Pílime si pod sebou konár?

Počet zobrazení: 3920

Súčasnému smerovaniu spoločnosti, či už je to u nás alebo v EÚ a v širšom v celom rozvinutom svete, chýba humanizmus. Humanizmus je ľudskosť, takže všetko čo prospieva životu človeka – organizačne, materiálne, duchovne – je humanizmus. K tomu priraďujem aj ochranu človeka. Existuje aj filozofický smer humanizmus, ale to je niečo iné.

Mnohé činnosti človeka sú orientované na individualizmus, ekonomický prospech za každú cenu, a to myslím doslovne. Nie som si istí, či niektorí ľudia, ktorí dnes „riadia“ spoločenské dianie, vždy konajú v súlade so záujmami ľudstva. Napriek mnohým vyhláseniam, že všetko robia iba pre nás, pre ľudí, robia všetko iba preto, aby boli opätovne zvolení a aby si naháňali symboly sociálneho statusu. Skôr ich zaujíma volič ako občan. Priemysel vyrába pre zisk, veda robí pre zisk, školstvo a zdravotníctvo je hnané do tvorby zisku, služby pre ľudí sa robia pre zisk a, bohužiaľ, aj konflikty medzi ľuďmi, národmi sa vyvolávajú pre zisk. A obyčajný človek z toho má iba „choré“ potraviny, choré životné prostredie, chorú psychiku a choré telo a dušu. To vedie do záhuby, pomaly, ale iste.

namibia.jpg














Ilustračné foto:
dconvertini / Flickr


Je načase, dať do popredia človeka, človek by mal byť predmetom záujmu. Keďže ľudstvo sa už ekonomicky má relatívne dobre, treba v širokom meradle robiť to, čo si bez mihnutia oka môžu dovoliť bohatí – charitu. Naozajstnú charitu, obetovať osobný profit a uspokojiť sa s tým, že mám zabezpečené prežitie, bývanie, vzdelanie. Treba radšej spomaliť v produkcii a v honbe za ekonomickým rastom, prestať sa správať bezohľadne voči životnému prostrediu, voči zvieratám a tým posunúť dopredu samotného človeka. Začať sa naozaj zaujímať o problémy blízkych a snažiť sa nezištne ich riešiť, pričom to musí fungovať aj recipročne. Spoločnosť musí postaviť do ofsajdu ctibažných podvodníkov a prospechárov, klamárov.

Pripúšťam, že pokiaľ by sa nevyvíjali ekonomické činnosti pre zisk, tak by sa iba plytvalo zdrojmi. Na prvom mieste musí byť teda určitý merateľný zisk, no nie zisk za každú cenu, ale preto, aby sme mali merateľnú efektívnosť a racionálnosť konania. Ruka v ruke s tým však musí ísť solidarita so slabšími a ochrana prírodného prostredia, lebo nežijeme len v danom roku, ale aj v rokoch a desaťročiach budúcich (teda aspoň naše deti a vnúčatá). Zem a príroda sa vyrovnajú aj s našimi nerozumnými činmi. S ľudskou populáciou to zrejme bude horšie. Kým príroda je dynamickejšia, ako sme si mysleli a reaguje na podnety, ľudstvo všadeprítomná globalizácia skôr degeneruje.

Podľa odborníkov človek, toto takmer dokonalé stvorenie, vie byť – vo zvláštnom paradoxe vlastnej existencie – takmer dokonalo chorý. Niet choroby, tej zvláštnej nedokonalosti zdravia, ktorú by človek nemohol mať, nieto bolesti, ktorou by človek neprešiel, niet utrpenia, ktorému by človek vo svojej histórii nebol vystavený. Ja v tejto súvislosti  prajem všetkým občanom, čitateľom, nech ich zdravie , šťastie a vzdelanie sprevádza  do nadchádzajúcich dní, týždňov a mesiacov ich života, do ďalších mét a cieľov, do zabudovávaní nových hodnôt do svojho života, do ďalšieho osobnostného zrenia.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984