Reklama
Reklama

Po Cibulkovom zozname Kočnerova Threema?

Počet zobrazení: 1314

Zapadajúcu slávu a moc Cibulkovho zoznamu spolupracovníkov ŠtB naposledy pripomenula stopka poslancovi Petrovi Kresákovi, ktorého zlákalo kreslo ústavného sudcu. Ukazuje sa, že o ambíciách a kariére jednotlivcov už rozhoduje Kočnerova komunikácia. Keď sa pri odhaľovaní donášačov nenašiel v archívoch dostatok presvedčivých dôkazov, lustračná komisia Federálneho zhromaždenia ČSFR v Prahe o zafúľancoch hlasovala. Zrejme podľa kľúča: náš človek – nenáš človek. Nepochybujem, že podobne sa hlasuje aj o menách v Kočnerovej Threeme. S tým rozdielom, že namiesto lustračnej komisie dvíha alebo nedvíha ruku samojediná Monika Tódová z Denníka N. Nečudo, že od únavy nerozlišuje, či išlo o priamu komunikáciu alebo slovenský Rasputin iba napínal svaly, čo všetko vie vybaviť. Pani Tódová však dokáže tolerovať niečo ako „nevedomú“ spoluprácu. Veď Kočner z prvej polovice deväťdesiatych rokov, keď so synom prezidenta Michala Kováča ozbíjali Technopol, nebol prečnievajúcim vyvrheľom ako dnes. Tak nejako nám prezidentkin hovorca vysvetľoval, prečo Zuzana Čaputová vymenovala Michala Kováča ml. za veľvyslanca v Spojených arabských emirátoch. Isteže, na návrh vlády. Aj Richard Sulík sa stretol s Kočnerom, keď „ešte neobjednal vraždu novinára a jeho snúbenice“.

Posivený občan si zavše položí otázku, či Monika Tódová nie je len čerešničkou na produkte, o ktorého pôvode vieme ešte menej, ako o výrobku s označením: vyrobené v EÚ. Dá sa inakšie vysvetliť, prečo generálny prokurátor Jaromír Čižnár „nerozpútal peklo“ nad zverejňovanými materiálmi z policajných sejfov? Len sa s nami díva, koľkí ďalší odvážni a statoční policajti, prokurátori, sudcovia a členovia Súdnej rady SR pred kamerami ponúkajú hlavy do kantárov v rukách potenciálnych mocipánov. Akoby tých únikov nebolo dosť, Denník N oznámil zmeravenému publiku, že „medzinárodná sieť investigatívnych novinárov získala obsah policajného spisu k vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Organizácia obsah vyhodnotila ako informácie vo verejnom záujme a chce ho preto sprístupniť slovenským novinárom.“ (22. 11. 2019) Enko len zabudlo doložiť, kto vysoko odborný text tak rýchlo preložil do vysoko odbornej angličtiny. Alebo na vyvodenie podstatného záveru postačila kuchynská angličtina?

Ktovie, či sa v súvislosti s Threemou nedočkáme v Národnej rade SR toho, čo odznelo 19. februára 1992 na pôde FZ ČSFR po správe lustračnej komisie. „Vždyť tady sedí mezi námi tolik spolupracovníků nebo poslanců vedených v registru svazků, abych mluvil přesně. To ovšem není jenom v parlamentě, to je i mimo. Tak bych velice podpořil, abychom konečne přistoupili k požadavkům celoplošné lustrace. To je v zájmu nejen tohto sboru, ale v zájmu celé společnosti.“ (www.psp.cz/eknih) Áno, bolo by to spravodlivejšie, lebo Threema nemôže postihovať iba Bratislavu. No museli by sme každému okresu stanoviť vlastného Kočnera, aby sme sa zvolenských alebo humenských policajtov, prokurátorov, sudcov, poslancov, daniarov, učiteľov, ale ani radových občanov nepýtali na komunikáciu s bratislavským Kočnerom. Až potom by sme mohli spustiť celoplošnú kočneriádu, do ktorej by sme mali zahrnúť aj deti. Komunikovali na pieskovisku s loptošmi toho svojho Kočnera? Tí väčší s nimi dokonca prežívali prvé lásky a vodili sa za ruky? A rodičia to dovolili?  

Vypracovanie zásadného materiálu Poučenie z kočnerovského vývoja zrejme počká na budúcu vládu. Jeho vydanie zabezpečí jedna trnavská tlačiareň jedného nemenovaného poslanca. Po ukážkovo transparentnom tendri, ako inak! No ako na zimníkoch a vetrovkách označiť tých, ktorí neprejdú previerkami, aby sa od hanby pred spoluobčanmi nehrnuli do volebných miestností a svojimi hlasmi neoddialili čistejšie, spravodlivejšie, európskejšie a transatlantickejšie Slovensko... Našťastie ľudia nie sú iba voličmi a trápia ich aj prízemnejšie problémy. Napríklad predavačka po veľkolepých oslavách Nežnej revolúcie napísala: „Minimálne päťdesiat percent ľudí nevie odpovedať na pozdrav, poprosiť ani poďakovať. A najviac ma zaráža, že ani ľudia vyššieho veku tieto základy slušnosti neovládajú. Je to normálne? Ľudia, zamyslite sa nad sebou. Pekný deň!“ (cas.sk, 18. 11. 2019) Ale kto z  politikov má čas započúvať sa do podobných zúfalých odkazov z roztratených ostrovčekov?!

Pekný deň aj vám, pani predavačka!

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama