Reklama
Reklama

Papaláši, či naozaj vzory?

Počet zobrazení: 1465

S vnučkou si posielame vzdušné bozky. S deťmi čo najmenej objatí, čo najmenej podaní rúk, čo najmenej osobných stretnutí. Na jar sa nám známe hlasy prihovárali: Zostaňte doma! Infekcia však vyzerala ako z virtuálneho sveta, bola iba číslom. Veľmi nízkym číslom.

Biológ Jaroslav Flégr dával do pozornosti legendu o šachu a zrnku ryže: Indický kráľ sa chcel zavďačiť vezírovi za darovanú šachovnicu. Ten si vypýtal len toľko ryže, aby na prvom políčku bolo jedno zrnko a na každom ďalšom raz toľko, ako bolo na predošlom. Ak by sľúbené množstvo ryže vezírovi skutočne daroval, a ten by ho následne rozdelil medzi všetkých obyvateľov Zeme, každému by sa ušlo cez 50 ton! Pre jednu časť verejnosti sa matematici stali autoritou, pre druhých zbytočnými strašiakmi.

A predsa sme zo dňa na deň šili rúška, držali od seba odstup, zdalo sa, že máme k sebe bližšie. Prišla Veľká noc, dážď a súmrak na pustom námestí a v prázdnej obrovskej Bazilike svätého Petra pápež František slávil pre katolíkov i ostatný svet svätú omšu. Cítili sme sa všetci trochu zaskočení. Deti prestali chodiť do školy. A čo – dovolenky nebudú? To ako?!

Pozrela som si nedávno dokument o iných infekciách. Môj otec bol baník a na chorobu z bane vo svojich 54 rokoch umrel. Dojali ma preto zábery vysilených baníkov z Donbasu, ktorí v roku 1910 umierali na mor. Predtým otročili, nemali ani mydlo, ani vodu, ani sýte jedlo a už vôbec nie lekára s liekom. Boli odsúdení. Španielska chrípka prišla po prvej svetovej vojne a tiež si zgustla najmä na vysilených ľuďoch. Nemilosrdne. Infekcia ale má tú vlastnosť, že zasiahne všade, kde sa ľudia spolu stýkajú.

Dnes máme – oproti tým časom – veľkú výhodu, že vedci vyvinuli prevenciu: očkovanie. Čína má svoju vakcínu, Rusko svoju a západný svet svoju. Každá prešla testami a WHO ju schválila, no nikto na svete nemá a nemôže mať stopercentnú záruku, že sa neozve nejaká nežiaduca reakcia organizmu. Lebo sme jedineční. Aj na najzdravšie ovocie môže prísť alergia. Antivakcinátori na celom svete sa činia a spochybňujú, aj na Slovensku sa percento tých, ktorí v bezpečnosť neveria, zvýšilo. Omnoho viac ľudí sa však zaočkovať chce. Lenže vakcín zatiaľ nie je dosť a pri chaotickom vedení štátu ťažko predpovedať, kedy sa dostane na všetkých, čo záujem majú. Preto sa pri očkovaní pripravila stratégia, v prvej vlne by mali byť zachraňovaní ľudia z kritickej infraštruktúry, zdravotníci atď.

Očkovanie sa už teraz stalo lakmusovým papierikom. Kto je privilegovaný? „Kritická infraštruktúra“ z parlamentu sa cíti vyvolená, aby bola prvá, ktorú treba zachraňovať, bez nich by to predsa nešlo, takí sú dôležití. V Českej republike ako prvú zaočkovali veteránku druhej svetovej vojny. U nás papalášov. Mladý, zdravý, vždy pripravený zástupca trojpercentnej strany Šeliga medzi prvými hrdinsky pózoval pred kamerami, ale v rade na vakcínu nebudú musieť čakať ani jeho kolegovia – majú prednosť, sú nezastupiteľní, kriticky potrební. Len kto im upečie čerstvé rožky?

(Text vyšiel na Pravda.sk 13. 1. 2020)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama