Operný koncert a súčasný svet

Počet zobrazení: 3148

Opera SND v spolupráci s občianskym združením Nedonosené dieťa uskutočnili v historickej budove SND (7. 2.) benefičný koncert s cieľom zo získaných finančných prostriedkov zabezpečiť nemocničné priestory pre matky predčasne narodených detí. Koncert dirigoval Dušan Štefánek a ako účinkujúci vystúpili poprední sólisti súboru Ľubica Vargicová, Eva Hornyáková, Monika Fabianová, Michal Lehotský, Daniel Čapkovič a Peter Mikuláš.

V opernom svete sa pomaly stáva pravidlom, že režiséri presúvajú príbehy opier klasického operného odkazu do súčasnosti. Niektorí z nich sa dokonca domnievajú, že aj ich operné réžie môžu vyburcovať diváka ku kritickému vzťahu k súčasnosti. Pravdou bude skôr to, že presila aktualizácií a množstvo režijných rébusov odvádza operného návštevníka od sústredeného počúvania krásnych melódií. Ak však vraj môže operná inscenácia burcovať k spoločenskej aktivite a kritickému vzťahu ku svetu okolo nás, prečo by to nemohla aj operná ária? A tak ma program spomínaného koncertu inšpiroval k tomu, aby som viedol paralely medzi jednotlivými hudobnými číslami podujatia a spoločensko-politickým kontextom dneška. (Všetko nasledujúce treba brať ako ironické zveličenie).

Program koncertu:

Puccini: intermezzo z opery Víly. Beda! Orchestrálne číslo bohužiaľ nemožno preniesť do súčasnosti.

Puccini: Bohéma, ária Mimi .V árii sa jednoduchá parížska krajčírka zdôveruje so svojimi skromnými snami, teší sa z vyšívaných kvietkov a cíti sa šťastná pri jarnom odmäku a východe slnka. Dnešná Mimi sa skôr poteší, ak získa kozmetiku od Diora a na opernom plese môže triumfovať so svojimi pridrahými, prekrásnymi šatami, prípadne ak sa môže producírovať v televíznej šou.

Verdi: Simon Boccanegra, duet Simona a Fiesca. Ide o dvoch rivalov zo stredovekého Janova  – plebejca a patricija, ktorý sa počas opery nenávidia, no v spomínanom duete patricij žiali nad tým, že jeho sok umiera jedom vraha. Vyslovene neaktuálne. Dnes si skôr prajeme smrť svojich politických rivalov, alebo ju aspoň predpovedáme, ako tomu bolo v prípade volieb českého prezidenta. Prípadne im aspoň hrozíme kriminálom.

Verdi: Macbeth, ária Macduffa. Škótsky šľachtic plače nad osudom svojich detí a manželky, ktorých dal z pomsty povraždiť vladár. Dnes sa deti vraždia oveľa sofistikovanejšie. Američania si v Afganistane pomýlia svadobčanov s teroristami, alebo Saudi bombardujú civilov v Jemene, používajúc zbrane svojich spojencov (USA a demokratická Európa). O deťoch zomierajúcich od hladu ani nehovorím.

Bizet:Carmen. Carmen so svojimi družkami tancom a spevom vyjadruje svoju radosť zo života. Tu by stačila malá úprava, aby sme hudobné číslo priblížili dnešnému divákovi. Speváčky by totiž mali byť nahé.

Verdi: Rigoletto, ária Gildy. Jednoduché dievča spieva o tom, ako jej je drahé meno milenca, o ktorom si myslí, že je chudobný. Ani tu sa nežiada veľká zmena. Milovaný by však nemal byť študentom, ale bankárom alebo aspoň vrcholovým manažérom.

