Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Otec a syn – variant z Dušanbe

Počet zobrazení: 1644

Dňa 17. apríla 2020 tlačová služba prezidenta Tadžickej republiky zverejnila informáciu[1] o tom, že v ten istý deň sa uskutočnilo prvé zasadnutie senátu – Madžilisu milli Madžilisu Oli Tadžikistanu (Маджлиси милли Маджлиси Оли Республики Таджикистан) šiesteho volebného obdobia.

Na tom by nebolo nič zvláštne. Ani na tom, že počas zasadnutia prerokovali desať bodov programu, ani na tom, že na ňom s prejavom vystúpil prezident Tadžikistanu.

Inak jeho oficiálny titul je „Zakladateľ mieru a národnej jednoty – vodca národa, prezident Tadžikistanu, vážený Emomali Rachmon“ (Поягузори сулҳ ва ваҳдати миллӣ – Пешвои миллат, Президенти Ҷумҳурии Тоҷикистон мӯҳтарам Эмомалӣ Раҳмон). To v susednom Kazachstane to majú jednoduchšie a najmä kratšie. Prvý prezident Nursultan Abiševič Nazarbajev sa nechá titulovať: Елбасы“ (vodca národa).
 

Voľba nového predsedu
 

Na tomto prvom zasadnutí senátu (voľby boli 27. marca 2020), ktorému predsedal najstarší senátor Nizoma Kosima (Низома Косима) sa uskutočnila, v súlade s čl. 17 ústavného zákona O Madžilisi Oli Tadžikistanu (О Маджлиси Оли Республики Таджикистан) voľba nového predsedu hornej komory.

Na základe návrhu senátora Dilbara Rachima Odilzoda (Дилбар Рахим Одилзода) za predsedu hornej komory bol zvolený Rustam Emomali (Рустами Эмомали).

rustam_emamoli.jpg
Rustam Emomali.
Foto: http://president.tj/

Doterajší predseda Machmadsaid Ubajdulloev (Махмадсаид Убайдуллоев) bol na čele hornej komory od roku 2000, teda dvadsať rokov.

Súčasný prezident E. Rachmon má deväť detí – sedem dcér (Firuza, Ozoda, Ruchšona, Tachmina, Parvina, Zarina a Farnoza) a dvoch synov (Rustam a Somon).

Na rozdiel od morálne bezchybného predsedu slovenského zákonodarného zboru ich však má s jednou ženou – manželkou Azizmou Asadullaevou (Азизмо Асадуллаева), ktorá ako prvá dáma síce pevne stojí pri svojom manželovi, ale nerada sa prezentuje na verejnosti.

Všetky deti sú už na významných alebo na veľmi významných postoch v rámci štátnych štruktúr Tadžikistanu. Dcéra Ozoda je vedúcou aparátu prezidenta (svojho otca), Ruchšona má výrazný post na MZV Tadžikistanu. Zarina Rachmon, šiesta dcéra je zástupkyňou šéfa druhej najväčšej banky Tadžikistanu – Ориёнбанк. Mladší syn Somon Rachmon (21 rokov) bol dnedávno vymenovaný za námestníka generálneho riaditeľa tadžickej štátnej hlinikárne Талко Кабель.

Rustam Emomali (nar. 1987) je starší syn prezidenta a doteraz zastával post primátora hlavného mesta – osemstotisícového Dušanbe (Tadžikistan má celkom ‎8 468 555 obyvateľov). Napriek svojmu mladému veku má pomerne bohatý profesionálny životopis, pričom otec mu stál stále za chrbtom.[2] V tom je tá intriga a zaujímavosť.
 

Druhý muž Tadžikistanu
 

No a teraz je vlastne, ako predseda Madžilisu milli Madžilisi Oli Tadžikistanu (senát tvorí 33 senátorov – 25 volených a 8 menovaných prezidentom, pričom bývalý prezident sa automaticky stáva senátorom), de jure, ale aj de facto druhým mužom Tadžikistanu, ktorý by v prípade smrti alebo nespôsobilosti úradujúceho prezidenta vykonávať funkciu, prebral všetky jeho kompetencie.

Po prečítaní tejto informácie sa mi v hlave prehrala nádherná pieseň britského pesničkára Cata Stevensa s názvom Father & Son (Otec a syn) z roku 1970, kde sa v refréne o. i. spieva: Viem, že musím ísť/Nie je čas na zmenu... (I know I have to go/ It's not time to make a change...).

No aj myšlienka, že otec sa predsa musí postarať o syna a syn o otca! Niečo podobné ako nešťastný klan Kennedyovcov v USA, alebo zatiaľ šťastný klan Pčolinských na Slovensku.

Dnes má Rustam Emomali 32 rokov. V roku 2016 bola účelovo zmenená Ústava Tadžikistanu v časti, kde bol stanovený vekový limit pre kandidáta na post prezidenta. Ten sa znížil z pôvodných 35 rokov na dnešných 30 rokov.
 

prezident_a_cakatel.jpg
Vľavo otec prezident, vpravo syn prezident – čakateľ.
Foto: https://ru-ru.facebook.com/rustamiemomalii/

To umožňuje, v prípade potreby – ak o tom rozhodne Kuljabnaský klan, ktorého vodcom je Emomali Rachmon – synovi sa zúčastniť predpokladaných prezidentských volieb v novembri 2020.

Vtedy, teda zmenou ústavy, sa začal vlastne efektívny tranzit moci z otca na syna podľa vzoru klanu Aliyjevov v Azerbajdžane (to čo nestihol N. Nazarbajev v Kazachstane a už vôbec nie I. Karimov v Uzbekistane).
 

COVID-19 môže premiešať karty
 

Zvolenie Rustama Emomali za predsedu senátu je zjavne finálny akord v procese jeho prípravy na prezidentský post a je len otázkou, či to bude už na jeseň, alebo COVID-19 premieša karty inak.

Problém je totiž, okrem COVIDu-19 aj v tom, že ekonomicky sa Tadžikistanu veľmi nedarí. Doteraz neboli v krajine prijaté žiadne covidovsko-mocenské obmedzujúce opatrenia, čo má však svoju politickú logiku v tom, že ak by boli (napr. stav núdze, alebo iné celoplošné opatrenie), nemohli by sa konať napr. voľby predsedu senátu ale iné doplnkové politické procedúry. A toto nikto nechcel, resp. to si E. Rachmon nemohol dovoliť.

To, že opatrenia (asi) skoro prídu, signalizuje, že MMF vyčlenil Tadžikistanu (+24 chudobným krajinám) pomoc na podporu koronavírusom zasiahnutej ekonomiky, ako aj to, že „pracujúci“ žiadajú, aby bol nariadený celoplošný režim samoizolácie. Nakoniec niečo signalizuje aj to, že prezident E. Rachmon nariadil kontrolovať a nedovoliť neodôvodnený nárast cien na základné potraviny a na lieky a ochranné prostriedky.

Za úvahu stojí ešte jeden scenár, a to, že súčasný prezident – otec, podľa vývoja situácie s COVID-19 v Tadžikistane a vo svete, bude opäť kandidovať na ďalšie volebné obdobie a syna si nechá ešte v zálohe. Jednak preto, že by mohol syn nezvládnuť, tak ako nový slovenský premiér, operatívnu situáciu a ako potencionálne slabé ohnivko reťaze viac akcelerovať destabilizáciu v aj tak huspeninovej krajine. No a nakoniec prezident – otec, nie je až taký starý, aby šiel do penzie (nar. 1952).

To možné nezvládnutie situácie s koronavírusom by bolo pre rodinu E. Rachmona, pre vládnuci Kuljabský klan, pre Tadžikistan a pre celú Strednú Áziu nie dobrá perspektíva.

Na druhej strane otec sa predsa musí postarať o syna – a syn o otca.

To je v Strednej Ázii samozrejmosť, tak ako je samozrejmosťou, že nepoznajú domovy sociálnych služieb pre seniorov.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


[1] Plné znenie tlačovej správy pozri: http://www.president.tj/node/22864;

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Idioti v politike
Matovičove referendá
Esencia cynizmu a pokrytectva
OSN – dítě války
Kto sa smeje naposledy
Budíček spoza Dunaja
Návrat posolstva Novočerkaska
Trumpov „mierový kšeft“ na arabskom bazáre
Budíček spoza Dunaja
Vrtieť Justitiou
V čom spočíva „zlo“ Bieloruska?
Kam až môže klesnúť verejná morálka?
Ako Slovensko prichádza o verejnosť
Pod rúškom tma
Covid - Rozdelená spoločnosť
Naše dejiny nedôvery
Reklama
Reklama
Reklama