Reklama
Reklama

Online-diskusia
8. marca 2022

(novela Vysokoškolského zákona a prekérne pracovnoprávne zmluvy)
Počet zobrazení: 2013



Inštitút ASA a Klub Nového slova pozývajú na online-diskusiu


„Akademici nie sú brigádnici“


(novela Vysokoškolského zákona
a prekérne pracovnoprávne zmluvy)

 

Podujatie sa uskutoční 8. marca 2022 (utorok) o 17 hod.
 

Hostia:

doc. Ing. MIRIAM ŠEBOVÁ, PhD.,

Technická univerzita v Košiciach

Mgr. MONIKA UHLEROVÁ, PhD.,

viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov SR,
vysokoškolská pedagogička

Moderuje

prof. Dr. MARTIN MURÁNSKY, PhD.,

Inštitút ASA

Registrovať sa môžete na emailovej adrese: asa.diskusie@gmail.com.
Po registrácii Vám bude zaslaný vstupný online- link na našu konferenciu.
Počet účastníkov obmedzený

Podklady k diskusii nižšie:
Diskriminácia pracovnoprávneho postavenia vysokoškolských učiteľov v zákone o vš
Infografika
Argumentácia k návrhu o odstupnom ku článku 8 KZ

 

Diskriminácia pracovnoprávneho postavenia vysokoškolských učiteľov v zákone o vš

Podľa § 48 ods. 2 Zákonníka práce možno pracovný pomer na určitú dobu dohodnúť najdlhšie na dva roky. Takýto pracovný pomer možno predĺžiť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

Z tohto pravidla však boli vyňatí vysokoškolskí učitelia a zamestnanci, vedy, výskumu a vývoja (§ 48 ods.6). Obsadzovanie miest vysokoškolských učiteľov upravuje osobitný predpis -  zákon o vysokých školách.

Úprava pracovných pomerov v Zákone o VŠ, ktorá nedovoľuje uzatvorenie pracovného pomeru s vysokoškolským učiteľom na dobu neurčitú je v rozpore s európskou smernicou 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú[1], pretože nenaplňuje opatrenia proti nezákonnému konaniu: napr. neurčuje max. počet opakovaného reťazenia PZ, a objektívny (vecný) dôvod.

Vysokoškolský zákon nastavuje pracovnoprávne postavenie vysokoškolských učiteľov nasledovne:

  • v §77 uvádza, že pracovný pomer na miesto vysokoškolského učiteľa so zamestnancom, ktorý nemá titul „profesor" ani „docent", možno uzavrieť na základe jedného výberového konania najdlhšie na päť rokov.
  • Vysokoškolský učiteľ s titulom môže obsadiť funkciu docenta alebo profesora na základe jedného výberového konania najviac na päť rokov. Ak ju obsadil aspoň tretí raz, pričom celkový čas jeho pôsobenia v týchto funkciách dosiahol aspoň deväť rokov, získava právo na pracovnú zmluvu s touto vysokou školou na miesto vysokoškolského učiteľa a na zaradenie do tejto funkcie na dobu určitú až do dosiahnutia veku 70 rokov.

Na Slovensku pracuje na 20 verejných vysokých školách takmer 8700 vysokoškolských učiteľov[2], z nich 50% celý život pracuje na zmluvy na dobu určitú, ktoré získavajú na maximálne 5 rokov, častejšie však na oveľa menej. Ak ich univerzita prepustí, dozvedia sa to po výberovom konaní a odchádzajú bez jediného eura odstupného. Zamestnanci na nestabilných pracovných zmluvách majú problém získavať hypotekárne úvery v bankách a pod.

Docenti a profesori majú nádej na stabilnejšie pracovné kontrakty, ale na tie musia počkať minimálne 9 rokov častejšie však až 15 rokov od získania titulu. Získanie titulu docent trvá minimálne 3 roky od ukončenia PhD., častejšie oveľa dlhšie.

Ako to vyzerá v praxi?

Príklad z TUKE

Podľa údajov z personálneho oddelenia TUKE[3] z februára 2022, 81% všetkých akademických zamestnancov pracuje na dobu určitú (max. 5 rokov), 19 % (docenti a profesori) pracuje na dobu určitú do 70 rokov veku. Pracovné zmluvy pri zreťazených PP sú uzatvárané v priemere na 3 roky, až pri 20% zamestnancov iba na 1 rok.

graf_12_tuke.jpg

Priemerný vek docentov a profesorov so stabilnou PZ na TUKE je 60 rokov. Odborový zväz PŠaV mapuje situáciu aj na ostatných univerzitách, kde je veľmi podobná.

Počet vysokoškolských učiteľov a výskumníkov na nestabilných krátkodobých pracovných kontraktoch na Slovensku je alarmujúco vysoký. Má to priamy dopad na pracovný výkon učiteľov, ich motiváciu aj mentálne zdravie, kvalitu vzdelávania, demokratické a slobodné prostredie na univerzitách. Prekarizované pracovné postavenie učiteľov bráni vnútornému rozvoju univerzít.

Ako je to v zahraničí?

Česká republika[4]: Vysokoškolskí učitelia nie sú vyňatí zo Zákonníka práce a rovnako ako pri iných povolaniach po 2 predĺženiach PP na dobu určitú na maximálne na 3 roky, získavajú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú bez ohľadu na získaný akademický titul.

Nemecko: Kariérny systém na univerzitách je odlišný a ťažšie porovnateľný. Vysokoškolskí učitelia a výskumníci môžu pracovať dva krát na 6 ročné pracovné zmluvy (prvý 6-ročný kontrakt je pred dosiahnutím PhD.) a potom majú nárok na získanie pracovného kontraktu na dobu neurčitú. Rozdiel oproti Slovensku je, že ide o presne určený maximálny počet opakovania krátkodobých kontraktov a je určený aj minimálny čas trvania kontraktu. Napriek tomu je nemecký systém jedným z najviac kritizovaným práve kvôli dlhému obdobiu získavania „tenure“ pre akademikov.[5]

Holandsko: Holandské univerzitné odbory vyjednali na rok 2021 v kolektívnej zmluve, že akademickí zamestnanci musia získať pracovný kontrakt na dobu neurčitú už po 1 roku (resp. po 1,5 roku) pokiaľ majú naplnené kritéria na miesto.[6]

Graf 3: Získanie stabilného pracovného pomeru na univerzite po získaní PhD.[7]Na Slovensku len pre doc. a prof.!

graf_3.jpg

 


[1] Právne rozbory tejto témy boli viac krát publikované vo vedeckej literatúre napr. Barinková (2010): Pracovný pomer na dobu určitú (Výnimky zo zákona ako indikátor flexibility?),  Barinková (2019): Psychosociálne riziká pracovného pomeru učiteľov vysokých škôl

Podľa doložky č. 5 ods. 1 písm. a) rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu európskej smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, je členský štát povinný zohľadniť, či na reťazenie pracovného pomeru je daný objektívny dôvod. V súvislosti s touto smernicou už bola Slovenská republika vyzvaná Európskou komisiou (porušenie č. 2010/2041) na podanie pripomienok k výnimkám v obmedzení reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Výsledkom bola zmena §48 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce) novelou č. 257/2011, čím sa dalo znenie Zákonníka práce do súladu s predmetnou smernicou. Doposiaľ však nedošlo k zmene zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý má v zmysle §48 ods. 6 Zákonníka práce vymedziť objektívny dôvod, na základe ktorého je možné ďalšie predĺženie/opätovné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú nad dobu určenú v § 48 ods. 2 Zákonníka práce vo vzťahu k vysokoškolským učiteľom. Znenie právnej úpravy zakladá neobmedzené a svojvoľné reťazenie pracovných pomerov s touto skupinou zamestnancov.

[3] Interný údaj TUKE ku február 2022 pre OZ PŠaV

[5] Gallas, Alexander (2018) "Precarious Academic Labor in Germany: Termed Contracts and New Berufsverbot," Academic Labor: Research and Artistry: Vol. 2, Article 8. Available at: https://digitalcommons.humboldt.edu/alra/vol2/iss1/8

[6] https://www.aob.nl/en/collective-labor-agreement-and-salary/academic-education-and-research/

[7] Pre Nemecko to môže byť dlhšie, ak získanie PhD. trvalo kratšie ako 6 rokov. Pre TUKE uvažujeme so získaním PhD. hneď po ukončení 2. stupňa vo veku 28 rokov.