Cilea: Adriana Lecouvreur. V tejto árii slávna francúzska herečka prvej polovice 18. storočia spieva o tom, že chce byť iba pokornou služobníčkou Múz. Strašný omyl! Veď hlavnou úlohou hercov je chodiť na námestia a kafrať do politiky. Zrejme už zabudli na Feldekovu báseň „Beda tomu národu, v ktorom mysliteľov nahradili herci.“

Verdi: Aida, duet Radamesa a Amneris. Egyptská princezná sa pokúša zachrániť pred popravou Radamesa, ktorý ju neľúbi. Nuž dnešná Amneris na neopätovanú lásku (rozkoš) reaguje tak, že si rozhovor s nápadníkom nahrá, aby ho mohla vydierať.

Giordano: André Chénier, ária Gérarda. Sklamaný francúzsky revolucionár si uvedomí smutnú pravdu, že stále je len otrokom, ibaže zmenil pána. Veľmi poučné pre tých, čo štrngali na námestiach kľúčmi. Predtým slúžili komunistickej strane, teraz mamonu. A namiesto hesla: „So Sovietskym zväzom na večné časy“  dnes musia počúvať: „Len s NATO a USA a nikdy inak!“

Verdi: Zbor Cigánov z opery Trubadúr. Jediným problémom je, že slovo Cigáni treba nahradiť slovom Rómovia. Iba tak unikneme podozreniu z hanobenia rasy a národa.

Puccini: Madama Butterfly. Opustená Japonka v árii dúfa, že sa jej milovaný americký dôstojník k nej vráti. V dnešných časoch by to mohol byť príbeh ženy z východného Slovenska, ktorej manžel odišiel za prácou na britské ostrovy a ona sa utešuje nádejou a zmiera strachom, či sa k nej vráti, alebo si tam nájde za ňu náhradu.

Puccini: Tosca, ária Cavaradossiho. V nej sa rímsky maliar a revolucionár pred popravou lúči so životom a milovanou ženou. Aj Vladimír Clementis sa v podobnej situácii listom lúčil so svojou Hádičkou. Zato Che Guevarra začal svoj „rozlúčkový“ denník z bolívijského ťaženia písať ešte ako slobodný partizán, no pár okamihov pred svojím zavraždením privítal roztraseného bolívijského vojaka slovami: „Upokojte sa a mierte presne“ To bola jeho rozlúčka so svetom, ktorý sa mu nepodarilo urobiť spravodlivejším.

Verdi: Nabucco, zbor Židov. Vyhnanci spomínajú na svoju stratenú vlasť. V dnešnej modernej opernej verzii by sa toto populárne hudobné číslo mohlo premenovať na Zbor Palestíncov, ktorí sú už sedemdesiat alebo aspoň päťdesiat rokov vyhnaní zo svojej vlasti.

Verdi: Rigoletto, v náročnej árii šašo na dvore vojvodu z Mantovy vyčíta dvoranom „lotri, mne dcéru ste vzali“. Dnes v slovenskom parlamente tiež máme šašov, ktorí však na svojich oponentov používajú ďaleko ostrejšie vyjadrenia, než Verdiho Rigoletto.

Mascagni: Iris, zborový Hymnus na Slnko, ktorým sa opera začína i končí. Slnko je v texte charakterizované ako teplo (žiara), svetlo a láska. Avšak pozor! Slnko vychádza na východe, takže je ideologicky nevhodné. Nemožno ho nahradiť ani mesiacom, lebo to by sme pochlebovali kontroverznému prezidentovi Turecka Erdoganovi, ktorý má dobré vzťahy s Putinom. Preto ideálnym riešením by bol Hymnus na hviezdy. Veď tých má neúrekom na vlajke najdemokratickejšia krajina sveta, v ktorej šialenci na školách vraždia deti a učiteľov, krajina, ktorá chce naďalej zamorovať ovzdušie zemegule, len aby pár podnikateľov neprišlo o zisky a krajina, ktorá už desaťročia vedie krvavé vojny alebo organizuje násilné prevraty v štátoch, ktoré ju neposlúchajú.

A tak, milí operní diváci či priaznivci opery, uvedomte si, o čom všetkom vypovedajú obyčajné operné árie.

Úvodné foto: Lance Fisher  / Flickr

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984