urýchlené zmeny cestou celoeurópskeho referenda.
Treba ukázať vrcholným politikom EÚ, že občania únie majú dostatok občianskej sily a energie zvrátiť procesy, ktoré ohrozujú nielen EÚ, ale aj jednotlivé národné štáty.
Táto aktivita musí byť aj dôkazom sily demokratických štruktúr a zákonov EÚ.
Naivní, prostoduchí a oportunistickí politici musia zo svojich pozícií odísť, pretože inak by mohli iniciovať svoj radikálny program nedemokratické sily, ktoré si budú vynucovať zmenu násilím mimo demokratických procedúr.
Základom prehodnotenia Schengenských a Dublinských dohovorov musí byť princíp, že nie ploty, zátarasy, vojaci nás majú ochrániť pred príchodom imigrantov, ale celoeurópsky zákon, ktorý bude založený na jednoduchom princípe a ktorý bude inšpirovaný úspešnými austrálskymi, kanadskými či inými prisťahovaleckými zákonmi. Jeho posolstvo musí byť jednoduché a každému zrozumiteľné. Kto vkročí ilegálne na pôdu Európskej únie, zbavuje sa celoživotne možnosti získať azyl, občianstvo, pracovné povolenie v EÚ. Repatriácia ľudí, ktorí sú ilegálne na pôde EÚ, bude vykonaná do 48 hodín po ich zaistení.
Jediným spôsobom, ako bude možné vkročiť do EÚ, sú naše ambasády a 4 hotspoty na južnej hranici únie: Bulharsko, Grécko, Taliansko, Španielsko.
V prípade, že by takýto zákon narážal na medzinárodné zmluvy a dohovory, treba takéto zmluvy vypovedať.
Rovnako treba prehodnotiť zákony o spájaní rodín a vylúčiť tak možnosti špekulatívnych dôvodov pre udelenie víz či občianstva.
EÚ musí odmietnuť opätovné zavedenie národných kontrol na svojich hraniciach, pretože to otvára diskusiu o opodstatnenosti existencie Európskej únie.
Bude žiaduce, aby vrcholné orgány EÚ vo fundamentálnych víziách rešpektovali geografické i kultúrne hranice EÚ a ukončili rokovania s krajinami, ležiacimi na iných svetadieloch.
Rovnako do vyjasnenia si podoby ďalšej integrácie EÚ a podielu národných štátov EÚ bude nutné, aby sa pozastavili rokovania o TTIP. Nie je možné vytvárať globálne aliancie, pokým nie sú vyjasnené vnútorné vzťahy EÚ a národných štátov. Súčasná destabilizácia EÚ má za následok, že EÚ nie je rovnocenným partnerom pre USA v rokovaní o takejto závažnej dohode.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984