Parlamentné voľby a zahraničná politika SR

V malých štátoch je v predvolebných kampaniach o zahraničnú politika spravidla okrajový záujem. Na Slovensku sa kabinetne (bez referenda a po silnom „masírovaní“ verejnej mienky) rozhodlo o vstupe do NATO, ktoré sa stalo oporným stĺpom našej zahraničnej orientácie v bezpečnostnej oblasti. Druhý pilier našej vonkajšej orientácie predstavuje EÚ, vstup do ktorej potvrdilo referendum.

V súčasnej atmosfére sa považuje za „nesystémové“ diskutovať o orientácii slovenskej zahraničnej politiky. Výsledkom je zdanie, akoby sa kandidujúce subjekty v týchto voľbách „dohodli“, že najprv si chceme (musíme) urobiť „poriadok“ doma. Iste – bližšia košeľa ako kabát. Časť kandidujúcich subjektov, ktoré súhlasia s politickým systémom, Slovensko pritom považujú za akýsi ostrov zla, kde treba takmer všetko zmeniť.

Slovenská politika sa posunula do postmoderných polôh. Nastal čas pluralizmu, neplatí jeden univerzálny výklad sveta. Racionálne argumenty vo voľbách nestačia, lebo aj tak im už málokto po mnohonásobnom opakovaní a nesplnení verí. A tak sa stavia na rafinovanú hru so slovami, emocionalitu a sugestivitu, podobajúcu sa až útoku na podvedomie voliča. Zrejmé je úsilie nalákať nového či kolísavého voliča na formálne politicko-marketingové „finty“, odlišnosť za každú cenu či detaily.

Zahraničná a bezpečnostná politika sa spravidla zaraďuje na koniec volebných programov. Niektoré kandidujúce subjekty zverejnili programy na poslednú chvíľu, ale nachádzajú sa v nich (až prekvapujúco) dlhé pasáže z tejto oblasti. Takmer nič sme však na túto tému nenašli v dostupných dokumentoch Strany zelených Slovenska, koalície Spoločne za Slovensko, Maďarskej kresťanskodemokratickej aliancie a Priamej demokracie. Sme rodina a Strana TIP majú len krátke pasáže o migrantoch. Teda zhruba štvrtina kandidujúcich subjektov sa zahraničnej politike nevenuje.

Pestrosť subjektov kandidujúcich vo voľbách, rozdielnosť ich programov a používané  pojmy  v nich sťažujú zostavenie prehľadu zahraničnopolitických a bezpečnostných priorít, z ktorých si môže volič vyberať. Škála výberu je napriek tomu úzka. Iste je čo čítať aj sa nad čím zamýšľať. Otázka znie, aká časť voličov má o to záujem a ako sa tým, čo sa ponúka, vie „prehrýzť“.

Stretneme sa, žiaľ, aj s odbornými chybami až nezmyslami. Za skutočnú perličku možno označiť výrok „Zabezpečíme okamžitú pripravenosť Slovenska na ochranu jeho štátnych hraníc vrátane možnosti ich hermetického uzavretia“ z programu Slobody a solidarity.

Na vážne zamyslenie je téza z programu SMK „Vypuknutím krízy na Ukrajine však význam NATO vzrástol...“ Strana Most-Híd zvýrazňuje ako samostatný problém (bod) v zahraničnej  a bezpečnostno-politickej časti svojho programu budúcnosť Ukrajiny. Podobne aj v programe OĽaNO v tejto oblasti sa možno pozastaviť pri závere, že „budúcnosť Ukrajiny je do veľkej miery aj budúcnosťou Európy a Slovenska“.

Duch volebných programov je miernejší (zrejme vďaka svojmu rozsahu), než stručná prezentácia hlavných cieľov vo vystúpeniach jednotlivých kandidátov v elektronických médiách, prípadne na predvolebných zhromaždeniach. Najviac sa to prejavuje asi vo vzťahu k EÚ. V programoch sa o nej píše oveľa ústretovejšie, než sa o nej hovorí. Najdiskutovanejším problémom sa stal spôsob riešenia migračnej vlny, pričom sa úplne odmieta politika kvót. V názoroch na to, ako problém riešiť, sa však strany už rozchádzajú.
Často sa počíta s rozvojom susedskej spolupráce v rámci V4. V niektorých prípadoch sa to označuje až za prvok strategického významu pre Slovensko, čo je vo vzťahu k EÚ opäť na zamyslenie. Reálne totiž ide len o fórum bez akejkoľvek inštitucionalizácie,

Napriek pomerne rozsiahlej a pestrej kritike EÚ sa s priamou výzvou na vystúpenie z nej vo volebných (či iných politických) programoch takmer nestretneme. Výnimkou je len Vzdor – strana práce. Občianske politické hnutie Odvaha – Veľká národná a proruská koalícia pre voľby do NR SR (ďalej len Odvaha) vychádza vo svojom programe z predpokladu, že je len otázkou času, kedy sa EÚ rozpadne.

O vystúpení z NATO sa uvažuje iba vo volebnom programe KSS (malo by ísť o postupný odchod) a Vzdoru – Strany práce. Odvaha požaduje okamžité prehodnotenie účasti Slovenska v NATO prostredníctvom referenda.  

Prebiehajúca predvolebná kampaň teda nepriniesla pre zahraničie nijaké veľké prekvapenia. Očakávané výsledky, ktoré môžu za určitých podmienok viesť k zmenám na slovenskej politickej scéne, neznepokojujú medzinárodné spoločenstvo, no najmä EÚ tak, ako to bolo v prípadoch posledných parlamentných volieb v Maďarsku a Poľsku – či už  z vnútropolitického alebo z medzinárodnopolitického pohľadu.

Slovensko sa považuje za stabilný až príkladný štát EÚ. Možno však ešte stále zostáva časť voličov, ktorú znepokojuje otázka, či netreba uvažovať o nejakej zmene v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Problémy, ktoré sa nás v tejto oblasti čoraz viac a ťaživejšie dotýkajú, nie sú totiž spôsobené Slovenskom ani jeho občanmi a vznikajú predovšetkým v rámci našej vonkajšej orientácie.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite

Vyšlo v Literárnom týždenníku 7 – 8/2016