Reklama
Reklama

Oslavovať alebo pracovať v prospech ľudí?

Počet zobrazení: 1888

V tomto týždni ma zaujali neplodné diskusie o účasti slovenských predstaviteľov na oslavách 75. výročia vylodenia v Normandii.

Operácia Overlord, alebo Deň D, sa začala 6. júna 1944 a nesporne prispela k rýchlejšiemu ukončeniu druhej svetovej vojny, za čo patrí naša vďaka vojakom Veľkej Británie, USA, Kanady a ďalším spojencom. Otázka však stojí tak, akou mierou a čo priniesla Slovákom?

Sulík v SME vyhlásil „Je hanbou, že premiér nie je na oslavách vylodenia v Normandii ...Vláda vyslala EÚ i NATO správu, že jej priority sú v Moskve.“ Konečne správny záver, veď aké iné priority máme mať, oslavy výročí, alebo prácu v prospech strategických záujmov Slovenska?
 

Prečo vlastne oslavovať Deň D?

Vylodenie sa uskutočnilo až po štyroch rokoch od vypuknutia druhej svetovej vojny, aj napriek tomu, že to Stalin žiadal už v roku 1941 a Spojené štáty a Spojené kráľovstvo sa k tomu zaviazali na konferencii už 12. júna 1942. Odpoveď treba hľadať nielen vo vojenskej stratégii, obáv z prezradenia či dokonca v zlom počasí, ako to tvrdia niektorí komentátori, „tiež historici“, ale najmä vo vyčkávaní, kedy sa vojensky vyčerpá Nemecko a ešte viac Sovietsky zväz, ktorý spojenci nechali takmer vykrvácať. To totiž vyhovovalo západným spojencom a bolo limitujúcim faktorom otvorenia druhého, západného frontu.

O význame tejto operácie, ktorá sa začala až po zásadnom obrate na ruskom fronte, svedčia fakty. Došlo k nej v čase, keď Červená armáda víťazila nad fašistami na všetkých frontoch, pri Stalingrade i Kurskom oblúku, hnala nacistov od Volgy a Kaukazu, oslobodzovala Ukrajinu a hrozilo, že oslobodí väčšinu štátov Európy. ZSSR by tak získal nezanedbateľný vplyv na povojnové usporiadanie v Európe, a to spojenci nemohli pripustiť. Strach zo Stalina bol v istom čase zrejme väčší, ako strach z Hitlera.

Z vojenského hľadiska operácia po jej vypuknutí viazala necelých 20 % nemeckých vojsk a zničila len 7 % ich ozbrojených síl. Je tragédiou, že v nej zahynulo približne 10 000 spojeneckých vojakov. Bez znižovania jej významu sa to však nedá porovnať so 139 918 padlými vojakmi Červenej armády pri oslobodzovaní Československa a už vôbec nie s 23 miliónmi padlých sovietskych občanov v druhej svetovej vojne.
 

Akých sme to mali spojencov?

Je pochopiteľné, že západní spojenci oslavujú vylodenie v Normandii. Boli však našimi spojencami v boji proti fašizmu? Odpoveď nájdeme v historických dokumentoch. Spojenci nás totiž zradili podpísaním Mníchovskej dohody 30. septembra 1938. Zmluvu, podľa ktorej Československo muselo odstúpiť pohraničné územia prevažne osídlené Nemcami v Česku a Petržalku v Bratislave Nemecku, podpísali za Veľkú Britániu – Chamberlain, Taliansko – Mussolini, Francúzsko – Daladier a za Nemecko – Hitler. Následkom toho bol, po zabratí južných území Maďarskom a severovýchodných Poľskom, vznik Slovenského štátu 14. marca 1939 a Protektorátu Čiech a Moravy 16. marca 1939. Predstaviteľov Československa k tomu ani nepozvali. Bolo to o nás, bez nás.

O tom naši „vyspelí“ novinári v mainstreamových médiách mlčia. Mladí ľudia, žiaľ, históriu nepoznajú, nad čím by sa mali zamyslieť rodičia, učitelia a najmä naši vládni politici. Opozícia s časťou historikov, politológov a komentátorov ju úmyselne skresľuje. Nie nadarmo sa hovorí, že ak nevieš odkiaľ prichádzaš, nemôžeš ani vedieť, kam kráčaš.

Dnes máme oslavovať Deň D, keď nás predtým západní spojenci zradili, keď nám na Slovensku objektívne tento deň nič podstatné nepriniesol, keď nás oslobodil Sovietsky zväz. Mali by sme poznať našu vlastnú históriu a poučiť sa znej. Výzvou doby nie sú servilné oslavy, ale práca v prospech občanov Slovenska, zvyšovanie životnej úrovne a istôt mierových, aj energetických. V tejto súvislosti má cesta Petra Pellegriniho do Ruska svoje významné opodstatnenie.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama