Okupácia Palestíny alebo Postaví sa Európa na stranu ľudských práv?

Posledný konflikt v Gaze, ktorý stál životy vyše 2000 Palestíncov vrátane stoviek detí, vyše 10000 Palestíncov zmrzačil, státisíce pripravil o strechy nad hlavou a spôsobil ďalekosiahlu deštrukciu Gazy, opäť nemilosrdným spôsobom ukázal akútnu potrebu stabilného mierového riešenia situácie v Palestíne.

V tomto kontexte prišla v septembri tohto roka otvorená výzva palestínskych organizácií, adresovaná Catherine Ashtonovej, aby EÚ pozastavilo platnosť Asociačnej dohody z Izraelom z roku 2000. Táto dohoda je základným právnym rámcom, ktorý upravuje vzťahy medzi Izraelom a EÚ, a Izrael je vďaka nej do veľkej miery integrovaný do EÚ. K tejto výzve sa pripojilo aj vyše 300 európskych mimovládnych organizácií a občianskych iniciatív. K iniciatíve sa môžu pripojiť aj občania na stránke freepalestine.eu/sk. Prečo by sme tak mali urobiť?

Mierová kampaň, nie proti-izraelská kampaň

Súčasný stav, kedy Gaza trpí pod krutou blokádou, kedy je Západný breh čoraz viac rozdeľovaný a kúskovanými nelegálnymi izraelskými osadami, a kedy sú Palestínci na Západnom brehu pozbavení základných práv a trpia pod brutálnym okupačným režimom, je dlhodobo neprijateľný.

Vypätý stav, v ktorom nevyhnutne a cyklicky dochádza k periodickým výbuchom násilia, v ktorom nachádza živnú pôdu rasizmus a extrémizmus, však ubližuje nielen Palestíncom, ale aj Izraelcom. Nejde teda o proti-izraelskú kampaň, ale mierovú kampaň. Nežiada sa zrušenie asociačnej dohody, ale len jej pozastavenie. Komplexné mierové riešenie nielen oslobodí palestínsky ľud, ale konečným spôsobom vyrieši všetky „bezpečnostné otázky“, ktorým sa Izraelci obsesívne venujú, a bude to oslobodzujúce aj pre radikalizujúcu sa izraelskú spoločnosť. No súčasní izraelskí vládni politici, ktorých viac zaujíma opätovné zvolenie ako blaho tých, ktorých majú zastupovať, namiesto hľadania riešení vyostrujú situáciu, rozdúchavajú vášne, a vytvárajú prostredie, v ktorom sa ideálne darí extrémistom na oboch stranách. Pozastavenie platnosti asociačnej dohody môže byť pre Izraelcov významnou pripomienkou toho, že takáto politika je neprijateľná, a že ich dostáva do izolácie.

Na ťahu je Izrael

Mierové riešenie konfliktu pritom primárne závisí na vôli Izraela. Treba si uvedomiť celý kontext konfliktu: Izrael okupuje de iure Západný breh a dodnes de facto aj Gazu od roku 1967.[1] Medzinárodné právo vymedzuje ako základný znak okupácie jej dočasnosť. Nekladie žiadne podmienky na okupovaný ľud, ktoré by musel splniť, aby sa okupácie zbavil. Naopak, dáva mu právo na odpor, a to dokonca aj odpor ozbrojený. Na druhej strane medzinárodné právo kladie povinnosť okupanta ukončiť okupáciu ako absolútnu požiadavku. Z hľadiska medzinárodného práva je teda absurdné podmieňovať ukončenie okupácie nejakými záväzkami na strane Palestíncov. Mierová dohoda samozrejme musí obsahovať aj takéto záväzky, aby bola zmysluplná, ale rokovania musia začínať jasným záväzkom Izraela opustiť v dohľadnej dobe okupované územia.

Izrael však tento záväzok neponúka, práve naopak. V zásade existujú dve riešenia konfliktu: jeden štát od Jordánu po Stredozemné more, ktorý by mal mnohonárodnostný charakter, alebo nezávislý Izrael a nezávislá Palestína v tzv. hraniciach z roku 1967. Palestínska strana sa dlhodobo stotožňuje s tzv. dvoj-štátnym riešením: stotožňuje sa s ním jednotná palestínska vláda zostavená 23. apríla 2014, opakovane toto riešenie presadzuje aj prezident Abbas.

Súčasná izraelská vláda však odmieta akékoľvek riešenie. Premiér Netanjahu dlhodobo odmieta dvoj-štátne riešenie, pričom počas posledného konfliktu v Gaze sa vyjadril, že „pri žiadnej dohode nenastane situácia, kedy by sme sa vzdali bezpečnostnej kontroly územia západne od rieky Jordán“. Jedno-štátne riešenie je pre neho ešte menej prijateľné, považuje ho dlhodobo za „demografickú bombu“. Navyše jeho nedávne položenie vlády a vyhodenie centristických ministrov Livniovej a Lapida za to, že kritizovali jeho rasistický návrh zákona degradujúci izraelských Arabov na druhotriednych občanov, ukazuje, že sa určite nechystá zrovnoprávňovať Palestíncov na okupovaných územiach s izraelskými občanmi. Je zjavné, že súčasná izraelská vláda a viac-menej všetky pred nimi – s výnimkou vlády premiéra Rabina – chcú len udržiavať neprijateľný status quo namiesto hľadania riešenia.

V takejto situácii je pochopiteľná hlboká miera nedôvery na strane Palestíncov, a je plne oprávnená ich požiadavka, aby sa určila fixná lehota, do kedy musí Izrael reálne ukončiť okupáciu. Palestínski predstavitelia žiadajú lehotu dvoch rokov. Po dekádach stagnácie a zhoršovania ich situácie je takýto prístup pochopiteľný.

Nulová tolerancia k vojnovým zločinom

Pozastavenie dohody by bolo napokon vlastne dodržaním dohody. V článku 2 sa píše, že „vzťahy medzi stranami, ako aj ustanovenia tejto dohody samotné, musia byť založené na úcte k ľudským právam a demokratickým princípom, ktoré vedú ich vnútornú aj medzinárodnú politiku a tvoria tak podstatnú súčasť tejto dohody“.

Vo vzťahu k Palestíncom však Izrael neprejavuje úctu k ľudským právam. Ponižovanie a šikanovanie zo strany polície a armády sú na Západnom brehu bežnou realitou. Výnimkou nie sú arbitrárne zatýkania, väznenie bez súdu v neľudských podmienkach, a zabíjanie.

Izrael neprejavuje úctu k medzinárodnému právu. Je obviňovaný z toho, že počas poslednej vojny v Gaze sa dopustil vojnových zločinov, kedy nedostatočne rozlišoval medzi civilnými a vojenskými objektmi, keď bombardoval školy, nemocnice a utečenecké tábory, a keď cielene ničil civilnú infraštruktúru, čím spôsobil v Gaze vážnu humanitárnu krízu.

Nie sú navyše žiadne pochyby, že sa dopúšťa vojnového zločinu, keď anektuje časti Západného brehu – najmä z ekonomického hľadiska dôležité údolie Jordánu – a dáva ich do užívania izraelským osadníkom. Podľa článku 49 Štvrtej Ženevskej konvencie, „okupačná mocnosť nesmie deportovať alebo previesť časť svojho vlastného civilného obyvateľstva na okupované územie“. Presne toto Izrael robí budovaním nelegálnych osád na Západnom brehu, pričom naposledy ohlásil ďalšiu anexiu okupovaného územia 1. septembra 2014, cynicky len niekoľko dní po uzavretí prímeria.

EÚ si nezákonnosť takéhoto konania Izraela uvedomuje a Asociačná dohoda sa tak nevzťahuje na produkty z okupovaných území. Ale toto nestačí. Nestačí vyjadriť ľútosť nad obeťami izraelského bombardovania, treba prestať Izraelu dodávať zbrane, ktoré na bombardovanie civilného obyvateľstva používa. Nestačí odmietnuť produkty z okupovaných území, treba odmietnuť okupáciu a vojnové zločiny ako také. Ak Izrael nedodržiava základné záväzky vyplývajúce z dohody, treba platnosť dohody pozastaviť.

Kdekoľvek inde na svete reaguje EÚ promptne a principiálne. Pri anexii Krymu reagovala EÚ sankciami uvalenými na Rusko. Preto je pokračovanie spolupráce s Izraelom nepochopiteľné a vytvára dojem beztrestnosti, akéhosi špeciálneho režimu pre Izrael, v ktorom Izrael nemusí rešpektovať ľudské práva, v ktorom nemusí rešpektovať právo Palestíncov na sebaurčenie, a v ktorom môže kontinuálne páchať vojnové zločiny.

Kampaň nie je proti užšej integrácii Izraela a EÚ, práve naopak. Ale takáto integrácia sa musí diať na základe úcty k ľudským právam a na základe dodržiavania medzinárodného práva. Pozastavením platnosti Asociačnej dohody tak EÚ vyjadrí principiálny, etický postoj a vytvorí ďalší nátlak na Izrael, aby hľadal stabilné, mierové riešenie palestínsko-izraelského konfliktu.

Iniciatívu môžete podporiť na stránke freepalestine.eu/sk.
Viac informácií aj na stránke http://ismbv.sk/liferay/stop-asociacnej-dohode-eu-s-izraelom.

Poznámka