infografika.jpg


Argumentácia k návrhu o odstupnom ku článku 8 KZ

  • Úprava pracovných pomerov v Zákone o VŠ, ktorá nedovoľuje uzatvorenie pracovného pomeru s vysokoškolským učiteľom na dobu neurčitú je v rozpore s európskou smernicou 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, pretože nenaplňuje opatrenia proti nezákonnému konaniu z doložky 5: napr. neurčuje max. počet opakovaného reťazenia PZ, a objektívny (vecný) dôvod.[1]
  • Z toho vyplývajú diskriminačne nastavené pracovné pomery vysokoškolských učiteľov, ktoré umožňujú ich dlhodobé reťazenie.
  • Pritom zákon o VŠ definuje univerzity ako vrcholné vzdelávacie, vedecké a umelecké ustanovizne (§1). Vysokoškolskí učitelia a výskumníci zabezpečujú kľúčové činnosti (vzdelávanie a výskum).
  • Podľa údajov z personálneho oddelenia TUKE z februára 2022, 81% všetkých akademických zamestnancov pracuje na dobu určitú (max. 5 rokov), 19 % (na dobu určitú do 70 rokov veku). Pracovné zmluvy pri zreťazených PP sú uzatvárané v priemere na 3 roky, až pri 20% zamestnancov iba na 1 rok.
  • Ide o extrémne nestabilné pracovné podmienky pre učiteľov a výskumníkov, ktoré majú negatívny vplyv na ich motiváciu, výkon aj duševné zdravie.
  • OZ PŠaVS sa usiluje o legislatívnu zmenu, ktorá je však dlhodobým procesom.
  • Zákonník práce však umožňuje zamestnávateľovi v Kolektívnej zmluve upraviť pracovné podmienky výhodnejšie ako ich upravuje zákon (§231 ods. 1) a umožňuje tiež poskytnúť odstupné aj v iných prípadoch ako určuje zákon  (§76 ods.7).
  • Pri vysokoškolských učiteľoch ide „opätovne dohodnuté pracovné pomery na dobu určitú“, pretože vznikajú pred uplynutím šiestich mesiacov po skončení predchádzajúceho PP (Zákonník práce, §48 ods.3) a je možné pri nich uplatniť princíp zásluhovosti rovnako ako pri PP na dobu neurčitú.
  • Preto veríme, že rektorátu a fakultám TUKE záleží na pracovnoprávnom zrovnoprávnení  akademických zamestnancov s ostatnými zamestnancami TUKE a pri skončení ich pracovného pomeru im spravodlivo uzná odstupné na základe princípu zásluhovosti rovnako ako to robí pri ostatných zamestnancoch.

 

  • Príklad z ČR[2]: vysokoškolskí učitelia nie sú vyňatí zo Zákonníka práce a rovnako ako pri iných povolaniach po 2 predĺženiach PP na dobu určitú na maximálne na 3 roky, získavajú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú bez ohľadu na získaný akademický titul.

 


[1] Právne rozbory tejto témy boli viac krát publikované vo vedeckej literatúre napr. Barinková (2010): Pracovný pomer na dobu určitú (Výnimky zo zákona ako indikátor flexibility?),  Barinková (2019): Psychosociálne riziká pracovného pomeru učiteľov vysokých škôl

Podľa doložky č. 5 ods. 1 písm. a) rámcovej dohody, ktorá tvorí prílohu európskej smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, je členský štát povinný zohľadniť, či na reťazenie pracovného pomeru je daný objektívny dôvod. V súvislosti s touto smernicou už bola Slovenská republika vyzvaná Európskou komisiou (porušenie č. 2010/2041) na podanie pripomienok k výnimkám v obmedzení reťazenia pracovných pomerov na dobu určitú. Výsledkom bola zmena §48 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonníka práce) novelou č. 257/2011, čím sa dalo znenie Zákonníka práce do súladu s predmetnou smernicou. Doposiaľ však nedošlo k zmene zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, ktorý má v zmysle §48 ods. 6 Zákonníka práce vymedziť objektívny dôvod, na základe ktorého je možné ďalšie predĺženie/opätovné dojednanie pracovného pomeru na dobu určitú nad dobu určenú v § 48 ods. 2 Zákonníka práce vo vzťahu k vysokoškolským učiteľom. Znenie právnej úpravy zakladá neobmedzené a svojvoľné reťazenie pracovných pomerov s touto skupinou zamestnancov.

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama