Po voľbách – kam a ako pôjde Ukrajina?

Počet zobrazení: 3386


skvrnda_150_80x.jpg

Nejasnosti okolo bližšej i vzdialenejšej budúcnosti Ukrajiny zostávajú aj po parlamentných voľbách. Vyhrali v nich proeurópske (prozápadné) sily. Po krátkych ťahaniciach sa očakáva zostavenie vlády, v ktorej by mal dominovať proprezidentský Blok P. Porošenka.

Novú vládu čaká ťažká úloha najmä v sociálno-ekonomickej oblasti – tohtoročná zima môže byť pre Ukrajinu fatálny problém, a to nielen pre plyn, o ktorom, zdá sa, došlo už k dohode. Peniaze chýbajú všade a ťažko pochopiť, že v štáte, ktorý sa nachádza na pokraji bankrotu, sa stále počíta s vynakladaním veľkých súm na antiteroristickú operáciu. 

Skúsme prejsť údaje o výsledkoch volieb prizmou politickej či parlamentnej matematiky. V čase písania komentára oficiálne výsledky Ústredná volebná komisia zatiaľ nevydala, pričom bola ešte v hre možnosť opätovného prepočítavania hlasov v niektorých obvodoch. Budeme sa opierať o neoficiálne výsledky po prepočítaní už vyše 99 % odovzdaných hlasov.

Ukrajinský parlament Najvyššia rada – má mať podľa ústavy 450 poslancov. Z nich je polovica volená na základe celoštátnych listín politických strán, pričom kvórum je tak, ako na Slovensku 5 %. Druhá polovica sa volí v jednomandátových obvodoch. V novom parlamente zostane neobsadených až 27 miest (ide zrejme o 10 na Kryme, 9 v Doneckej, 6 v Luhanskej oblasti a 2 v Sevastopole, ktorý mal zvláštny štatút).

Na Ukrajine je zaregistrovaných 229 politických strán a hnutí. Voliči si mohli vybrať z 29 celoštátnych listín strán a hnutí, resp. z nich vytvorených blokov. Kvórum prekročilo len šesť (Národný front, Blok P. Porošenka, Svojpomoc, Opozičný blok, Radikálna strana a Vlasť). Došlo vlastne len k jednému prekvapeniu – že Blok P. Porošenka nevyhral, ako sa to očakávalo v prieskumoch. Nízky počet hlasov pre nacionalistov a extrémistov sa predpokladal, ale smutní sú najmä stúpenci Slobody (všeukrajinského združenia vedeného O. Ťahnybokom, jedným z hlavných  organizátorov nepokojov).

V parlamente (Najvyššej rade) bude však štatisticky v tejto časti zastúpených len asi 77,5 % voličov, ktorí odovzdali svoje hlasy. Ak zohľadníme, že na voľbách sa zúčastnilo 52,42 % oprávnených voličov, ide teda o vyjadrenie názoru (vôle) necelých 41 % ukrajinského obyvateľstva, ktoré má hlasovacie právo. Ak aj od tohto odpočítame odhadom tak 2 – 3 milióny osôb, ktoré nevolili na Kryme a v Doneckej a Luhanskej oblasti, ani tak tento ukazovateľ neprekročí 46 % vyjadrenej vôle voličov.

Situácia v jednomandátových obvodoch je však značne neprehľadná. V Najvyššej rade bude zasadať 96 nezávislých poslancov, z ktorých takmer dve tretiny boli alebo stále sú v spojení so Stranou regiónov, ktorá nezostavila celoštátnu kandidátku. Medzi nezávislými poslancami sú aj viacerí, ktorí sú napojení na oligarchov, či sami patria medzi nich. Ide napr. o S. Tarutu.

Blok P. Porošenka získal v týchto obvodoch 69 kresiel, čím sa stal so 132 poslancami najsilnejšou frakciou. Národný front získal len 18 miest, čo ho odsunulo podľa počtu poslancov (82) na druhé miesto v novom parlamente. Sloboda vyhrala v šiestich obvodoch, čo zďaleka nenahradí neúspech celoštátnej kandidátky.

Ďalšie strany – celkom šesť (vrátane už štyroch spomenutých, ktoré získali mandáty na celoštátnych kandidátkach) – majú už len po jednom či dvoch poslancoch. A ešte dve zaujímavosti. Zo 6 kresiel v Zakarpatskej oblasti tri získali bratia Balogovci a štvrté ich bratranec. V novom parlamente nebude zastúpený ani jeden komunistický poslanec.

Parlament zostane tak, ako to je typické pre samostatnú Ukrajinu, rozdrobený, ťažko vypočítateľný, plný priestoru pre intrigy a politické hry. Iste politicky, právne i mravne je lepšie, keď sa vláda dostane k moci takýmto spôsobom než nejakým vojenským alebo parlamentným pučom. Napriek všetkým výhradám je nový parlament formálne legitímny, ale otázku jeho nízkeho potenciálu pri riešení problémov to nerieši. Ide o déjà vu – názvy niektorých blokov a strán sú síce nové, ale mnoho poslancov z minulosti je tam znovu.

Vážnym problémom zostáva do akej miery bude pokračovať vonkajšie zasahovanie – zo Západu – do vývoja na Ukrajine a do akej miery nová ukrajinská parlamentná a vládna moc bude chcieť a mať aj schopnosti riešiť problémy štátu a jeho obyvateľov vlastnými  silami a nespoliehať sa na pomoc zvonku.

Okrem nepredvídateľnosti ekonomického vývoja vznikajú aj dve ďalšie otázky. Prvá spočíva v tom, či a ako bude pokračovať občianska vojna a boje na východe Ukrajiny, čo žiaľ stále hrozí. Druhá súvisí s tým, či Ukrajina bude inklinovať viac k USA alebo k EÚ. Treba však dodať, že nie je vylúčený ani scenár, že zo sklamania po dlhšom čase môže dôjsť k odklonu od nich. Napokon nemožno obísť ani názory, že ide o akúsi prechodnú moc. Šance na prežitie sa jej dávajú maximálne na dva – dva a pol roka.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Vyšlo v Literárnom týždenníku 39 – 40/2014

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984