Reklama
Reklama

Pán Dzurinda ide do Kyjeva

Počet zobrazení: 5172

Mikuláš Dzurinda rád rozpráva, ako vybavil Slovensku vstup do NATO.

Boli sme v tom čase odsunutí na druhú koľaj. Vládol Vladimír Mečiar, antidemokrat (čo by aj sedelo, keby sme tu nemali Saudskú Arábiu so stredovekými zákonmi – ale to je, pravdaže, o inom). No a ten Mečiar, ktorý si myslel, že môže krútiť svetom a provokovať Američanov, vyhlásil: ak nás nevezmú na Západe, môžeme sa obrátiť na Východ... Boli to síce len také „pindy mečiarovské“ (J. Čarnogurský), no G. Soros (a iní) to bral smrteľne vážne. Dýka, zabodnutá do srdca Európy – konštatoval vo svojej knihe ľudomil, zbohatnutý na finančných špekuláciách. Vladimír Mečiar sa pokúšal pindy mečiarovské prekryť kadejakými zákulisnými intrigami, no i tak sa od Z. Brzezinskeho dozvedel, že Slovensko je v druhej záujmovej skupine Spojených štátov a do NATO nás nepozvú. Nič nepomáhalo, že sme geopoliticky v strede Európy, darmo Mečiar vyjednával, či by sa poradca amerického prezidenta nemohol na vec pozrieť tak, aby bolo Slovensko predsa len v skupine prvej. Mal z toho vraj zlé sny. Mečiar, nie Brzezinski.

dzurinda_piotr_drabik.jpg

A potom prišla mohutná vlna občianskych protestov, prepočítavanie možných hlasov na zloženie budúcej vlády. Už boli známe volebné modely, podľa ktorých sa k voľbám unúva plus mínus polovica právoplatného občianstva, a z tej polovice tak jedna tretina je víťazná. No a tá víťazná tretina musí vedieť poskladať vládu, inak je jej to víťazstvo na dve veci.  (Ako sa to stalo raz Mečiarovi a raz Ficovi.) Nastali zložité skryté vyjednávania o budúcej povolebnej koalícii, ako to býva pred každými voľbami aj po každých voľbách (viď denníky Jána Čarnogurského), a podarilo sa: nastúpila slávna proreformná vláda Mikuláša Dzurindu (v ktorej na smrť vykrvácala Strana demokratickej ľavice, keď splnila svoju historickú úlohu pomôcť na svet neoliberálnemu modelu – ale to je tiež o inom). Mikuláš Dzurinda najprv ako hovorca SDK a potom premiér poskladanej vlády vyjednal s prezidentom G. Bushom mladším vstup do NATO. To je ten príbeh, ktorý rád rozpráva Mikuláš Dzurinda (každý si ho ľahko vygoogli).

Občianski aktivisti v tom čase sa pokúšali dať politikom do pozornosti názory ľudí, ktorí do NATO netúžili. Pamätali si ešte výzvu Václava Havla z novembrových dní, že treba zrušiť nielen vojenský Varšavský pakt, ale po skončení studenej vojny aj ten druhý vojenský blok. Však vieme, Havel názory zmenil, ale ľudia svoje túžby nie. Preto chceli aktivisti vyvolať referendum o vstupe do NATO, ale nazbierali primálo podpisov (cca 140 000). Môžeme iba špekulovať, čo by sa bolo stalo, ak by tých podpisov bolo 300 000, alebo hoci aj pol milióna – ale dnes je to už zbytočné. Za mohutného nezáujmu verejnosti o vec verejnú začala sa na Slovensku éra slobody bez hraníc. Aj s tými rabovačkami, pravdaže. Treba ale povedať, že žiadne významné sociálne nepokoje, žiadne významné protesty sa na Slovensku počas tej historicky nezvratnej transformácie nediali. Všetko prebehlo hladko, podľa médií s dobrým koncom.

Tak prečo sa dnes čudujeme, že práve Mikuláš Dzurinda ide radiť na Ukrajinu Porošenkovi? 

Je na svete pripravenejší politik, s lepšími skúsenosťami, ktorý by mohol Ukrajinu dostať do NATO? Je skúsenejší bývalý premiér, ktorý dostal krajinu – za mohutného potlesku médií – na trajektóriu neoliberalizmu?

Víťazný model, ktorý sa uplatňuje v celom postkomunistickom priestore, má jednoduchú ideológiu, ktorú možno zhrnúť do hesla Pinochetovho Čile: „Nemôžu mať všetci všetko. Ale všetko - môže mať každý!“

Je to mimoriadne jednoduché a, pravdaže, ako to už s ideológiami býva, mimoriadne perfídne. Inými slovami to znamená – ak si silný, zdravý, bezohľadný a dostatočne sústredený na seba a svoj prospech, tak ideš! A máš!

Spoločnosť nejestvuje, je iba jednotlivec (povedala pani Thatcherová).

