Odišla Anna Fischerová-Šebestová

V pondelok 19. apríla 2021 nás vo veku nedožitých 82 rokov navždy opustila vysokoškolská pedagogička, teoretička estetiky a kulturológie a prekladateľka doc. PhDr. Anna Fischerová-Šebestová, PhD.

Počas svojho viac ako 40-ročného pôsobenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave stála pri zrode a formovaní študijných špecializácií estetickej a kultúrnej výchovy i kulturológie ako samostatnej vednej disciplíny. Iniciovala vznik a niekoľko rokov odborne redakčne viedla časopis Acta Culturologica, vedecky sa venovala témam kultúrneho dedičstva, multikulturalizmu a interkulturalizmu. Anna Fischerová-Šebestová formovala celé generácie kulturológov a estetikov, ktorým pomáhala odkrývať, poznávať a rozvíjať ich vrodené predpoklady. Kvantitatívne svedectvo môže poskytnúť viac ako 120 úspešne obhájených diplomových a 8 dizertačných prác, ktorých bola školiteľkou. Najdôležitejšie, kvalitatívne svedectvo, prinášajú spomienky jej študentov, v ktorých zanechala hlbokú a rozpoznateľnú stopu.

Prvé kroky Anny Šebestovej na alma mater viedli v roku 1956. Už počas vysokoškolského štúdia patrila medzi výrazné typy, nielen svojím prirodzeným šarmom, ale najmä vedeckým zanietením. Ako na mladú nádejnú vedkyňu si na ňu v knihe Chlapci z Dunajskej ulice zaspomínal aj Julo Satinský, stretávali sa vo vysokoškolskej menze a býval hosťom aj v jej početnej rodine. Anna vynikala aj športovým nadaním. Dnes už málokto vie, že po nástupe na vysokú školu v nej objavil talent pre volejbal asistent telesnej výchovy J. Hubka. Prizval ju do A-tímu univerzitného klubu Slávia, s ktorým absolvovala desiatky ligových, medzinárodných i priateľských zápasov. A tak celkom v súlade s gréckym ideálom kalokaghatie sa v rokoch 1958 – 1965 jej meno a fotografie pravidelne objavovali aj v športových novinových rubrikách.

Všetko, čo robila, robila poctivo a s nesmiernym zanietením, ktoré bolo nákazlivé. Ako čerstvá absolventka vycestovala na študijnú stáž do Paríža, kde sa s takým nadšením učila nový jazyk, že si po francúzsky dokonca viedla denník. Najbližším cudzím jazykom jej však bola ruština, ktorú na Filozofickej fakulte vyštudovala spolu so slovenčinou, a z ktorého v 70. rokoch prekladala zásadné odborné práce pre vznikajúcu študijnú špecializáciu estetickej výchovy. Vyniká medzi nimi mimoriadne náročný preklad A. F. Loseva a V. P. Šestakova Dejiny estetických kategórií. V procese prekladu dotvárala aj slovenskú estetickú terminológiu. Hodnotu odbornej a vedeckej práce na preklade o dvadsať rokov neskôr vyzdvihla aj Akadémia humanitných vied v Sankt Peterburgu a vymenovala ju za svoju členku.

Na profesijné a vedecké formovanie vedkyne A. Fischerovej-Šebestovej mali najväčší vplyv dve osobnosti. Prvým bol český literárny vedec a estetik Jan Mukařovský, ktorého prednášky absolvovala ešte ako študentka počas stáže na Karlovej Univerzite v Prahe. Druhým bol vedecký pracovník Slovenskej akadémie vied Oskar Čepan, ku ktorému po skončení univerzity nastúpila na ašpirantúru a v roku 1968 obhájila kandidátsku prácu Slovenská lyrizovaná próza. Počas pôsobenia v SAV sa zaujímala o historickú poetiku, dejiny slovenskej literatúry, literárnu kritiku i literárnu publicistiku, prispievala do časopisu SAV Slovenská literatúra, do Mladej tvorby či do kultúrnych rubrík denníkov a týždenníkov. Medzi najzásadnejšie Fischerovej príspevky z tohto obdobia patrí štúdia K poetike lyrizovanej prózy z roku 1964, ktorá je dodnes citovaná. K téme slovenského naturizmu sa opätovne vracala najmä prostredníctvom sprístupňovania diela Margity Figuli.

Po takmer desaťročnom sústredenom záujme o literárnu vedu a estetické problémy v literatúre využila ponuku z FF UK v Bratislave, aby pomohla založiť novú študijnú špecializáciu – estetiku a estetickú výchovu pre prípravu pedagógov stredných škôl.

Na katedre estetiky prednášala až do roku 1995, keď prešla na novozriadenú Katedru kulturológie na FF UK. Tu sa sústredila najmä na slovenské ideové kultúrne dedičstvo a systematicky spracovávala dejiny a koncepty národnej kultúry. Z tohto obdobia A. Fischerovej-Šebestovej zaznamenalo najväčší odborný ohlas vydanie Proglasu (2004) Konštantína Filozofa v troch jazykoch – v hlaholike, v slovenskom a anglickom preklade doplnený ikonami slovanských a slovenských svätcov od Edity Ambrušovej a grafikami na báze hlaholiky od Johany Ambrušovej.

Po odchode do dôchodku zostala s fakultou spätá ako predsedníčka Kulturologického združenia pri FF UK (2007 – 2014), ktoré pomáhala zakladať, a ako školiteľka diplomových a doktorandských prác. Významnou sférou odborných aktivít Anny Fischerovej-Šebestovej je aj editorská a zostavovateľská činnosť pri publikáciách Bohém hľadá vlasť (1984) Štefana Bednára, Paleta Edity Ambrušovej (2006) a séria Z Rodinnej kroniky.

Zvykla hovoriť, že: „Veda a vedecké skúmanie je obrovské dobrodružstvo na ceste za poznaním. Ak mu raz podľahnete, bude vás sprevádzať celý život.“ A mnohí mu aj pričinením Anny Fischerovej-Šebestovej podľahli, za čo jej patrí naša vďaka.

Posledná rozlúčka s Annou Fischerovou sa bude konať v pondelok 26. apríla o 10.30 hod na Cintoríne Vrakuňa (Ružinov) v Bratislave.