Plány Biškeku do roku 2040

Spracovanie Stratégie 2018 – 2040 predpokladá nielen stanovenie pravdepodobnosti jednotlivých scenárov vývoja politického systému, ale aj výber scenára, ktorý je najvýhodnejší pre Kirgizsko, a tiež výber nástrojov, ktoré prispievajú k naplneniu takto zvoleného scenára.

Kirgizský koncepčný dokument (63 strán textu) je okrem Úvodu štruktúrovaný do štyroch kapitol (Človek, rodina, spoločnosť, Ekonomický rozvoj a kvalita prostredia na jeho progres, Štátna správa a Riadenie rozvojom).

Vo vstupnej časti textu autori akcentujú, že Kirgizsko „... sa nachádza v dôležitej etape svojej histórie, keď po prvý raz boli vytvorené predpoklady k dlhodobému rozvoju krajiny, ako politicky stabilného, ekonomicky silného a sociálne zodpovedného štátu...“ Teda, že vo svojej novodobej histórii, keď krajina prežila postsovietsku turbulenciu, niekoľko importovaných farebných revolúcií a úspešne si momentálne v stabilizovanej paradigme buduje svoj štát, má Stratégia 2018 – 2040 vymedziť „...strategické ciele v dlhodobom horizonte akceptujúc budúce výzvy..“

O aké výzvy ide? Okrem iného aj v Biškeku evidujú svetový (mega)trend, keď narastá priepasť medzi realitou a jej percepciou občanmi, plynúca z permanentnej neistoty vo svetovom priestore a strata dôvery v domáce a medzinárodné inštitúcie. Je to akási oneskorená reakcia na zásadný (až fatálny) problém liberálnej demokracie – skresľovanie, resp. ignorácia faktov

Koncepcia Stratégie 2018 – 2040 sa svojou podstatou prikláňa, čo je v priestore Strednej Ázie akosi nezvyklé, k modelu efektívneho a zodpovedného riadenia štátu.

V roku 2040 by mal byť v Kirgizsku sformovaný iný – nový človek (teda už nie dnešný homo sovieticus či homo postsovieticus) s novým potenciálom a schopný sa adaptovať na podmienky meniaceho sa sveta. Kolektív tvorcov dokumentu si myslí, že bude (ak ostane v Kirgizsku) žiť „... v spravodlivej spoločnosti, ktorej duchovné hodnoty budú mať základ v kirgizských dejinách, kultúre a tradíciách...“

To predpokladá aj zmenu úlohy štátu v sociálnom sektore (presun od providera služieb do pozície regulátora) a prechod na rozvojový rozpočet formovaný na báze rozvoja ľudského potenciálu, vedomostnej ekonomiky, občianskej integrácie a zdravia spoločnosti (v kombinácii s novátorstvom a akceptáciou inovačných technológií).

V rámci politickej štruktúry Kirgizska Stratégia 2018 – 2040 uvažuje o nasledujúcich zmenách vo fungovaní základných politických inštitútov štátu:

– Inštitút prezidenta Kirgizska bude „... posilený o strategické riadenie ... právomocou stabilizovať národnú jednotu, národnú bezpečnosť a rozvoj krajiny...“ Tak sa má (de facto aj pri udržaní parlamentného systému) stať kľúčovým prvkom pri organizácii procesu realizácie Stratégie 2018 – 2040.

– Zákonodarná moc – Жогорку Кенеш (parlament) Kirgizska, ktorý má vznikať volebnou vôľou na základe silných politických strán, má v etape do roku 2040 „... reálne odrážať a predstavovať záujmy kirgizskej spoločnosti...“ Reforma parlamentarizmu v krajine o. i. predpokladá: „... stanovenie náročných cenzov pre poslancov, zrušenie nepotrebných imunít poslancov a tiež nedopustenie možnosti ohrozenia princípu rozdelenia mocí...“

– Výkonná moc sa bude naďalej formovať „.. .parlamentnou väčšinou a bude povinná zabezpečovať (zabezpečiť) sociálno-ekonomický rozvoj krajiny...“

Podľa predpokladu a zámyslu autorov Stratégie 2018 – 2040, „... vláda musí prejsť od netarifnej metódy riadenia ekonomiky k tarifným...“ a tiež sa zbaviť neefektívnych činnosti, viac využívať outsourcing a na základe „... zníženia vláde nevlastných funkcií a úloh štát dostane možnosť zvýšiť efektívnosť v plnení svojich základných funkcií – zaistenie celostnosti a bezpečnosti, vytvorenie a kontrola spoločných pravidiel (zákonov) a zabezpečenie práv a slobôd občanov...“
 

Zahraničná politika Kirgizska
 

Tu je nezanedbateľným faktorom nielen geografický štatút Kirgizska, jeho veľkosť a dislokácia v rámci Strednej Ázie, ale aj „chúťky“ susedov a v neposlednom rade aj novoveká historická skúsenosť. Tu sa bude Biškek snažiť predovšetkým o to, aby nestratil možnosť participácie na formovaní bezpečného sveta, ktorý je schopný čeliť netradičným (moderným) výzvam a prispievať k rozumnému šíreniu univerzálnych myšlienok a hodnôt demokracie.

V dokumente sa tak uvádza: „... poznanie, že Kirgizská republika je objektom geopolitiky a záujmov veľkých geopolitických aktérov, neznamená, že sa zbavujeme povinnosti v dlhodobej perióde vypracovať svoju jasnú pozíciu (pozície) ako suverénneho štátu so svojimi národnými záujmami...“

Vo vzťahu k integračným procesom je koncepčný postoj voči Eurázijskej ekonomickej únii v Stratégii 2018 – 2040 naformulovaný jednoznačne: „... Kirgizsko v dlhodobej prespektíve dokáže udržať svoju pozíciu netto-exportéra pracovnej sily strednej a vysokej kvalifikácie. S týmto cieľom sa krajina presunie k diasporálnemu budovaniu vlastného štátu. Tak získame pevné a stabilné pozície v ekonomikách mnohých krajín...“

V tejto pasáži strategického dokumentu sa jasne zrkadlí univerzálny fakt, že akákoľvek úspešnosť presadzovania záujmov je podmienená rôznymi, zdanlivo či dokonca niekedy skutočne protivorečivými faktormi. Od politickej kondície a vnútropolitickú stabilitu, až napr. po poznanie procesov, ktorými prechádza svet, región, resp. objekt presadenia svojich záujmov.
 

Zrátané a podčiarknuté
 

V dokumente Národná stratégia rozvoja Kirgizskej republiky na roky 2018 – 2040 je naformulovaný obraz budúcnosti Kirgizska, základné princípy a cesty dosiahnutia cieľov vo všetkých sférach Kirgizska a kirgizskej spoločnosti Čo sa týka historickej úlohy spomenutého Interhelpa v industrializácii vtedajšieho Kirgizska, v tej dobe bola rozhodujúca a členovia družstva položili politicko-ekonomicko-priemyslový základ Kirgizska, z ktorého krajina ideovo, ale aj de facto čerpá dodnes.[5]

Pamätník „interhelpovcom“, ktorý odhalili v júli 2016 v Biškeku. Zároveň bola aj výstava o A. Dubčekovi, ktorý vo vtedajšom Piškeku prežil časť detstva.

Kirgizský spisovateľ Čingiz Ajtmatov povedal: „Moc – to je veľká vec a nie každý do nej dorastie“. Ako sa s týmto dokumentom popasuje kirgizská vláda a spoločnosť je výsostne ich vec – čo so sme konštatovali už v úvode. Či však dorástla, alebo dorastie na mocenské zvládnutie konštrukcií zo Stratégie 2018 – 2040, to je na zamyslenie!
Inak, na základe iniciatívy Medzinárodnej organizácie turkickej kultúry (Uluslarası Türk Kültürü Teşkilatı)[6] vyhlásila rok 2018 za Rok Čingiza Ajtmatova, ku ktorému sa pripojili všetky  krajiny: Azerbajdžan, Kazachstan, Kirgizsko, Uzbekistan, Turkménsko a Turecko.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)