Po voľbách v Bielorusku vyhrá v Kirgizsku spravodlivosť?

Počet zobrazení: 2508

Aj keď nie sme expertmi na Bielorusko, je jasné, že očakávané prezidentské voľby (9. augusta 2020) v tejto slovanskej aj ťažko skúšanej postsovietskej krajine nebudú ani podľa starého a ani podľa západom očakávaného scenára.
 

Politická stabilita Kirgizska v rukách Minska

On totiž aktuálny prezident Aleksander Lukašenko nie je ani diplomkový plagiátor a ani nestojí na čele mentálne plytkej koalície, ani nevyzýva k porušovaniu zákonov a nakoniec ani nemá modrú knižku z doposiaľ verejne neznámych dôvodov. Je to ostrieľaný a politickým ventilátorom ošľahaný bard, ktorý vie čo treba urobiť. Len nech neurobí to, na čo ho hecujú bruselskí neoliberáli ruka v ruka so slovenskými zástupcami GMF – že použije silu. To je vlastne Slovanom nevlastné, aj keď na Ukrajine Slovania za peniaze a koláčiky sklamali, z čoho majú a ešte niekoľko generácií budú mať národnú traumu.

Na tomto konštatovaní však nič nemení, že voľby asi môžu byť pre A. Lukašenka semafor s veľkým červeným svetlom.

Ale nakoľko téma Bieloruska nám nie je blízka a ani nie je pre nás zaujímavá (tomu nech sa venujú iní autori), pozrime sa na možné výsledky prezidentských volieb trochu z iného uhla.

Ak teda prezidentské voľby nevyhrá A. Lukašenko (čo je podľa všetkého možné a reálne, pretože S. Tichanovskaja ide ako dobre namazaný stroj)[1], a aj o tom je demokracia, potom vzniká otázka, čo s jednou osobou (a celou rodinou) – občanom Kirgizska skrývajúcim sa v Bielorusku.
 

Aký bude osud K. Bakijeva?

Ako sme na stránke Slovo presne pred rokom (26. júla 2019) v stati Patálie kirgizských prezidentov  už informovali[2], jeden z troch exprezidentov Kirgizska žije a skrýva sa pred kirgizskou spravodlivosťou v Bielorusku (osobne pod krídlami A. Lukašenka).

Tým exprezidentom je Kurmanbeg Salievič Bakijev (Курманбек Салиевич Бакиев)[3], ktorý sa po revolučných udalostiach v Kirgizsku usadil spolu bratom a svojou rodinou v Minsku, pričom oficiálny Biškek právne čisto a opakovane požiadal o jeho (a spol.) o vydanie do Kirgizska. Zatiaľ bezúspešne.

lukasenko_bakijev.jpg
Vľavo A. Lukašenko, vpravo, K. Bakijev. Zdroj.dw.com

Logickou je otázka, čo s ním (a spol.) bude[4], ak A. Lukašenko voľby nevyhrá (+), alebo akože vyhrá (-).

druhom prípade sa pre A. Bakijeva nič nezmení. V prvom prípade (alebo v každom momente, keď už A. Lukašenko nebude prezidentom) sú možné tri scenáre:

Po prvé, môže sa pokúsiť dohodnúť s novou elitou a novou mocou na status quo. Či bude kladná odpoveď, je výlučne otázkou ceny;

Po druhé - môže sa presunúť pod krídla Moskvy (podobne ako prvý exprezident Askar Akajevič AkajevАскар Акаевич Акаев, ktorého strom zdobí od roku 2003 aleju prezidentov v Pionierskej záhrade, dnes v parku Grasalkovičovho paláca, kde by mal sídliť slovenský prezident, čo sa akosi personálne nedarí) s nádejou, že Moskva ho podrží a Biškek si nedovolí ísť do konfliktu kvôli jednej osobe. Aj keď symbolicky a politicky de facto by to súčasnému kirgizskému prezidentovi S. Žeenbekovi veľmi, ale veľmi pomohlo.

strom_akajeva1.jpg
Foto: Archív autora

Po tretie, môže sa presťahovať niekam do priestoru „demokratického“ Západu. Nakoniec syn Maksim Bakijev žije ako dosť veľká množina iných „chuligánov“ z postsovietskeho priestoru v Londýne. No a ten (Londýn) nepozerá na farbu mačky, len na to, či mačka prináša veľké peniaze. Hlavne veľké a čo už na tom, že niekde ukradnuté.

V rámci tohto tretieho scenára je však jedno ale! A tým ale je skutočnosť, že Washington hľadá akúkoľvek možnosť vrátiť sa do Strednej Ázie, odkiaľ sa v prvom rade svojou politikou – slon v porceláne – vyfauloval sám. A to na veľkú radosť Číny a veľké prekvapenie Ruskej federácie. Jednou z tých skuliniek, ako si môže Washington kúpiť súčasný Biškek, je jeho rozhodnutie vrátiť Biškeku 4,6 mil. $ z trestnej činnosti syna M. Bakijeva, ktoré deponoval US bankách. No a navyše, exprezident K. Bakijev už nemá žiaden politický výtlak v Kirgizsku, takže ho môže ponúknuť na striebornej tácke.

To – o žiadnom politickom výtlaku – sa nedá povedať o ostatnom exprezidentovi Almazbekovi Šaršenovičovi Atambajevovi  (Алмазбек Шаршенович Атамбаев), ktorý dostal zatiaľ 11 rokov natvrdo (a čaká ho ešte niekoľko súdnych pojednávaní s možnosťou doživotia, ak to vo väzbe zdravotne vydrží) nedá povedať. Stále má veľký vplyv na formovanie predvolebných nálad v krajine, ktorá sa zatiaľ pripravuje na parlamentné voľby (4. októbra 2020).[5]
 

Ovplyvní to parlamentné voľby?

O to snaží aj A. Bakijev, ktorý si zrejme uvedomuje, že reálnym bude asi scenár č. 1 – teda neslávny návrat do Kirgizska –, a preto financuje tie politické subjekty (a médiá), ktoré, ak by sa dostali do parlamentu, nebudú trvať na trestnoprávnej zodpovednosti, ale len tak, akože na morálnej. Ako vidno, kúpiť sa dnes dá všetko. Nielen diplomovku, titul, kolaudačné rozhodnutie, ale aj beztrestnosť. Lenže, pri demontáži A. Bakijeva v Kirgizsku zomierali ľudia. Konkrétni ľudia, ktorí neuveria demagógii táborových rečníkov.
 

Smútočný deň a zabudnutí Slováci

Celkom na záver, Kirgizsko je dosť postihnuté COVID-19, takže rozhodnutie prezidenta Sooronbaja Žeenbekova vyhlásiť deň 30. júla 2020 Dňom národného smútku na pamäť zomretých na pandémiu (Днем национального траура в память о погибших от пандемии) má svoju logiku smerom dovnútra kirgizskej spoločnosti, ktorá sa čoraz viac posúva  na moslimský základ (31. júla bude krajina oslavovať Kurban Ajt - Курман айт - Kurban Ait/Eid al-Adha).

Pri všetkom skepticizme voči tejto krajine, priestoru (Stredná Ázia), nezabúdajme, že v Kirgizsku žili (a dožívajú) Slováci – potomkovia INTERHELPA –, na ktorých sme všetci akosi a úplne zabudli.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


[1] Súčasný prezident A. Lukašenko prezidentuje od roku 1994 a chystá sa udržať si svoj post aj v šiestom volebnom období. Podľa opozičných odhadov má však podporu len na úrovni 3 %.

[2] Pozri: https://noveslovo.sk/c/Patalie_exprezidentov_Kirgizska;

[3] Bol zvolený v júli 2005 a po druhej voľbe (2010), ktorá bola identifikovaná ako „nespravodlivá“, vydržal vo funkcii len do apríla 2010. Vtedy došlo v Kirgizsku k nepokojom, na základe ktorých K. Bakijev utiekol z krajiny.

[4] Pozri: Vb.kg/doc/39031-_posle_vyborov_v_belarysi_kumanbek_bakiev_mojet_okzatsia_v_kyrgyzstane.html;

[5] Pozri: https://noveslovo.sk/c/Parlamentne_volby_v_Kirgizsku_budu;

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984