Reklama
Reklama

Plač nad festivalom Zvolenské hry zámocké

Počet zobrazení: 2665

Odborná hudobná verejnosť si z časti úprimne, z časti pokrytecky poplakala nad jediným slovenských operným festivalom pod hviezdnym nebom – Zvolenskými hrami zámockými. Verejnosť pospolitá to možno ani nezaregistrovala a viaceré festivaly či letné koncerty kapiel populárnej hudby skutočnosť zániku ZHZ dokonale prekryli. Nemožno poprieť, že zvolenský festival najmä v posledných rokoch musel čeliť viacerým problémom: nepriazeň počasia pravdepodobne súvisiaca s nevhodným termínom (posledná dekáda júna), slabý záujem najmä zvolenského publika holdujúceho viac folklóru a činohre a vyžadujúceho si skôr notoricky známe operné tituly než progresívnu dramaturgiu, ktorá bola jednou z dvoch najväčších devíz tohto festivalu. Napokon slabinou festivalu bola neschopnosť zaradiť sa do medzinárodného turistického ruchu, ktorý všade vo svete spolupracuje s letnými opernými festivalmi. Takto zostávali operné ZHZ len bonbónikom pre operných labužníkov, ktorí vedeli správne oceniť význam tohto podujatia. Práve tu však zlyhala aj odborná hudobno-divadelná verejnosť. Tá mohla nachádzať podnety nielen v spomínanom, na Slovensku neznámom, objavnom repertoári, ale aj vo speváckych výkonoch zahraničných umelcov, ktorí predtým či potom vystupovali na najvýznamnejších operných javiskách sveta. A čuduj sa svete, dramaturgovia a dirigenti našich operných divadiel (okrem Štátnej opery v Banskej Bystrici, ktorá festival saturovala svojím orchestrom, dirigentmi a niektorými inscenáciami), hudobní vedci, hudobní pedagógovia (česť pár výnimkám) a operní speváci už etablovaní alebo len pripravujúci sa na umeleckú dráhu, ale aj slovenské médiá (okrem odborných časopisov a najnovšie na operu špecializovaných internetových portálov), podujatie v podstate odignorovali.

Pritom festival vo svojej 36-ročnej histórii ponúkal slovenské premiéry u nás neznámych opier Giuseppe Verdiho, v menšej miere aj Gaetana Donizettiho, Vincenza Belliniho či Pietra Mascagniho. V priebehu dlhej histórie festivalu na ňom vystúpilo aj niekoľko ďalších slovenských a českých operných divadiel, v poslednom desaťročí festival dával šancu prezentovať sa mladým operným spevákom (viacerí z nich sú dnes oporami našich operných súborov) a pred dvoma desaťročiami usporiadal dva workshopy svetoznámeho rumunského barytonistu Iordachesca. Na jednom z nich sa zúčastnil napr. barytonista Vladimír Chmelo, dnes úspešný v Českej republike a s visačkou vystúpenia v New Yorku. Pri výročí skladateľa Donizettiho dramaturg, duša a zakladateľ festivalu PhDr. Jaroslav Blaho zorganizoval medzinárodný seminár venovaný tomuto skladateľovi s účasťou odborníkov z Talianska, Rakúska a Veľkej Británie. Istý čas umelecký šéf banskobystrického súboru, pred pár dňami jubilujúci dirigent Marian Vach nadviazal ešte ako šéf Komornej opery spoluprácu s rakúskou spoločnosťou Amici di belcanto, čím sa rozšírili možnosti vystupovania aj mimo Slovenska a získavania kvalitných zahraničných sólistov pre ZHZ prostredníctvom agenta Michaela Tanzlera. Prirodzene, nie všetky z obrovského počtu ročníkov festivalu boli prvotriedne, ale okrem iného na nich rástol umelecky aj orchester ŠO Banská Bystrica a z Mariana Vacha sa stal vynikajúci verdiovský interpret.

Dalo sa zániku tohto festivalu na nádvorí s jedinečnou akustikou zabrániť? Niektoré z naznačených problémov sa zdajú relatívne riešiteľné, iné by si vyžadovali viacročnú mravčiu prácu. Napríklad výchova operného publika, aká sa dá docieliť len spoločným úsilím operných divadiel, osvetových inštitúcií a médií, ktorých záujem o operu sa v poslednej dobe trocha zvýšil, no redukuje sa na informácie o niekoľkých, v zahraničí úspešných slovenských spevákov (Kocán, Bršlík, Kučerová, Jenis, Kurucová). K zániku ZHZ prispelo aj neporozumenie SNG vlastniacej zámok a neschopnej vyjsť v ústrety organizátorom operných predstavení. A je nepekné, že táto neochota sa zakrýva údajne zlou akustikou nádvoria, čo je obrovská lož. Objavuje sa aj argument, že sídlo festivalu je lokalizované (na rozdiel od väčšiny letných operných festivalov Európy) príliš severne, no práve čoraz väčší počet letných festivalov pod holým nebom v Čechách (Smetanova Litomyšl, Český Krumlov, pražská Šárka a predstavenia na rôznych zámockých nádvoriach) aj túto argumentáciu spochybňuje.

Hoci je opera menšinovým hudobno-dramatickým útvarom, mala by patriť tak ako vo väčšine civilizovaných krajín ku kultúrnym hodnotám nášho národa. Mali sme predsa Eugena Suchoňa, ktorého Krútňava patrí medzi najlepšie diela opery druhej polovice 20. storočia, mesto Bratislava má bohatú opernú históriu ešte z čias monarchie (hrávali sa tu opery Paisiella, Salieriho, Haydna, Mozarta a ďalších bezprostredne po ich premiérach vo Viedni), v dnešnej  historickej budove SND pôsobili skladatelia Johann Strauss, Albert Lorzing, Franz von Suppé, hosťovali v nej ako dirigenti skladatelia Richard Strauss a Pietro Mascagni  a koncom minulého storočia vďaka Petrovi Dvorskému aj najväčšie operné hviezdy tých čias (Mirella Frenni, Piero Capuccilli).  Košice majú tiež svoju bohatú operno-operetnú históriu vďaka maďarským kočovným spoločnostiam. Toto všetko akoby nezasiahlo slovenský vidiek, ktorého vzdelanostná úroveň v minulom storočí enormne vzrástla, ale sa to neprejavilo zvýšeným záujmom o „vyššie“ kultúrne záujmy. V ére reálneho socializmu sa štát síce snažil priblížiť aj „vážne“ umenie širokým vrstvám populácie, no úspech bol iba čiastočný. Pohromou bol potom politický zvrat v novembri 1989, ktorý ozajstné umenie vytlačil na perifériu na úkor braku, suterénnej zábavy a v mene trhu „vybielením“ akýchkoľvek ozajstných hodnôt, a to nielen vo sfére umenia ale aj morálky spoločenského života a hľadaní zmyslu vlastnej existencie vôbec.

Banskobystričania (ŠOBB) sa koncom augusta pokúsili nadviazať na ZHZ nultým ročníkom letného operného festivalu Operalia 2015. Ich úsilie prinieslo zážitky, ale naznačili sa aj problémy vznikajúceho „náhradného“ festivalu. Netreba ho spochybňovať, ale aj tak po ňom nám zúčastneným kritikom v tvári skôr prevládali slzy nad ZHZ než radosť z nového operného festivalu.

Priemer: 4.5 (11 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama