Po víťazných voľbách – korábu SYRIZA a jeho kapitánovi na plavbu

Počet zobrazení: 4091

tsipras_joanna_cc.jpgV neoliberálnom opojení, ktoré prevláda v „hlavnoprúdových“ médiách, sa Grécko v posledných rokoch stalo smutným symbolom. Kvôli medializovaniu svojho dlhu predstavuje jedno zo stelesnení zla, neschopnosti, neprispôsobivosti a ďalších podobných neduhov. Jeho masy, obyvateľstvo (pozor nie štát ani jeho Západ poslúchajúce elity!) vraj svojím správaním ohrozili postup najväčšieho dobrodenia, ktoré priniesol kapitalizmus utrhnutý z reťazí po rozpade bipolarity (a ťažko nedokázateľnom víťazstve nad socializmom v studenej vojne) – globalizácie na spôsob Západu vedeného USA.

Ide však o pohľad síl, ktoré potrebujú pre svoje bohatstvo a moc nový typ človeka – možno ho nazvať nepresne „homo globalicus“. Požaduje sa od neho starorímske „carpe diem“. Musí si však užívať veľa – v globalizácii to znamená „bezhranične“ míňať najmä peniaze. Dobrý je ale len ten, kto si na to aj požičiava. Nesmie sa pritom dostať za rámec, ktorý sa mu vymedzí a musí cítiť, kde je hranica jeho možností. To že, tí ktorí mu požičiavajú (čítaj nútia, aby žil tak, že si musí požičiavať, lebo keď to nerobí, je niktoš, ktorý si nič nezaslúži, najmä nie prácu, bývanie, vzdelanie, zdravotnú a sociálnu starostlivosť), ho môžu zavádzať a klamať, je len jedným zo znakov globalizácie.

Ak si si požičal veľa, nevadí, požičaj si ešte viac, len nám to nejako vráť. A tu sa začína asymetria – ak si po určitej sume najmä bežný občan už požičať nemôže, to je v poriadku (dá sa zájsť ešte k úžerníkom), štát to však môže urobiť. V záujme hnacieho motora kapitalizmu – dosiahnutia zisku sa môže všetko – aj požičať štátu, ktorý finančnému sektoru sľúbi čokoľvek, čo sa od neho chce.

Jadro gréckeho problému je príliš zložité a ťažké na jednoznačný výklad či hodnotenie, nehovoriac o riešení. Možno v ňom však vidieť akúsi dvojstupňovitosť prechádzajúcu do výrazného protirečenia, ktoré má však príliš asymetrický charakter.

Módnym mediálno-politickým zvykom sa stalo kritizovať EÚ, biť ju hlava-nehlava. Majstrami v tom sú pravicoví populisti (za príklad nám môže poslúžiť predseda vlády jedného susedného štátu, ktorý takmer denno-denne brojí proti EÚ, ale NATO je preňho posvätná krava, ktorú radšej zďaleka obchádza, aby ju nedajbože ani nevyrušil).

V záujme zachovania imaginárnej finančno-ekonomickej stability sa v kruhoch s „dobrými mravmi“ nechce vidieť ani počuť, že EÚ sa napriek tomu, že má svoje euro (a to je aj kvintesencia gréckeho príbehu), správa príliš bojazlivo. Však ten, kto je dobrý, je spravidla aj pokorný.

Najväčšie nešťastie EÚ spočíva v tom, že po kríze, ktorá prepukla v roku 2008, sa ekonomicky ešte viac dostala do područia finančných kruhov symbolizovaných „dvojičkami“ – City v Londýne a Wall Streetom v New Yorku a s nimi spojenými korporáciami. Zdá sa, že treba doplniť učebnice politológie o nový zákon – čím väčšie množstvo ľudí môže byrokratická mašinéria ovplyvňovať, tým sa viac prikláňa k (nadnárodným) korporáciám a finančným kruhom. Zdá sa, že v organizácii typu EÚ to platí ešte viac – uvidíme, čo vykoná v rokovaniach o Transatlantickej dohode o obchode a investíciách.

Symbolom gréckeho zla/hrozby sa stala strana SYRIZA, ktorá je aj na európske pomery mladá. Zlom nastal potom, ako začala poukazovať na to, že dlh, ktorý vznikol, nebol dlhom bežných občanov, ale štátnej mašinérie, ktorej pritom pomáhal aj finančný sektor. Týmto spôsobom však treba riešiť aj problémy, ktoré nastali.

Peniaze sú iste potrebné pre každého vrátane štátu a poriadok v nich musí byť. Nájdu sa však politici, ktorí tvrdia, že kvôli nim nemožno širokým vrstvám zobrať aj dôstojnosť a odmietajú slepo prijímať úsporné opatrenia, pri ktorých však banky a ich spojenci bohatnú. Aká to opovážlivosť, vzoprieť sa všemocnej sile korporácií a finančných kruhov.

Víťazstvo strany SIRYZA vo voľbách sa očakávalo. Má však historický charakter – pre vzťah EÚ a Grécka a možno aj širšie. Pre EÚ znamená v tomto momente predovšetkým vážnu výzvu. Má svoje ideály, princípy, hodnoty... ale najmä normy. Kto či čo však bude pre moc v EÚ viac – bohatstvo, banky a korporácie alebo ľudia, občania, ktorí úniu a jej štáty tvoria?

Vo svetle posledných udalostí v Európe, najmä ukrajinskej krízy a teroristického útoku v Paríži, sme svedkami čoraz väčšej tolerancie k pravici, neraz radikálnej i extrémistickej (o niektoré výroky vedúcich predstaviteľov Ukrajiny by sa vo viacerých štátoch EÚ, najmä ak by ich predniesli osoby z radikálnych ľavicových kruhov, asi zaujímali aj orgány činné v trestnom konaní). Pomaly akoby sa strácala nádej, že sa dá ísť inou cestou ako cez tunel, na konci ktorého nevidieť svetlo...

Už len malá časť ľudí, ktorí ešte nestratili záujem o politiku a nie sú obalamutení médiami prisluhujúcimi korporáciám a finančnému sektoru, verí, že je aj iná cesta než cez temný tunel. Každý úspech na ceste mimo takýchto tunelov je cenný, posmeľuje aj váhavých, tých, ktorí sa už takmer vzdali a nakoniec možno aj tých, ktorí boli už pokorení.

Po volebnom víťazstve v každom liberálnodemokratickom systéme sa, žiaľ, v 21. storočí musí programovo počítať s vytriezvením. Začnú sa politické, ekonomické, sociálne a ďalšie kalkulácie, útoky porazených, ale aj nespokojných, štekanie strážnych psov demokracie – médií, ktoré potrebujú aj peniaze atď. A vládne programy z rôznych dôvodov už nemôžu  byť rovnaké ako boli volebné.

V prípade novej gréckej vlády strany SIRYZA sa iste objaví nespočítateľné množstvo komentárov, analýz, expertíz a pod. a trochu iných, než je na to európska salónna ľavica zvyknutá. Bude mimoriadne zaujímavé sledovať najmä to, či sa zoberie do úvahy, ako sa tento dlh vytvoril (len tak mimochodom Grécko malo po druhej svetovej vojne mimoriadne pohnutú históriu, v ktorej bola aj občianska vojna aj vojenský prevrat aj vydávanie mimoriadne veľkých súm na obranu aj po skončení studenej vojny a nikdy neoplývalo bohatstvom na spôsob západnej Európy), kto sa na tom podieľal okrem Grékov, ktorí musia vonkoncom nie neoliberálne šetriť a aké sa budú prijímať kompromisy. Totiž z toho, keby Grécko z eurozóny odišlo alebo bolo vyhnané, by paradoxne osoh mali znovu len a len korporácie a finančný sektor.

Aj zostavenie „jednofarebnej“ vlády (nehovoriac už o koaličnej) znamená v ekonomicko-finančnej vojne, ktorú s bežnými občanmi dlhodobo a prešpekulovane vedú na celom svete i v každom (liberálnodemokratickom) štáte banky a korporácie, len vyhranú bitku. V tomto prípade má však nová potenciálna grécka vláda finančne nevyjadriteľnú symbolickú najmä politickú hodnotu, ktorá nielen mnoho naznačuje, ale môže pritiahnuť aj ďalších a stať sa medzníkom, aký ľavicovo radikálne riešenie problémov eurozóny, EÚ ale aj celého sveta potrebuje. A malo by to byť iné, ako to vidí dnes Brusel, ale aj iné, ako to, o čom uvažujú euroskeptici, často podnecovaní spoza Atlantiku.

Dobrý vietor do plachiet korábu SIRYZA, pevnú ruku pri kormidle, kapitán Tsipras.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Na archívnej snímke je Alexis Tsipras. Foto: Joanna/Creative Commons

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Komentáre

Obrázok používateľa Vladimír Manda
#1
Vladimír Manda
26. január 2015, 14:19

Vííťazstvo strany SIRYZA vo mne vyoláva dve základné otázky. 

V prvom rade je to otázka, ako sa EU bude vyrovnávať s politikou vlastného člena, ktorý sa v niektorých ekonomických otázkach odmieta postaviť na stranu hodnôt "všeobecne" akceptovaných ostatnými členmi EU. Je to asi po prvý krát, čo sa v lone EU "narodila" politická sila, ktorá "vlastnú matku" v dôležitých otázkach nie len že kritizuje, takých strán je v EU už dosť, ale s ohľadom na svoje postavenie vládnej strany chce proti "svojej matke" aj politicky konať. Uvidíme či porážka EU v oblasti multikulturalizmu nebude nasledovaná porážkou EU aj v oblasti skutočnej a nie len hranej politickej plurality. Politická pluralita Europarlamentu nie je skutočnou politickou pluralitou, lebo ich rozhodnutia nie sú politicky záväzné, t. j. neformujú skutočnú politiku EU. Je to skôr politické divadlo, ktoré sa hrá za peniaze daňových poplatníkov EU.

Druhou otázkou, ktorá ma zaujíma je to, ako sa nová vláda Grécka postaví voči sankciám proti Rusku, ktoré ako je známe prednedávnom urobilo Grécku určitý návrh v oblasti obchodu. Chcem veriť, že to bude prvá vláda, ktorá jasne a otvorene dané sankcie odmietne a tým znemožní ďalšie vyostrovanie plitiky EU voči Rusku.

Na záver vyjadrujem nádej, že výhra tzv. radikálnej ľavicovej strany v Grécku by mohla pomôcť samotnej EU, aby našla politiku, ktorá by vo väčšej miere zodpovedala ekonomicko-sociálnej a politickej realite dneška, než tomu je doteraz. 

Obrázok používateľa Palo
#2
Pavel Novota
26. január 2015, 20:20

Čas ukáže, nič sa neje tak horúce ako sa navarí. Prvý náznak kompromisov je vytvorenie vlády s pravicovou stranou Nezávislých Grékov. Nenašiel som zloženie nového gréckeho parlamentu, tak neviem či mal inú voľbu.

Obrázok používateľa Peter Zajac-Vanka
#3
Peter Zajac-Vanka
27. január 2015, 11:18

František,  vieš že som socialista a vľavo, takže by som mal veľmi vítať to víťazstvo ľavice v gréckych voľbách. Zatiaľ ešte pochybujem...

Mojou otázkou je, či toto víťazstvo Syrizy bude ozaj zabezpečovať to, čo si od toho sami Gréci sľubujú. Spomeňme si, ako kedysi Robert Fico opatrnícky rozvíjal politiku, ktorú uplatnil do budúcnosti: Na aký rozsah nám voliči dajú mandát, tak budeme pôsobiť. Potom prišla prvá vláda so Slovenskou národnou stranou, s HZDS a esdeláci i všetci tí príslušníci ľavicových strán  integrovaných do Smeru zostali zaskočení, napriek tomu po páde pravicovej vlády zas hlasovali a znova sa nádejali - a po marci 2012 zas tie očakávania z väčšinového vládneho Smeru SD neboli úplne splnené. Takže, ak Tsipras teraz "vliezol" do koalície s pravicovým liberálnym politickým subjektom, čo bude schopná ich vláda a zákonodarný zbor utiahnuť?

Každopádne, ako sa kedysi hovorilo, vietor dvíha vlny a uvidíme, či je to zlomový moment, po ktorom sa trend smerom doľava i Europe rozbehne... 

Obrázok používateľa PeterPeter
#4
Peter Krumpál
05. február 2015, 17:35

Len poznámka. V dnešných správach o 17,00 na Regine už bola vládnuca strana v Grécku označená ako "extrémna ľavica".

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984