Reklama
Reklama

Pocta učňa majstrovi

(Milanovi Blahovi)
Počet zobrazení: 1923

Novinára Milana Blahu som stretol na samom začiatku mojej publicistickej dráhy. Bolo to vo vtedy najprogresívnejšom periodiku Nové slovo, kde už môj prvý väčší článok bol hneď aj „prúser“. Opísal som v ňom negatívne skúsenosti nás, začínajúcich vysokoškolákov, z letnej brigády v konzervárňach v Sládkovičove. Najviac do oči bijúce bolo tamojšie mrhanie materiálom. Stroje boli staré a ten, čo mal plné zaváraninové fľaše zatvárať, rozbíjal každú piatu, lebo sa piest s vrchnákom netrafil. Vrcholom bolo, keď nám dali za úlohu rozbíjať ešte nepoužité novučičké zaváraninové fľaše. Článok vyšiel a vzápätí ho napadol asistent na Katedre žurnalistiky FiF UK. To len potvrdzovalo, čo mi otec mojej staršej spolužiačky a zaslúžilý novinár, pán Alexander Bachnár, kládol na srdce – že nemám ísť na štúdium žurnalistiky, lebo pri tom svojom kritickom písaní budem mať len samé problémy. Ešte som len začínal ako vysokoškolák (našťastie štúdiom biológie) a už tu bol problém. Navyše vedenie konzervární napísalo šéfredaktorovi Leopoldovi Podstupkovi rozhorčený list. Ale ten sa nenechal zastrašiť (v opačnom prípade by moja dráha publicistu týmto aj skončila), veď mal s takýmito rozhorčenými reakciami kritizovaných bohaté skúsenosti. Vyriešením momentálne kritickej situácie poveril vtedajšieho šéfa ekonomického oddelenia Milana Blahu. A ten mi navrhol, aby sme šli služobným autom redakcie (ktoré šoféroval vždy spoľahlivý redakčný šofér Marián) do tých konzervární! Bol som v šoku, to ma chce predhodiť tým zúrivcom? Veď skončíme obaja v nejakej mastnej konzerve. Ale Milan tvrdil, že to dobre dopadne a ja som sa odovzdal do rúk jeho a osudu. A zázrak sa stal! Už naozaj neviem ako dokázal redaktor Blaha oblúzniť celé nanajvýš rozčúlené vedenie konzervární, ale vyšli sme odtiaľ živí. A tuším aj nejakú čalamádu nám dali na cestu...

Odvtedy som sa k nemu utekal o radu v kritických chvíľach, ktorých nebolo pred rokom 1989 málo. A sledoval som túto novinársku osobnosť po dlhé roky s uznaním. Na revanš on sledoval moje články i blogy a aj zavolal, aby ma povzbudil práve pri tých kritických témach, na ktoré aj opäť dnes toľko podnetov a dôvodov. Tento láskavý vzťah majstra a učňa trval až do dnešných dní 42 rokov! Mal prísť pred rokom na oslavu mojej 60-tky. Vtedy sa ospravedlnil zo zdravotných dôvodov. Už nepríde, neporadí, nepovzbudí. Ale v pamäti nielen mojej iste ostane ako perfektný profesionál a obetavý priateľ.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama