Pakt o neútočení – naozaj?

Počet zobrazení: 3995

Čo je pakt o neútočení? No je to východisko z núdze – vzniká vtedy, keď žiadna strana sporu nedokáže zničiť tú druhú. Tak si dajú odklad, počas ktorého obidve strany zbroja a pripravujú sa na nečakaný útok. Typickým príkladom bol pakt o neútočení medzi hitlerovským Nemeckom a stalinským Sovietskym zväzom. Končí vždy tým, že jeden z aktérov sa nechá prekvapiť. To neznamená konečnú výhodu, ale aktuálne jedna strana ostro postupuje vpred.

Zopár politických strán na Slovensku sa tiež predviedlo podobným aktom – napísali a podpísali akýsi pakt o neútočení. Nemali by na seba útočiť a mali by spolunažívať ako v rozprávke. Naozaj to myslia vážne?

sastrio_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Myslím si, že ide o zbrojenie k záverečnému útoku. Veď inak by išlo o podraz voči demokracii, útok na politický pluralizmus, ktorý dáva voličom možnosť výberu. Ono je ťažko útočiť, keď nemáte zbrane – stranám chýbajú idey, chýba vízia budúcnosti, ale aj dôveryhodné osobnosti, a tak sú vlastne občiansky neužitočné, chcú akurát presadiť svojich ľudí do rozhodovacích miest, a teda rozdeľovať štátny rozpočet, ale aj eurofondy. Zároveň však vidíme a navyše ešte aj tušíme, že lídri strán a ich okolie majú na hlave celkom slušnú porciu „masla“. Takže akurát je potrebné posvietiť naň, ono sa začne topiť a znesvätí majiteľa hlavy. Tzv. kočnerovské úniky ukazujú na bahno v politike a na ľudí, ktorí v ňom stoja – niektorí po kolená, iní až po uši. Čiže aj samotné úniky sú tvrdým bojom o voličov – nie vlastnou užitočnosťou, ale hanbou iných uchádzačov.

A tak kým nedopadne viac svetla a tepla na hlavy uchádzačov, nastal pokoj zbraní. No treba si uvedomiť, že takmer všetky strany bojujú o tých istých voličov, takže na konci sa musia začať pretláčať. Niektorí, ako Matovič, už pochopili, že v pretláčaní budú nielen víťazi, ale aj porazení – a to znamená stratu vysnívaného miesta pri koryte. Kým sú na verejnosti predvádzané dosť nedôveryhodné „prieskumy“ verejnej mienky, tak to ide, ktokoľvek sa ocitne nad hladinou piatich percent. No v reálnych voľbách to bude zložitejšie, nehovorím, že nemožné. Takže z chimérických premiérov sa stanú vplyvové nuly? Asi z viacerých áno.

Ako teda budú proti sebe viesť boj pri pakte neútočenia? No najmä anonymne, ako už ukázali tzv. úniky prepisov Kočnerovej komunikácie, ktorá je mimochodom značne primitívna. Kto ich púšťa do sveta? No treba sa opýtať tak, ako v antickom Ríme: kto má z toho úžitok? Viditeľne sa maličkí chcú odstavovať sami medzi sebou, vlastne ani k tomu nepotrebujú protivníka. Formálne je im jasné, že nenávidia všetko, čo „smrdí“ slovenským národom a stranou Smer. To, ako to je v skutočnosti, už predviedli po posledných voľbách bugárovci, aj Sieť. Najprv sa zaprisahávali, že so Smerom nikdy spolky robiť nebudú a po voľbách utvorili spoločnú vládu – veď moc je sladká a vábna.

Opozičné strany sa pokúsili vytvoriť jednoduchý prednovembrový národný front, samozrejme, bez národnej orientácie. Združenie strán, ktoré budú uznávať centrálnu stranu a teda aj jej nárok na premiérstvo. Strany národného frontu na seba neútočili a spolunažívali bratsky, sestersky. Niečo podobné vzniklo už hneď po vojne, no potom prišiel víťazný február jednej z nich. Neskorší národný front už bol v akceptovaní jednej centrálnej vládnucej strany a v „participácii“ ďalších štyroch, plus nejaké tie nevládne organizácie. Nepripomína vám to snahu  súčasných sponzorov vytvoriť niečo úplne rovnaké? Mne áno.

Na Slovensku je mnoho politických strán – je to ústavné právo občanov. Logika by našepkávala, aby sa niektoré pozlučovali, aby mali väčšiu šancu na úspech. No vzniklo by jedno smetisko, pričom kohútov by bolo viac. Ako na to, keď medzi nimi nevidieť žiadnu osobnosť. Situácia je však ešte horšia – niet myšlienok. Strany sú jednoduchými zhlukmi ambicióznych ľudí bez nápadu, ako byť spoločnosti užitoční. Takže ak sa chcú dostať napríklad do televízie, buď budú nadávať na vládu, alebo sa zídu a podpíšu nejaký papier, napríklad pakt o neútočení. Nikoho k ničomu nezaväzuje, ale médiá majú svoju atrakciu. Nepýtajú sa na skutočné zámery strán, postačuje im čokoľvek.

Vyhliadka na povolebný vývoj na Slovensku nie je radostná. Zatiaľ sa nečrtá žiadna pozitívna budúcnosť ako následok vládnutia. Takže, človeče boží, pomôž si sám, aj pánboh ti pomôže.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984