Oxfordská deklarácia slobody myslenia a prejavu
V dňoch 8.-10. augusta 2014 sa v Oxforde konal Svetový kongres Medzinárodnej humanistickej a etickej únie (IHEU – International Humanist and Ethical Union), na ktorom sa zúčastnilo viac ako 1 000 zástupcov z vyše 60-tich krajín celého sveta. Svoju zástupkyňu na kongrese mala aj naša najstaršia humanistická organizácia v SR, Spoločnosť Prometheus – združenie svetských humanistov.
Na záver kongresu bola prijatá deklarácia slobody myslenia a prejavu, v obsahu ktorej sú zhrnuté hlavné myšlienky a výsledky rokovania kongresu. Nazdávame sa, že pre početnú časť slobodomyseľných občanov SR, vrátane mnohých čitateľov a prispievateľov Slova, je tento dokument významný a podnetný.
Oxfordská deklarácia slobody myslenia a prejavu
Sloboda myslenia a prejavu bola odjakživa najdôležitejšou podmienkou rozkvetu ľudstva, no napriek tomu každá generácia čelí novým nástrahám ohrozujúcim základné slobody. S týmto vedomím vyhlasujeme:
Všetci ľudia majú rovnaké právo na slobodu myslenia a vierovyznania. Právo človeka zakotvené v článku 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a podrobnejšie rozpracované v ďalších dokumentoch má byť uceleným, nedeliteľným právom, ktoré chráni slobodu a dôstojnosť každého človeka prostredníctvom ochrany práva na vlastný svetonázor, či už náboženský alebo nenáboženský. Ako sa uvádza v článku 7 Deklarácie: „Všetci sú si pred zákonom rovní a majú právo na rovnakú zákonnú ochranu bez akejkoľvek diskriminácie.“
Nikto by nemal byť nasilu nútený vybrať si, alebo odmietnuť vierovyznanie. Sloboda myslenia zahŕňa právo vytvoriť si, udržiavať, skúmať a prejavovať vierovyznanie a tiež vyjadrovať názory a postoje, či už náboženské alebo nenáboženské, bez strachu z nátlaku. Jej súčasťou je i právo zmeniť názor alebo odmietnuť doteraz praktizované či predpísané vierovyznanie. Násilné vnucovanie štátnej ideológie alebo náboženských doktrín je tyrania. Zákony, ktoré predpisujú alebo zakazujú vierovyznanie sú v rozpore s ľudskou dôstojnosťou a musia byť zrušené. Občania každého štátu majú právo dožadovať sa odstránenia takýchto zákonov a všetky štáty by mali podporovať ľudí, ktorí požadujú dodržiavanie svojej spoločenskej aj osobnej slobody.
Právo na slobodu prejavu má globálny rozmer. Súčasťou ľudského práva zakotveného v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv je i právo vyhľadávať, prijímať a odovzdávať informácie a myšlienky prostredníctvom akéhokoľvek média a nezávisle od hraníc. Nijaký lokálny nacionalizmus či štátna neistota by nemali brániť svetovému spoločenstvu v napĺňaní prísľubu nových technológií, masovokomunikačných prostriedkov, spoločenských médií ani osobnému prístupu k nadnárodným sieťam. Štáty by mali investovať primerané prostriedky, aby umožnili občanom stať sa súčasťou globálneho dialógu.
Neexistuje právo na urážku alebo ignoráciu iných názorov. Rešpektovať slobodu vierovyznania iných ľudí neznamená povinnosť rešpektovať tieto vierovyznania. Vyjadrenie nesúhlasu s akoukoľvek vierou, hoci aj v podobe satiry, jej zosmiešňovanie alebo odsudzovanie v ľubovoľnej forme či médiu je veľmi dôležité pre kritickú diskusiu a akákoľvek zdržanlivosť v takomto vyjadrení musí byť v súlade s článkom 29 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, konkrétne v zhode s ochranou práv a slobôd iných ľudí. Najlepšia reakcia voči vyjadreniu postoja, s ktorým nesúhlasíme, je odpovedať naň. Násilie ani cenzúra nie sú za žiadnych okolností oprávnenou odpoveďou. Všetky zákony, ktoré kriminalizujú jazyk pod zámienkou „rúhačstva“ alebo urážky vierovyznania a hodnôt, narúšajú slobodu človeka a mali by byť zrušené.
Štáty nesmú obmedzovať slobodu myslenia a prejavu iba z dôvodu ochrany vlády pred kritikou. Štáty, ktoré zákonmi zakazujú kritiku vládnej politiky alebo jej predstaviteľov a vyhlasujú ju za vlastizradu, buričstvo alebo ohrozovanie bezpečnosti, nie sú „silné vlády“ presadzujúce najlepšie záujmy verejnosti, ale despotickí cenzori, ktorí využívajú tyraniu na vlastné záujmy. Štáty by mali v zákonoch, vzdelávacom systéme aj v každodennom živote zabezpečiť aktívnu podporu a presadzovanie slobody myslenia a prejavu pre dobro každého člena spoločnosti.
Sloboda vierovyznania je absolútna, sloboda konania v duchu viery nie. Ako zodpovední členovia spoločnosti uznávame, že naša sloboda konania musí byť niekedy obmedzená, ale platí to iba vtedy, keby sme svojimi činmi obmedzili práva a slobodu ostatných. Sloboda vierovyznania nesmie viesť k porušovaniu princípov nediskriminácie a rovnosti pred zákonom. Takúto rovnováhu môže byť ťažké dosiahnuť, no sme presvedčení, že ak budú zákonodarcovia a justícia klásť dôraz na ľudskú slobodu a dôstojnosť, dokážu ju presadiť v čoraz širšom meradle.
Presadzujeme princípy demokracie, ľudských práv, zákonnosti a sekularizmu ako najpevnejších základov rozvoja otvorenej spoločnosti, ktorá chráni a podporuje slobodu myslenia a prejavu.
Vo svojej práci sa zaväzujeme dodržiavať a presadzovať existujúce práva slobody myslenia a prejavu v medzinárodnom rámci ľudských práv a odolávať národným a medzinárodným obmedzeniam práva jednotlivca slobodne myslieť a otvorene, bez strachu vyjadrovať svoje postoje.
Vyzývame všetky naše členské organizácie a humanistov celého sveta, aby tieto hodnoty presadzovali vo svojom živote; aby sa usilovali o lepšie verejné pochopenie práva na slobodu myslenia a prejavu pre každého v rámci komunity; aby žiadali od svojich vlád podporu týchto hodnôt a aby sa spojili s humanistami i s ďalšími ľuďmi v záujme ich ochrany a rozširovania pre dobro celého ľudstva.
Preklad Michal Jedinák
Zdroj foto: https://www.flickr.com/photos/humanism/sets/72157646019248367/
