Reklama
Reklama

Odišla tragédka

Eva Kristínová (5. 8. 1928 – 14. 6. 2020)
Počet zobrazení: 1566

Opustila nás ďalšia významná postava slovenskej hereckej minulosti – Eva Kristínová. Po roku 1989 sa významne angažovala v snahách o samostatnosť Slovenska, spolupracovala s Maticou slovenskou a burcovala k prebudeniu ozajstného vlastenectva od rieky Moravy po Sninu. Pri príležitosti jej úmrtia slovenská televízia záslužne uviedla dva staršie dokumenty s touto umelkyňou, v ktorých rekapitulovala svoj pohnutý občiansky a úspešný umelecký život. Svojimi slovami nepriamo polemizovala s tými, čo sa jej za jej občianske postoje pokúšali nasadiť hlavu nepriateľky Čechov a fanatickej nacionalistky. Veď matku mala Češku a na rozdiel od mnohých najprv ľudákov, potom komunistov a napokon demokratov jej postoje boli vždy konzistentné. Angažovala sa ako mladá dievčina v SNP, prežila väznenia svojho otca v dvoch politicky rozdielnych režimoch a vždy bola hrdá na svoju vlasť a na krásu svojho materinského jazyka, ktorým po dohode jej rodičov bola mäkká slovenčina.

e._kristinova_rysava_jalovica.jpg
Eva Kristínová vo filme Rysavá jalovica, 1970.

Ako herečka (od roku 1949 angažovaná v Slovenskom národnom divadle) bola výrazným a nevšedným typom. S trochou fantázie by sme ju mohli prirovnať k veľkým tragédkam svetového divadla, akými boli Sarah Bernhardtová či Eleonora Duseová. Jej najvlastnejšou doménou totiž boli veľké úlohy silných hrdiniek svetovej dramatickej spisby, k čomu ju predurčovala sošná postava, nádherný altový a neobyčajne rezonančný tón jej hlasu a istý sklon k patetizácii, ktorý sa potom (najmä od 70. rokov 20. storočia) už u nás „nenosil“. V týchto úlohách dokázala herečka fascinovať publikum, či už išlo o tragicky skúšanú Hikmetovu Mehmen Banu (čo bola prvá úloha, v ktorej som ju zažil), krvilačnú Shakespearovu Lady Macbeth, titulná úloha v Balladyne poľského klasika Juliusza Slowackeho, rovnako ako tragické postavy domácej dramatickej literatúry (nezabudnuteľná Eva v Zacharovej inscenácii Stodolovej Bačovej ženy).

 Vedela však okrem „silných“ ženských charakterov presvedčivo kreovať aj postavy trpiacich, životom ťažko skúšaných žien, ako bola Lorcova Adela z Domu Bernardy Alby či Eva v Tajovského Hriechu. V slovenskej klasike (Statky-zmätky, Ženský zákon) krásne znela jej ľubozvučná slovenčina a nerobila jej problémy ani odchodná divadelná poetika Bertolda Brechta (Matka Guráž, Dobrý človek zo Sečuanu). Nemala veľa komických úloh, no v nich sa dokázala dokonale odviazať neporušujúc však hereckú disciplínu (Felice v Goldoniho Štyroch grobianoch alebo pani Pageová v nezabudnuteľnej Zacharovej inscenácii Veselých paničiek z Windsoru). Napokon svoje recitačné danosti uplatnila v interpretácii poézie Jána Smreka (pásmo Básnik a žena) či v programe slovenských ľudových balád. Na rozdiel od filmu, ktorý ju takmer obchádzal, mala za sebou veľa významných úloh v televíznych inscenáciách (Sartrovi Väzni z Altony, historické postavy v Hugovej Marii Tudorovej či Corneilovom Cidovi).

Odišla spomedzi nás 14. júna vo veku nedožitých 92 rokov zanechávajúc nám spomienky na veľkú éru činohry SND, ktorej bola účastníčkou.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Mobilné telefóny a príslušenstvo
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama