Pavel Frýbort: Človek sa má svetu skôr vysmievať, ako sedieť v kúte a bezmocne plakať...

Počet zobrazení: 2785

Povedal v jednom z posledných rozhovorov. Patril k nadaným českým novinárom, neskôr prozaikom. Vždy nimi chcel byť. Začal študovať sociológiu na Karlovej univerzite v roku 1965 a o rok už študoval ako štipendista na Jagellovskej univerzite v Krakove. Cez prázdniny praxoval v rôznych redakciách. Poľsko mu nesedelo... keď sme raz v Krakove uvideli prelínanie procesie veriacich a manifestácie pracujúcich a miešali sa červené zástavy s katolíckymi obrazmi svätých, lebo niekto zle načasoval prechod sprievodov na jednej križovatke, tento surreálny obraz si navždy odniesol so sebou a rád o ňom rozprával.

Po okupácii v roku 1968 sa už do Krakova nevrátil a v roku 1970 začína pracovať v Mladé fronte, myslím, že už vtedy sa zmenil Pavel Hříšny na Pavla Frýborta (20. 5. 1946 – 27. 3. 2007). Bol vo svojom živle, popri tom študuje scenáristiku na FAMU a publikuje a publikuje, čoraz viac i väčšie novinárske útvary – reportáže, poviedky, spolupracuje s rozhlasom, v rokoch 1978 až 1982 pôsobí na lektorskom oddelení na Barrandove. Práve novinárčina mu dala základ tematický a hlavne bol to neskonalý tréning jasného a zrozumiteľného vyjadrovania sa o veciach okolo. Obyčajní ľudia, ich problémy a túžby, nekalé skutky jedných a váhania druhých. Výhry i prehry, zrady i pomsty, ale i radosť z potupy druhého...obalené neraz sexom a pointami, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani Ross Macdonald.

Debutoval v 1984 roku knihou Jen jednu dostat šanci a potom prišiel prvý Vekslák (1988), ktorý bol o niekoľko rokov sfilmovaný p.t. Vekslák aneb Staré zlaté časy (1994, r. J. Prokop). Hoci po filmovej stránke nešlo o mimoriadne dielo, u divákov film zabral, pretože otváral pandorinu skrinku problémov, o ktorých sa veľmi málo a nie tak otvorene, hovorilo verejne. A z novinára sa stáva prozaik kriminálneho resp. kriminálne-politického thrilleru, s veľkým úspechom u čitateľov. Přesilová hra (1990) je zfilmovaná s názvom Divoká svině (1990) r. J. Kubišta, pripraví pokračovanie Vekslák 2 aneb Malý český bordel (1993) a Vekslák 3. A po nás potopa (1995) a potom akoby cítil, že sa treba ponáhľať, každý rok je na svete nová kniha, ktorá vychádza vo veľkom náklade.

Rád chodil na Slovensko pracovne i súkromne, boli sme v kontakte aj na pomedzí rokov 1992 – 1993. Keď sa schyľovalo k rozvodu, volá mi: „Ty vole, co to tam děláte, pri stavíte na hranici celnice, to skutečně chcete odejít...?“ Odpovedal som mu: „Pavlíčku, neviem odkiaľ máš túto informáciu, zrejme z Rádia Jerevan, lebo naozaj sa na hranici stavajú colnice, ale staviate ich na vašej strane vy a nie my...“ Na druhý deň bol v Bratislave a vypili sme fľašu Hennessy, čo mi manželku dodnes nemôže zabudnúť, lebo to bol a je, jej obľúbený trunk.

Ešte ako študenta – kolegu z Krakova, som ho pozval do Dolného Kubína, kde bývali moji rodičia. A keď Dolný Kubín, tak pochopiteľne môj starší priateľ (nech mu je zem kubínska ľahká) Theo H. Florin (1908 – 1973), o ktorom som mu veľa rozprával. Vypočul si telefonický rozhovor s Theom, v ktorom som mu oznamoval, žeby sme sa radi s ním stretli, že je tu ten český novinár, o ktorom som mu hovoril... A Theo reagoval svojim neopakovateľným hlasom: „A prosím ťa, je sympatický? A pekný?“ – „Áno, Theo, áno...“ odpovedal som. „No, tak príďte, môj, tak za hodinku...nja si ošetrím hemoroidy a pôjdeme sa prejsť na Gäceľ, dobre?!“ Pavlíček, vtedy ešte Hříšny, nevychádzal z údivu, ale po stretnutí s T.H.F. ešte dlho sme viedli debatu na tému ľudskej kondície, vnútorných síl človeka, vierolomnosti u jedných a neskonalej vôle u druhých...nnapriek všetkému. P. H. napísal neskôr zaujímavý článok.

Pavel Hříšny – Pavel Frýbort zomrel priskoro, vo veku necelých 61 rokov – 27. 3. 2007. Pred pár dňami som znova zapálil sviečku na jeho počesť – mal by 75 rokov. Jeho diela vychádzajú v reedícii, noví a noví čitatelia ich objavujú znova. Ak som dobre počítal, napísal ich 17. Okrem vyššie spomínaných, Pouť, Válka policajtů, Karneval trpasliků, Poslední soud, Berunky, Reportér, Městečko jako malované, Muž na prodej, Bodyguard, Dohazovač, Agentura, Vyjednávač... už samotné tituly sú na najvyššiu cenu reklamného hitu roka. Jeho osobnosť však s novými knihami chýba v spektre českej literatúry, ktorú radi čítame aj na Slovensku.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984