Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Plagiátori v Tadžikistane

Počet zobrazení: 2153

Keď si zadáte do ktoréhokoľvek internetového prehliadača slovo „plagiát“, plus mínus všetky ponúknu definíciu, ktorá informuje, že plagiát je umelecké alebo vedecké dielo, ktoré niekto iný než skutočný autor neprávom vydáva za svoje.

Ak si v slovenskej verzii zadáte napríklad „plagiátori na Slovensku“, tak sa v rámci mediálnych správ okrem všeobecne známeho mena bývalého predsedu Národnej rady Slovenskej republiky VII. volebného obdobia s vysokou mierou frekvencie objavuje aj meno bývalého podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky toho istého volebného obdobia. Ten si v súčasnosti za „verné“ služby vyslúžil len (túžil byť ministrom zahraničných vecí, v čo až do konca veril) post štátneho tajomníka na veľmi zodpovednom ministerstve. Áno je to ten štátny úradník, ktorý po pár hodinách vo funkcii propagandisticky skonštatoval, že Európska únia pri riešení situácie s novým koronavírusom nespí a že humanitárna pomoc Moskvy najzasiahnutejšiemu Taliansku (ktoré ostalo samo a bez relevantnej pomoci EÚ) je vlastne len potravou pre alternatívnu(?) scénu.

Zatiaľ, čo momentálne na Slovensku nie je, z objektívnych dôvodov, téma plagiátorstva v danej chvíli horúca či zaujímavá, v stredoázijskom Tadžikistane sa rozhorel formálny plagiátorský škandál v najvyšších poschodiach mocenskej hierarchie.
 

Plagiátori všetkých krajín, spojte sa!
 

Špecialisti pracujúci pre ruskojazyčný projekt «Диссернет»[1] upozornili, že dizertačná práca pomocníka prezidenta Tadžikistanu pre kádrové otázky Asadulla Rachmona (Асадулло Рахмон) – inak menovca prezidenta Emomali Rachmona – je čistý, alebo ak chcete, úplný plagiát.

Ide o prebratú rozhodujúcu časť práce bývalého poslanca Saratovskej mestskej Dumy (parlamentu) Alekseja Lineeva (Алексей Линёв). Ten obhájil svoju prácu „Miestna samospráva v kontexte formovania občianskej spoločnosti: politologický aspekt“ (Местное самоуправление в контексте становления гражданского общества: Политологический аспект) a stal sa v Rusku kandidátom vied v roku 2005.

Aby to bolo kompletné, A. Rachmon text prebral a ešte doplnil o prácu docenta Katedry teórie a dejín práva Krasnodarskej univerzity MV Ruskej federácie Arutiuna Palaziana (Арутюн Палазян). Samozrejme, bez uvedenia zdroja.

A. Rachmon sa v roku 2007 stal kandidátom politických vied, keď na pôde Tadžitskej štátnej pedagogickej univerzity S. Ajni v Dušanbe (Донишгоҳи давлатии омӯзгории Тоҷикистон ба номи С. Айнӣ) [2] obhájil svoju kandidátsku prácu Špecifiká formovania občianskej spoločnosti v Tadžikistane (Особенности становления гражданского общества в Таджикистане).

Vedecká hodnosť pomohla vtedy 34-ročnému politikovi rýchly kariérny rast. Najskôr sa stal predsedom Výboru pre televízne a rozhlasové vysielanie pri vláde Tadžikistanu a po troch rokoch postúpil na dnešný post.

Výsledok expertov «Диссернет» (niečo podobné, ako napríklad projekt odevzdej.cz, alebo slovenský systém antiplagiát, ktorý už dávnejšie spustilo a realizuje  Centrum vedecko-technických informácií v Bratislave), ktorého zakladateľmi sú Andrej Zajakin a Michal Geľfand (Андрей Заякин и Михаил Гельфанд) bol nekompromisný a aj prekvapujúci. Podľa posudku si A. Rachmon, inak pôvodným vzdelaním novinár (čo hovorí za všetko,) nedal ani tú prácu, aby text „tvorivým spôsobom preformuloval“, ale vraj jediné, čo urobil že „... zmenil Rusko na Tadžikistan a chrám (cerkov) na mešita...“

Za ostatné obdobie «Диссернет» upozornil, resp. dokázal, že cca 40 Tadžikov získalo vedecké hodnosti na základe prác, ktoré boli plagiátom.

Okrem spomenutého A. Rachmona je v tejto spoločnosti plagiátorov aj prvý vicepremiér Tadžikistanu Davlatali Said (Давлатали Саид), gubernátor Chaltonskej oblasti Tadžikistanu Davlatšo Gulmachmadov (Давлатшо Гулмахмадов), alebo riaditeľ Inštitútu ekonomiky Akadémie poľnohospodárskych vied republiky Narzullo Amirov (Нарзулло Амиров).

Medzi posledné „úlovky“ antiplagiátorského projektu patrí syn ministra vzdelávania a vedy Tadžikistanu Šochin Saidzoda (Шохин Саидзода). Tento docent na Právnickej fakulte Tadžitskej štátnej univerzity zatiaľ dopadol tak, že „úspešná“ obhajoba dizertácie bola anulovaná.

Ďalším plagiátorom je dekan Fakulty ekonomiky a riadenia Tadžitskej štátnej univerzity v Dušanbe Ilesdžon Šamsova (Илёсджон Шамсова).

Plagiátorskú ekipu doplnili námestník ministra vzdelávania a vedy Mirali Sobirzoda (Мирали Собирзода), ktorý opajcoval dvoch ruských autorov: Abakara Mudunova a Genadija Drobyševa (Абакар Мудунов и Геннадий Дробышев).

V januári 2020 vymenovaný nový rektor Tadžitskej štátnej univerzity Kobildžon Chušvachtzod (Кобилджон Хушвахтзод) bol taktiež identifikovaný ako plagiátor.

V menovitom zozname by sme zrejme mohli pokračovať. Nakoniec v roku 2014 bola v Tadžikistane zriadená Najvyššia atestačná komisia, na ktorú sa od roku 2014 obrátili autori 651 dizertácií, z ktorých 415 bolo obhájených a 30 autorov získalo titul doktora vied a 379 titul kandidáta vied (v rozhodujúcej miere - 80% v humanitárnych vedách a len 20% v oblasti technických a prírodných vied).
 

Formálny hnev prezidenta
 

Prezidenta Emomali Rachmona takýto vývoj dosť vytočil, okrem iného aj preto, že téma začala mať politický rozmer. Po úspešných parlamentných voľbách 1. marca 2020, ktoré vyhrala jeho Národnodemokratická strana Tadžikistanu (Ҳизби халқии демократии Тоҷикистон) so ziskom 50,4 % hlasov, si nemôže dovoliť až takéto okaté prešľapy.  

image001.jpg
Prezident E. Rachmon vystupuje 18. 3. 2020 pred akademickou obcou Tadžikistanu.
Foto: www.centrasia.rog

Navyše, do konca roku 2020 ho čakajú prezidentské voľby, kde chce byť úspešný a ďalej kontinuálne pripravovať svojho syna (po krátkom čase, čo bol primátorom Dušanbe, je teraz predsedá Senátu) na pootcovské prezidentovanie. Prezident už má 68 rokov, teda je v limite 65+, čo je aj pre Covid-19 dobrý materiál a o rodinu (tá je v Strednej Ázii svätá) sa treba postarať.

Na stretnutí s akademickou obcou krajiny 18. decembra 2020 v Dušanbe bol prezident E. Rachmon[3] veľmi kritický a akademikom celkom oprávnene vyčistil žalúdky, aj keď ten hnev bol dosť formálny.

Pozrel sa aj na mocenskú vertikálu, kde sa stalo bežnou normou, že vedúci funkcionári na ministerstvách obhajujú dizertačné práce, ktoré v zásade nemajú nič spoločné s predmetom ich pracovnej činnosti. Prezident na mieste prijal rozhodnutie[4], že vysokí štátni úradníci budú môcť napísať a obhajovať dizertačnú prácu výlučne a len na základe žiadosti adresovanej osobne prezidentovi.

Ďalej, ak sa chcú vysokí štátni úradníci zúčastniť konania na získanie titulu člena –korešpondenta alebo stáleho člena akadémie, musia požiadať o uvoľnenie zo štátnej služby a ísť do akademickej alebo vysokoškolsko-pedagogickej sféry.

Prezident ešte trval na tom, aby boli dizertačne práce písané predovšetkým v štátnom jazyku a v prípade, že ak budú napísané v niektorom svetovom jazyku, treba ich preveriť v danom jazykovom prostredí.

Aby sa zamedzilo vzniku podobných situácií, prezident ešte uložil vláde: „... nakúpiť a ustanoviť mohutné servery na archivovanie obhájených dizertačných prác a zriadiť špeciálnu sieť na preverovanie nových...“
 

Plagiátorov netreba
 

Zaujímavé, že aj keď boli určité náznaky, v Tadžikistane v zásade nikto nespochybnil objektivitu záverov «Диссернета». Napriek tomu, že vraj je pri analýze záverečných prác potrebné presne identifikovať, ktorá časť vedeckého textu je plagiát.

Hnev prezidenta E. Rachmona možno pochopiť, aj keď on osobne nikoho nemenoval a tiež nedal pokyn preveriť (aspoň náhodne) ďalšie už obhájené práce. Možno však predpokladať, že všetci vyššiespomenutí aktéri plagiátorstva zatiaľ (určite) ostanú vo svojich funkciách. Jednoducho patria medzi prezidentových ľudí.

A čo sa týka mladej vedeckej generácie, tá sa skromne aktivizuje smerom k očisteniu vedeckého bádania od plagiátorstva. Nakoniec, 70% obyvateľov Tadžikistanu tvoria mladí ľudia vo veku do 30 rokov a tí, ak študujú a nerobia gastarbaiterov niekde v Moskve, plagiátorov akosi a zatiaľ nechcú. Zatiaľ.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

SÚVISIACE:
Peter Juza: Odvolené už aj v Dušanbe
Peter Juza: Sezóna volieb sa začína – Tadžikistan

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama