Pán Andrej Kiska a súdruh Antonín Novotný

Počet zobrazení: 5553

Podľa Ivety Radičovej výsledok prezidentských volieb ovplyvnila silnejúca túžba občanov po zmene spoločenskej atmosféry. (TA3, 7. 4. 2019.) Od profesorky sociológie som očakával, že aspoň aký-taký podiel na horúčke sobotňajšej noci z 30. na 31. marca v Starej tržnici v Bratislave prizná rastúcemu vplyvu komunikačných technológií a PR agentúram, ktoré dokážu meniť vodu na víno. Pravdaže, nie zadarmo, pre čiesi blonďavé vlásky! Po príklad stačí zájsť do Kyjeva, kde oligarcha Petro Porošenko vykričal súperovi v boji o prezidentské kreslo Volodymyrovi Zelenskému, že je len bábkou v rukách oligarchu Ihora Kolomojského. „Odráža túžbu verejnosti po novom lídrovi, ktorý by nebol spätý so skompromitovanými elitami,“ zajasali ukrajinské médiá (v rukách oligarchov) naklonené populárnemu hercovi Zelenskému po jeho úspechu v prvom kole.

Keby naozaj išlo o spontánne a naliehavé volanie zdola po celospoločenskej očiste – padni, komu padni! –, mohol by sa upratovaniu a vyvetraniu vyhnúť Prezidentský palác? Tlačil by sa medzi prvých gratulantov víťazke dosluhujúci prezident s daňovým a pozemkovým prešľapom? Keď sa v predvolebnej kampani omieľalo, že štát sklamal na celej čiare a prezidentská kandidátka Zuzana Čaputová avizovala nápravu, občan predpokladal, že zveľaďovať začne od prezidentského úradu. Prečo jej víťazstvo Andrejom Kiskom ani nezachvelo a v Starej tržnici sebavedomo vystískal svoju nástupkyňu? Prečo médiá aj v čase historického zlomu, o ktorom tak zapálene hovorila Iveta Radičová, opísali okolo gratulanta kriedový kruh? A čo tú kriedu dodatočne posvätilo? Podstrčený prieskum dôveryhodnosti politikov s víťazstvom odchádzajúceho prezidenta? Komu bola určená takto vysoko stanovená Kiskova cena? Jeho priaznivcom? Alebo politickým stranám, aby si uvedomili, kto k nim vchádza do ringu a komu sa nekladú otázky ani podmienky?

kisdovera_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Zrod Kiskovej platformy privítali politici po svojom, od ironizujúceho zaželania úspechu, po upozornenie na náročnosť parlamentnej či vládnej práce až po výčitky, že rozdrobuje opozičný priestor. Ako vždy, mysleli len a len na seba. Ani slovo o tom, že Andrej Kiska pred očami verejnosti zmenil Prezidentský palác na stranícku centrálu a prezradil, čím boli i budú motivované jeho vystúpenia v Národnej rade SR, na hustnúcich výjazdoch medzi pospolitý ľud či na tlačovkách. Pán prezident verejnosti sľúbil, že konkrétnejší bude po vypršaní prezidentského mandátu. Nemusí, lebo podľa mňa už povedal všetko. Ako sme voľakedy mali prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ a prezidenta Antonína Novotného, dnes máme majiteľa strany a prezidenta Andreja Kisku, ktorý už absolvoval množstvo rozhovorov s potenciálnymi členmi, pochválil sa, že bol pri zrode koalície Progresívne Slovensko-Spolu a varoval nás, že klesajúci Fico sa spojí aj s kotlebovcami. V tejto súvislosti sa ponúka otázka, či tak, ako odmietame, aby aktívni politici kandidovali na ústavných sudcov, by sme nemali zabrániť odchádzajúcim prezidentom, aby bez časovej karantény vstupovali do straníckeho zápasu o moc.

Chytľavej dvojfunkčnosti z Prezidentského paláca sa neubránila ani pani profesorka. Už ako ideologička, zodpovedná za hodnotové nastavenie Kiskovej platformy, vyčítala vláde, že sa oháňa makroekonomickými ukazovateľmi a rastúcou priemernou mzdou, akoby to neboli hlavné tromfy jej bývalej strany SDKÚ, presnejšie reformného ekonóma Ivana Mikloša. Povzdychla si nad dedinami, ktoré sa vyľudňujú, hoci to bola aj SDKÚ, kto vyčítal nezamestnaným, že sa im lení cestovať a sťahovať za prácou. Ideologičku zaráža mocenská štvanica na Kisku za daňový omyl, aká tu ešte nebola. Ale bola, bola, posmeľoval som v duchu pána moderátora, veď jej „obeť“ Ladislav Bašternák – hoci vyslovil účinnú ľútosť ako Andrej Kiska –, už nejaký čas sedí v base. Ideologička poľutovala hladové doliny, o ktoré sa štát stará len naoko, ale ani profesorka sociológie sa nevzbúrila, že ten istý štát dotuje prezidentovi rozbehnutú stranícku kampaň pred parlamentnými voľbami v roku 2020.

Kiskovým razantným vstupom do partajnej politiky sa uľavilo aj spriazneným novinárom. Ako On sa už nemusí hrať na nadstraníckeho prezidenta, médiá už nemusia predstierať nezávislosť; na titulnej strane Denníka N ako na zväzáckych nástenkách mohli smelo a hrdo ohlásiť splnenie kolektívneho záväzku: Preferencie Smeru klesli pod 20 percent!

Sú to šľapaje ešte prezidenta alebo už straníckeho lídra?

Patrilo by sa uviesť aj niečo veselšie, keď sme sa vo svete zviditeľnili prvou prezidentkou v histórii Slovenska, prvou prezidentkou aj v rámci V4 a dvanástou prezidentkou na súčasnej planéte. V Politico Europe už pred voľbami uviedli, že Zuzana Čaputová bude s najväčšou pravdepodobnosťou zvolená za prvú ukrajinskú prezidentku...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984