Päťkrát Bratislavské hudobné slávnosti 2017

Počet zobrazení: 3590

Ak porovnáme posledné ročníky Bratislavských hudobných slávností s tými spred štyridsiatich rokov, nájdeme viacero odlišností. Významne sa znížil počet koncertov, v tomto roku organizátori už počítali len so štyrmi priestormi  (Veľká a Malá,  ale i Stĺpová sieň SF a Veľký evanjelický kostol) a počet dní, v ktorých sa uskutočnil viac než jeden koncert, klesol na tri,. BHS tiež významne ustúpili z médií, z programu boli vylúčené operné predstavenia SND. Kedysi sa na STV2 vysielali prenosy či záznamy niektorých koncertov, s významnými osobnosťami festivalu boli pravidelné tlačové konferencie.  S výnimkou poslednej výhrady (voči médiám) ostatné zmeny možno odobriť, lebo majú svoju logiku. To, v  čom však nijako nezaostávajú sa bohatou tradíciou predchádzajúcich rokov, je permanentná vysoká kvalita koncertov a BHS sú stále jasným vrcholom bratislavskej koncertnej sezóny. Z osobností, ktoré sa prezentovali na pódiu SF minimálne štyri dosahujú vrcholnú svetovú úroveň: indický dirigent Zubin Mehta, jeho ruský „kolega“ Valery Gergiev, jeho krajan klavirista Evgeny Kissin a americký tenorista Lawrence Brownlee. Ale aj mnohí ďalší sú mimoriadne kvalitnými hosťami na svetových koncertných pódiách.

bhs-2017-plagat.jpgZ devätnástich koncertov sa mi podarilo navštíviť tentoraz len päť. Nechať si ujsť vystúpenie Wiener Philharmoniker by bolo hriechom. Veď ide o jeden z najpoprednejších svetových orchestrov s neopakovateľne kvalitným zvukom, čo sa potvrdilo aj pri jeho bratislavskom vystúpení.  Po Brahmsovej Tragickej predohre kuriózne vyznela Haydnova Sinfonia concertante, v ktorej orchester prenechal hlavné slovo štvorici inštrumentalistov (husle, violončelo hoboj a fagot). Vrcholným zážitkom bol Koncert pre orchester, neskoré dielo Bélu Bartóka, ktoré Viedenčania zahrali kongeniálne. Nad všetkým vládla istá ruka Zubina Mehtu, jednej z najväčších dirigentských osobností posledných desaťročí.

Naproti tomu kórejský Tongyeong Festival Orchestra nie je až natoľko známym telesom (existujúcim len od roku 2002) a je vlastne „miešaným“ kórejsko-nemeckým orchestrom. Ani za dirigentským pultom nebol Kórejčan, ale známy dirigent, skladateľ a hobojista Heinz Holliger. Koncert však potvrdil, že kvalita sa môže skrývať aj tam, kde o nej „nešvitoria vtáčky“ (médiá). V programe zaznela pekná, hoci skôr promenádová skladba Camille Saint-Saensa, milovníci Ravelovej hudby sa po nedávnej premiére miniopery Španielska hodinka a baletu Dafnis a Chloé v opere SND teraz stretli s hudbou tohto majstra impresionizmu na BHS v podobe symfonickej skladby Couperinov náhrobok a baletnej hudby Moja matka hus. Hoci orchester je pomerne málo početný, dokázal pôsobivo pretlmočiť perlivú farebnosť skladateľov hudby. Pri skladbe kórejského skladateľa Isang Yuna ma viac než jeho moderný Koncert pre husle a orchester (v interpretácii Clary Jumi Kang) zaujala skutočnosť, že bol pred svojou emigráciou do Európy bojovníkom za zjednotenia kórejského polostrova.

Priaznivci krásneho spevu si prišli na svoje pri koncerte amerického tenoristu Lawrencea Brownleea. V Bratislave sme ho vďaka agentúre Kapos počuli už pred pár rokmi a ku cti mu slúži, že si v  belcantovom repertoári našiel iné efektné čísla, než tu spieval v minulosti. Špecialista na predverdiovské belcanto (Rossini, Donizetti, Bellini) predniesol dve Rossiniho árie (z opier Le Comte Ory a L´italiana in Algeri), ktoré sme v SND počuli v šesťdesiatych rokoch a jednu, ktorá zaznela v SND v roku 1933 (Guillaume Tell). No árie z opier La donna del lago (Rossini), Rita a Dom Sébastien (Donizetti) či Il pirata (Bellini) boli pre publikum úplne neznáme. Všetky spájala potreba dôsledného legáta, zvládnutia širokých fráz a rýchlych behov vrcholiacich vždy na hranici (alebo za ňou) trojčiarkovej oktávy. Hviezda najväčších operných javísk má tento repertoár v malíčku a jeho najväčšou devízou je suverénne zvládnutie vysokej polohy, kde Brownleeho hlas dostáva kovové sfarbenie. Veď len v dvakrát ako prídavok opakovanej árii z Donizettiho Dcéry pluku si bez problémov „rozbalil“ osemnásťkrát skvelé trojčiarkové „c“. Spevák sa v programe vyhol belcantovým áriám, ktoré si vyžadujú vláčnosť a ľúbeznosť prejavu, k čomu sa napokon odhodlal v pridanej známej árii „Una furtiva lagrima“ (Nápoj lásky). Zdalo sa, že publikum spevákovi nedovolí odísť z pódia. Ale krásnym zážitkom bol aj dirigentský výkon medzinárodne sa presadzujúcej Talianky Speranze Scappucci, pod ktorej vedením orchester SF skvele zvládol ouvertúry vyplňujúce spevákov program.

Na rozdiel od minulosti svetoznámy Valery Gergiev prišiel tentoraz na BHS so svojím orchestrom Mariinského (kedysi Kirovovho) divadla z Petrohradu. Predostrel publiku mimoriadne náročný program v prvej polovici pozostávajúci z pomerne známej symfonickej skladby Debussyho Faunovo popoludnie a zo Štyroch symfonických meditácií „majstra organu“ Olivera Messiaena. V diele majstra impresionizmu orchester s dirigentom skvele vystihli prchavú krásu Debussyho hudby. Vrcholom programu bola jeho druhá polovica. V Stravinského suite Vták ohnivák Rusi predviedli až neuveriteľne široké dynamické spektrum a v Šostakovičovej 15. symfónii výborne zvládli tak hravé, ako aj tragizujúce miesta partitúry veľkého skladateľa. V prídavku akoby pripomenuli, že sú aj operným orchestrom a v strhujúcom tempe zahrali obľúbenú predohru k Verdiho opere Sila osudu.

Záverečný koncert (tak ako úvodný) patril Slovenskej filharmónii. Ozdobou večera bol slovenský dirigent Juraj Valčuha momentálne pôsobiaci v zahraničí (je hudobným riaditeľom Divadla San Carlo v Neapole) a je vyhľadávaný v celej Európe. Bratislavské publikum ho už spoznalo aj na predchádzajúcich ročníkoch BHS. Dirigent má obdivuhodne elegantné gestá a cit pre vystihnutie charakteru hudby. Úvodom zaznela symfonická skladba Iberia od Claude Debussyho, potvrdzujúca, že nielen Bask Ravel, ale aj jeho najväčší impresionistický konkurent Debussy boli očarení španielskou melodikou a rytmom. V Klavírnej fantázii toho istého skladateľa prejavil Talian Roberto Cominati zmysel pre jemné odtiene partu, no škoda že najmä spočiatku dirigent viac netlmil zvuk orchestra. Vrcholom večera bola kantáta Sergeja Prokofieva Alexander Nevský (spracovaná podľa skladateľovej hudby k slávnemu filmu Sergeja Ejzenšteina). Popri monumentálne znejúcom orchestri a Bratislavskom filharmonickom zbore sa zaskvela mladá gruzínska mezzosopranistka Ketevan Kemoklidze, úspešná na mnohých operných i koncertných javiskách nášho kontinentu. Zaujala citlivým prednesom i peknou farbou svojho hlasu.

Vrchol koncertnej sezóny majú Bratislavčania za sebou. Dúfame, že do jej ukončenia budeme v Redute počuť ešte veľa peknej hudby a výborných umeleckých výkonov. A tešíme sa na budúci ročník BHS.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984