Palestína: prvé je Švédsko...

Ktorá ďalšia krajina EÚ ho bude nasledovať?
Počet zobrazení: 2809


palestinska_vlajka.jpg

Uznanie štátu Palestína Švédskym kráľovstvom 30. 10. 2014 je dobrou správou nielen pre Palestínčanov. Táto správa, ktorá ich potešila, neprišla náhle, ani ako blesk z jasného neba. Nepredchádzalo jej parlamentné víťazstvo socialistov vo Švédsku, aj keď to bolo nevyhnutné. Socialisti sa už dávno vyjadrili, že v prípade víťazstva uznajú štát Palestína. Palestínsky národ, najmä tá jeho časť, ktorá už takmer 70 rokov žije v diaspóre, ako utečenci v neľudských podmienkach, v tzv. provizórnych táboroch, veľmi dlho poznajú ľudskosť a solidaritu Švédov. Švédski lekári a humanitárni pracovníci veľmi pomohli Palestínčanom v táboroch v Libanone, Sýrii, Jordánsku. Mnoho švédskych aktivistov sa priamo zúčastnilo na civilnom mierovom  boji proti okupácii Palestíny a po návrate domov sa podieľali na osvete v prospech palestínskej otázky. V terajšej švédskej vláde sú ministri, ktorí boli deportovaní Izraelom z okupovanej Palestíny za ich aktivity proti okupácii. Nielen to. Nebohý bývalý švédsky predseda vlády, známy svetový socialista Olof Palme bol veľkým priateľom nebohého palestínskeho vodcu Jásira Arafata a nebohá bývalá ministerka zahraničných vecí Švédska Anna Lindhová netajila svoj pozitívny vzťah k palestínskej otázke. Švédsko je malý škandinávsky štát s veľkou morálnou váhou. V minulosti sa angažovalo v podpore disidentov z východnej Európy vrátane Československa. Mnoho bývalých politických disidentov našlo nielen útočisko vo Švédsku, ale aj aktívnu podporu. Švédsko nezištne háji šľachetné hodnoty a nikto ho nemôže obviniť zo zaujatosti. Jeho postoj k palestínskej otázke je konzistentný a v súlade s humánnymi postojmi Švédska k rôznym otázkam sveta a národov.

Dňa 13. októbra tristo poslancov britského parlamentu rokovalo o návrhu memoranda, ktoré adresovali svojej vláde a v ňom ju žiadali, aby uznala štát Palestína. Memorandum bolo schválené hlasmi dvesto sedemdesiatich štyroch britských poslancov. Navrhovateľom bol poslanec Grahame Morris z opozičnej Labouristickej strany. Labouristická strana minulý rok na svojom zjazde rozhodla, že v prípade, ak vyhrá voľby a vytvorí vládu, uzná štát Palestína. Toto memorandum adresované vláde má symbolický význam, lebo nezaväzuje vládu k ničomu. Jeho význam spočíva v tom, že vychádza z najstaršieho demokratického parlamentu v Európe a vo svete, a reprezentuje krajinu, ktorá najviac zo všetkých krajín spôsobila Palestínčanom utrpenia a krivdy. Veľká Británia bola autorom tzv. Balfourovej deklarácie z 2. 11. 1917, v ktorej sľúbila sionistickému hnutiu, že mu umožní vytvoriť v Palestíne národnú domovinu. To bol najčudnejší prísľub v histórii medzinárodných vzťahov; ten, kto nevlastní, sľubuje tomu, kto si nezaslúži, územie niekoho iného, a potom prostredníctvom mandátu Spoločnosti národov vytvára podmienky, aby mohli európski Židia osídľovať Palestínu, a následne po ukončení svetovej vojny im ju odovzdá na striebornom podnose. Nielen to. Britská vláda považovala posledný izraelský vražedný útok na Pásmo Gazy za súčasť izraelskej sebaobrany. Demonštrácie, ktoré sa v lete konali v uliciach Londýna, a zúčastnili sa ich milióny Britov, na protest proti izraelským zločinom v Pásme Gazy, urýchlili rozhodnutie labouristov a iniciovali toto symbolické memorandum, možno v snahe získať sympatie voličov pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať v máji budúceho roka. Každopádne rozhodnutie odzrkadľuje meniaci sa postoj anglickej verejnej mienky, ktorá už nemôže tolerovať izraelskú okupáciu Palestíny.

Dňa 22. októbra írsky senát jednomyseľne schválil rezolúciu adresovanú írskej vláde a žiadal v nej, aby urýchlene uznala Palestínu ako štát. Socialisti v Španielsku rovnako rokujú v parlamente o podobnom kroku. Predpokladá sa, že ďalšie zákonodarné zbory ich budú nasledovať.

Ľavicová rodina v Európe je známa svojím pozitívnym postojom k palestínskej otázke, ale žiaľ, tieto postoje sa nezmenia na vládne postoje v momente, keď sa tieto strany stanú vládnymi stranami. Ako keby sa hodnotová politika robila na straníckych fórach a v mocenských štruktúrach prevládal surový pragmatizmus. Domnievam sa, že európske štáty, aj tie najmenšie a najslabšie, svojím členstvom v EÚ by mali byť dostatočne imúnne voči vonkajším lobistickým vplyvom a ich postoje k zásadným otázkam ľudstva, akými sú právo na sebaurčenie, čo je prípad palestínskej otázky, by mali riešiť principiálne. Nezabúdajme, že hodnoty humanity a solidarity nie sú len vnútroštátnymi hodnotami, ale majú sa uplatniť aj vo vzťahu k vonkajšiemu svetu.

Štáty, ktoré tvrdia, že uznajú štát Palestína len vtedy, ak to bude  výsledkom izraelsko-palestínskeho rokovania, zabúdajú na to, že Kosovo uznali bez ohľadu na to, či Srbsko súhlasilo s jeho nezávislosťou alebo nie. A okrem toho, prečo by nepriateľ palestínskeho štátu, v tomto prípade Izrael, mal mať právo veta na jeho nezávislosť? Právo na sebaurčenie vrátane práva na nezávislý štát je právom zaručeným chartou OSN a medzinárodným právom. Je to výsostné a nezameniteľné právo palestínskeho ľudu. Európske štáty budú mať v blízkej budúcnosti možnosť na pôde OSN znova vyjadriť, či chcú, aby izraelská okupácia palestínskych území trvala, alebo nie. Je to príležitosť, aby rozhodli, či si naozaj želajú dvojštátne riešenie alebo nie. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás o pár dní predloží Bezpečnostnej rade OSN návrh, aby prijala rezolúciu, ktorá by určila časový harmonogram ukončenia izraelskej okupácie Palestíny. Je to akt právny, demokratický, mierový a civilizovaný.  Ak Bezpečnostná rada OSN neprijme rezolúciu preto, že USA použijú právo veta, je pripravený obrátiť sa na všetky medzinárodné organizácie a agentúry so žiadosťou o členstvo štátu Palestína v nich, a prostredníctvom Medzinárodného súdneho tribunálu bude v mene palestínskeho ľudu vymáhať práva svojho ľudu a tým brániť jeho záujmy.

Európska únia a jej jednotlivé štáty majú historickú možnosť napraviť svoje chyby voči  palestínskemu ľudu a zároveň potvrdiť svoj záujem o dvojštátne riešenie. Palestínčania robili všetko, čo mohli, a nemajú kam ustupovať. Vzdali sa 78 % svojho územia a žiadajú, aby im bolo umožnené vytvoriť nezávislý, životaschopný, zvrchovaný štát len na 22 % územia milovanej Palestíny. Pomôže im Európa v tom?

Ilustračné foto: wafaimages.ps
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa polak.emil
#1
Emil Polák
31. október 2014, 21:39

Podľa Wikipedie k 27. septembru 2013 uznalo Štát Palestína celkom 134 zo 193 členských štátov OSN (takmer 70 percent). Švédsko je prvá krajina zo starých členov únie, ktoré urobilo tento krok.

Z členských štátov EÚ Štát Palestína uznáva aj Slovensko (Štát Palestína uznala ČSSR v roku 1988, ČR ho však neuznáva, ale toleruje status quo palestínskeho zastúpenia v Prahe), Maďarsko a Poľsko, ale tieto krajiny urobili tak ešte pred vstupom do únie.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984