V postkomunistických krajinách, z duše nenávidiacich kolektivistické heslá, je dodnes žírna pôda osobitne v strednej triede a v umeleckej obci, aby prekvitala táto nová, na indivíduum zameraná jednoduchá myšlienka osobného egoizmu. A ona utešene prekvitá. Mladí nenávidia starých, chudobní ešte chudobnejších, Ukrajinci Rusov a Rusi Ukrajincov, my všetci lenivých Grékov – no a pokračovať by sme mohli...

O čo ide dnes na Ukrajine?

O „transformáciu“. Ktorá sa tam (podľa Klausa) zatiaľ neuskutočnila. Pri tej rozkrádačke to všelijakí čokoládoví, plynoví a ropní králi a princezné akosi nestihli. A kto iný, ako Mikuláš Dzurinda a Ivan Mikloš by mohol byť úspešnejší? Ešte Ľudovít Kaník – ale myslím si, že aj na neho príde, takú dobrú penzijnú reformu, ako zaviedol on, nemajú v blízkom ani ďalekom okolí. Ani v tom Čile nie!

No a ak by im začalo tiecť do topánok, v talóne je ešte eso: povolajú Radičovú. Tak veríme, že sa všetko dobre podarí. Ako v tom francúzskom filme Pán Hulot ide na výstavu.

Foto: Piotr Drabik / Creative Commons

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
     

Komentáre

Obrázok používateľa Palo
#1
Pavel Novota
03. apríl 2015, 11:51

Ale pani Gabriela, referendum o vstupe do NATO bolo. V roku 1997 bolo na Slovensku druhé referendum, ktoré vypísal Michal Kováč a konalo sa 23.-24. mája 1997 a bolo zmarené. V referende boli položené otázjy :

1. Ste za vstup SR do NATO ?

2. Ste za rozmietnenie jadrových zbraní na území SR ?

3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR ?

4. Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo ?

Vzhľadom na formuláciu otázky, kde sa pre vstup do NATO požadovala kladná odpoveď, pri platnom referende by musela väčšina súhlasiť. Negatívna odpoveď plynie aj z neplatného referenda. To dáva logickú odpoveď prečo nemohlo byť vyhlásené ako neplatné, bolo potrebné ho nejakým spôsobom anulovať. Na to poslúžila polemika okolo 4. otázky. Ale to je ako hovoríte o inom.

Nie som taký znalec práva, ale rozhodnutie o vtupe do NATO by malo ísť cestou referenda. Za úvahu stojí, či sme vlastne v NATO podľa práva.

Obrázok používateľa Palo
#2
Pavel Novota
03. apríl 2015, 12:11

Ešte poznámka k Dzurindovi. Osobne ho považujem za najnemožnejšieho politika akého sme doteraz mali. Nepoznám sa s ním osobne, ale hodne mi pripomína bývalého kolegu z GR, ešte za komunistov, ktorý ma udivoval svojou servilitou k šéfstvu. Po "revolúcii" sa ukázal ako údatný bojovník proti "komunistickej tyranii". Pokiaľ viem to aj aj dotiahol dosť vysoko, pôsobil v poradenskom zbore prezidenta SR.

Obrázok používateľa Palo
#4
Pavel Novota
03. apríl 2015, 19:28

Nemýlim sa, môžte si to vygúgliť :

https://www.mzv.sk/sk/zahranicna__politika/slovensko_v_nato-cesta_slovenska_do_nato

http://sk.wikipedia.org/wiki/Referendum_na_Slovensku_v_roku_1997

Nehovorím, že nebola aj podpisová alcia.

Obrázok používateľa Juraj
#5
Juraj Purgat
03. apríl 2015, 20:39

Asi pred hodinou som čítal informáciu, že pred americkým veľvyslanectvom v Kyjeve bolo protestné zhromaždenie proti zasahovaniu do vnútroštátnych záležitostí, a tiež protesty proti poverovaniu zahraničných osôb vysokými štátnymi funkciami.  Uvidíme, ako budú baliť "švestky" a utekať z Ukrajiny aj skrachovanci z SDKÚ DS Dzurinda s Miklošom, a cestou nadávať na "nevďačných" Ukrajincov!

Obrázok používateľa anton b.
#6
anton braxatoris
04. apríl 2015, 11:46

Sucasna kyjevska vlada vznikla na zaklade ozbrojeneho statneho prevratu a ako taka NIE JE PREDSTAVITELOM  UKRAJINSKEJ STATNEJ SUVERENITY. To znamena, vsetky kroky, ktore podnikaju nie su/nemusia byt zavazne pre dalsiu vladu, ktora bude v Kyjeve vladnut. To znamena, nova vlada nemusi splacat pozicky, ktore narobila tato vlada, ani nemusi respektovat majetkopravne zmluvy, ktore tato vlada podpise - lebo ved o co ide tymto medzinarodne posobiacim hyenam - o rozkradnutie statu, ako tomu doslo v rokoch 1998 - 2006 u nas.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama