Reklama
Reklama

Podarí sa zvrátiť osud spisovateľského domu?

Počet zobrazení: 4529

Vnútorný spor Spolku slovenských spdom_spisovatelov.jpgov sa stal verejným po tom, čo sa nespokojná časť členstva nedočkala vyslyšania u úradujúcich štatutárov a orgánov Spolku. Naopak, tí a tie prezentovali svoj pohľad na veci v Literárnom (dvoj)týždenníku. Nespokojní členovia nemajúc inú platformu ako informovať ostatných členov Spolku o situácii, zverejnili svoj otvorený list. O obsahu listu, teda o problémoch v Spolku slovenských spisovateľov a v súvislosti so spoločne spravovanou budovou aj v Asociácii organizácií spisovateľov Slovenska informovali viaceré médiá. Dnes prichádzajú niektorí iniciátori otvoreného listu s analytickým materiálom, rozoberajúcim okolnosti, pre ktoré spor vznikol a kto ich spôsobil. Titulok aj podtitulok je redakčný.



Fakty o svojvoľnom konaní súčasného vedenia Spolku slovenských spisovateľov v spolkovej činnosti a najmä v súvislosti s uzatvorením nevýhodnej zmluvy o nájme spisovateľskej budovy na Laurinskej 2 v Bratislave. Niektoré známe fakty o nehospodárnom nakladaní s finančnými prostriedkami získanými z prevádzkovania spisovateľskej budovy zo strany bývalého vedenia Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska.


Hrubé porušenie Stanov Spolku slovenských spisovateľov zo strany vedúcich predstaviteľov SSS

Popis reálnej situácie

Zmeny Stanov SSS naposledy schválilo členské zhromaždenie 29. mája 1997. Návrh na ich registráciu na Ministerstvo vnútra SR vtedy podal na Ministerstvo vnútra SR vtedajší predseda SSS Vincent Šikula. Ministerstvo ich zaregistrovalo 15. 10. 1998, tým nadobudli účinnosť. Odvtedy sa členské zhromaždenie stanovami nezaoberalo. Podľa nich je funkčný mandát predsedu, tajomníka, predstavenstva a kontrolnej komisie dvojročný. (Dôkaz č. 1: Stanovy SSS schválené členským zhromaždením 29. 5. 1997.)

• Členské zhromaždenie dňa 16. 3. 2010 otázku stanov neriešilo. Svedčí o tom uznesenie z členského zhromaždenia publikované v Literárnom týždenníku dňa 24. 3. 2010, s. 2. Túto skutočnosť potvrdzujú aj signatári Otvoreného listu predsedovi, tajomníkovi a predsedovi kontrolnej komisie SSS, ktorí sa na členskom zhromaždení zúčastnili. (Dôkaz č. 2: Uznesenie z členského zhromaždenia uverejnené v Literárnom týždenníku dňa 24. 3. 2010, s. 2, dôkaz č. 3: svedectvo účastníkov členského zhromaždenia uskutočneného 16. 3. 2010, dôkaz č. 4: otvorený list..., pod ktorý sa k 20. 4. 2013 podpísalo zhruba 30 členov.)

• Neuskutočnenie členského zhromaždenia SSS v marci 2012 (malo sa konať po dvoch rokoch na základe platných stanov). Spolkový časopis Literárny týždenník o ničom neinformoval, členská základňa bola zmätená, nevedela, prečo sa členská schôdza nekonala.

Bezprecedentný postup predstaviteľov SSS

• Vedúci predstavitelia SSS na rokovaní  19. 12. 2011 navrhli predstavenstvu odsúhlasiť predĺženie mandátu súčasných orgánov SSS o jeden rok. Predstavenstvo to po manipulácii zo strany štatutárov schválilo. V stanovách nič také nie je, predĺžiť mandát môže jedine členské zhromaždenie alebo mimoriadne členské zhromaždenie. Predstavenstvo na to jednoducho kompetencie nemá. Opakovane to predstavenstvo potvrdilo na zasadnutí 9. 4. 2012. Tento postup je v príkrom rozpore so Stanovami SSS, možno ho označiť za svojvoľný a nezodpovedný. (Dôkaz č. 5: Uznesenie predstavenstva zo dňa 19. 12. 2011, dôkaz č. 6: Uznesenie predstavenstva  zo dňa 3. 4. 2012.)

• Vedúci predstavitelia SSS Ján Tužinský a Pavol Janík žiadajú listom dňa 30. januára 2013 (takmer po troch rokoch od konania posledného členského zhromaždenia) Ministerstvo vnútra SR „o registráciu aktuálneho znenia stanov“. Z pôvodných a platných stanov (schválených členským zhromaždením 29. 5. 1997) vypúšťajú svojvoľne klauzulu o dvojročnom volenom mandáte vedúcich predstaviteľov, predstavenstva a kontrolnej komisie SSS. Počet členov kontrolnej komisie zužujú z piatich na troch. Navyše dávajú možnosť predstavenstvu schvaľovať a meniť stanovy dvojtretinovou väčšinou hlasov. Ivan Valkovíč z ministerstva vnútra žiada mailom zo dňa 4. 2. 2013 predsedu Jána Tužinského, aby im oznámili „ktorý orgán a kedy rozhodol o zmene stanov“. Vedúci predstavitelia SSS klamlivo (po troch rokoch) uvádzajú, že o tom rozhodlo členské zhromaždenie dňa 16. marca 2010 (o opaku svedčí uznesenie z členského zhromaždenia uverejnené v Literárnom týždenníku a stanoviská účastníkov zhromaždenia). Následne dňa 12. 2. 2013 Ministerstvo vnútra SR stanovy zaregistruje. V stanovách pritom doplní klauzulu: „Stanovy Spolku slovenských spisovateľov nadobúdajú účinnosť registráciou Ministerstva vnútra SR“, čiže dátumom 12. 2. 2013. Preto je nevyhnutné upovedomiť ministerstvo vnútra o nezákonnom postupe vedúcich funkcionárov SSS, vysvetliť, že členské zhromaždenie zmenu stanov neschvaľovalo a požiadať o zrušenie registrácie „nových“ stanov. (Dôkaz č. 7: „Nové“ stanovy SSS, dôkaz č. 8: List Spolku slovenských spisovateľov Ministerstvu vnútra SR, dôkaz č. 9: kópie mailovej pošty.)

Netransparentná činnosť orgánov SSS

• Štatutári, predstavenstvo, kontrolná komisia SSS neinformujú o obsahu svojich rokovaní v spolkovom časopise, na webovej stránke, ani nijakým iným spôsobom. Zápisnice sú kusé strohé, nekonkrétne, záverečnú podobu im dáva predseda alebo tajomník. Neexistuje overovateľ zápisníc, takže štatutári majú voľnú ruku pri ich koncipovaní.

obchod_na_korze_29.1.2013.jpgObchod na korze, 29. 1. 2012.

• Štatutári SSS nevpustili na rokovanie predstavenstva dňa 20. 3. 2013 niektorých členov SSS, zástupcov signatárov otvoreného listu. Tí chceli využiť svoje právo dané im stanovami a položiť im niekoľko otázok týkajúcich sa prenájmu, resp. predaja spisovateľskej budovy  a nerešpektovania Stanov SSS. Zákaz vstupu na rokovanie je prejavom hrubej arogancie, zjavným porušením pravidiel prístupu verejnosti k informáciám a základných demokratických princípov. „Odpoveď“ na otázky sa objavila v Literárnom týždenníku (27. 3. 2013) pod názvom Informácia pre členov Spolku slovenských spisovateľov. Lenže nič konkrétne, len mätež všakových, nič nehovoriacich uznesení, jednoznačné zvaľovanie viny na AOSS, skrývanie sa za Kontrolnú komisiu SSS, zahmlievanie situácie súvisiacej s budovou a so stanovami, naivné a priezračné zvrtnutie problematiky na platenie členských príspevkov zo strany sťažovateľov. Skrátka, embargo na akúkoľvek relevantnú informáciu. A to nielen pre členov SSS, ale pre širokú novinársku obec, ktorá sa o kauzu zaujímala. (Dôkaz č. 10: Literárny týždenník /27. 3. 2013/, dôkaz č. 11: Literárny týždenník /10. 4. 2013/, dôkaz č. 12: Pravda /22. 3. 2013/, dôkaz č. 13: SME /18. 4. 2013/.)

Nehospodárne nakladanie so spisovateľskou budovou a neprijateľné podmienky zakotvené v nájomnej zmluve

Súčasný stav

• Spolok slovenských spisovateľov a Asociácia organizácií spisovateľov Slovenska vlastnia na Laurinskej 2 v Bratislave pozemok a budovu (každá organizácia polovičný podiel) s celkovou rozlohou 753 m2. Nehnuteľnosť je zapísaná v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. 522, mestská časť STARÉ MESTO. Na nehnuteľnosť sú uvalené dve vecné bremená: právo zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na budove súp. č. 780 v prospech Orange Slovensko, a. s. a v prospech Telefónica Slovakia s r. o. a plomba zapísaná v apríli 2013 na predkupné právo v prospech nájomcu. Budova má päť poschodí, odhadom možno vyčísliť celkovú úžitkovú plochu na tri tisíc metrov štvorcových (presné číslo, žiaľ, nepoznáme, môže byť aj podstatne vyššie). (Dôkaz č. 14: List vlastníctva.)

• Dňa 16. 8. 2012 uzatvorili obe spisovateľské organizácie nájomnú zmluvu na celú budovu aj pozemok s nájomcom ARTHUR DS, s r. o. Za SSS ju podpísal Pavol Janík a za AOSS vtedajší predseda Igor Hochel. Základné imanie nájomcu predstavuje 6638,78 eura, nemá vôbec webovú stránku, nepoznáme jeho obchodné výsledky za posledné dva roky, súvahu, výkaz ziskov a strát. Navyše ARTHUR DS má podľa obchodného registra iba jedného spoločníka, ktorý je zároveň aj konateľom spoločnosti. V zmluve si vyhradil právo postúpiť celú nájomnú zmluvu na tretiu osobu. Reálne teda ide o zmluvu o sprostredkovaní. Podľa zaužívanej obchodnej a realitnej praxe sa predmet zmluvy často presúva na iného záujemcu, neraz to býva záujemca zo zahraničia. Určite sa to stane aj v tomto prípade. Zmluva totiž ráta s úplnou opravou a rekonštrukciou budovy, s prestavbou na hotel, administratívne a obchodné priestory a na reštauračné služby. Náklady na tieto práce by mali predstavovať 2,5 milióna eur. (Dôkaz č. 15: Zmluva o nájme.)

• Na rokovaní predstavenstva SSS (25. 9. 2012), čiže po piatich týždňoch od podpisu nájomnej zmluvy (oboma stranami – SSS aj AOSS), štatutári vymysleli na členov predstavenstva určitý trik: navraveli im, že AOSS nechce nájomnú zmluvu podpísať. Výsledkom toho bolo uznesenie v bode 1 d): „V prípade, že AOSS nepodpíše uvedenú zmluvu o nájme, Predstavenstvo SSS poveruje štatutárnych zástupcov SSS hľadaním alternatívneho riešenia:

1. poveruje formou mandátu konateľa spoločnosti ARTHR DS, s r. o. na zastupovanie záujmov SSS s cieľom uzavretia nájomnej zmluvy s ARTHUR DS, s r. o. a výmeny súčasného správcu (AOSS – pozn.) za ARTHUR DS s r. o.

2. prípadne výmena podielu na budove za samostatný objekt vo výlučnom vlastníctva SSS, aby sa zabezpečilo osamostatnenie SSS od spoluvlastníka budovy, ktorý zámerne poškodzuje záujmy SSS.“

Číre zavádzanie! Z dikcie uznesenia jasne vysvitá, že štatutári SSS v súvislosti s dňom podpisu nájomnej zmluvy predstavenstvo podviedli. Členovia predstavenstva nielenže o podpise nevedeli, ale nemali nijakú možnosť zmluvu si preštudovať, tobôž sa na ňu čo len pozrieť, a spoľahli sa iba na informácie štatutárov. Štatutári mali zrejme jasný zámer – svojvoľne manipulovať a nakladať s budovou. (Dôkaz č. 16: Zápisnica zo zasadnutia predstavenstva dňa 25. 9. 2012.)

• Štatutári SSS sa pripravovali na ďalšiu čudnú transakciu: v citovanom uznesení, bod 2 to nazývajú „výmena podielu na budove“, odborný termín je prevod, bežný termín je predaj. Listom zo 6. 11. 2012 formálne ponúkli AOSS na predaj polovicu objektu za kúpnu cenu 1 330 000 eur. (O primeranosti kúpnej ceny nebudeme špekulovať, necháme to na súdneho znalca.) Bol to ozaj iba formálny krok. Dobre vedeli, že AOSS nemá na kúpu peniaze. V liste označili transakciu správnym termínom prevod, čiže predaj. Prečo tak konali? Prečo pred predstavenstvom kamuflovali pojem výmena? Čo tým zakrývali? Dobre si totiž uvedomovali, že týmto postupom hrubo porušujú uznesenie členského zhromaždenia SSS zo 16. 3. 2010, bod 6: „Členské zhromaždenie zaväzuje predsedu a predstavenstvo SSS dôsledne rešpektovať zásadu, že budova SSS a AOSS na Laurinskej 2 v Bratislave je nepredajná.“ Všetko to súviselo s uzatvorením novej nájomnej zmluvy, v ktorej bolo zakotvené aj predkupné právo. Možno ho však uplatniť až po zápise do katastra nehnuteľností. (Ako sme už uviedli, predkupné právo bolo zapísané do katastra nehnuteľností v apríli 2013.) Štatutári tým chceli zrejme vyblokovať prípadné nároky AOSS. Ináč povedané, išlo o istenie predkupného práva pre nového nájomcu. (Dôkaz č. 17: Uznesenie členskej schôdze SSS zo 16. 3. 2010, dôkaz č. 18: kópia listu zo 6. 11. 2012 adresovaná AOSS s ponukou na predaj polovice budovy a polovice pozemku.)

• V citovanom uznesení z rokovania predstavenstva dňa 25. 9. 2012 sa hovorí aj o výmene správcu, myslí sa tým na AOSS. Podľa našich vedomostí nijaká zmluva o správcovstve neexistuje. Reálne AOSS budovu spravovala, za hospodárenie a účtovníctvo nesie nepochybne väčší podiel zodpovednosti. Formálne sú za správu budovy zodpovedné obidve spisovateľské organizácie. Podľa novej nájomnej zmluvy sa malo do 15. 9. 2012 správcovstvo budovy odovzdať do rúk nového nájomcu prostredníctvom preberacieho protokolu. Vlastníci, obe spisovateľské organizácie, sa zaviazali „protokolárne vykonať vo vzájomnej súčinnosti odpis stavu všetkých meradiel energií nachádzajúcich sa v budove ihneď po prihlásení nájomcu ako odberateľa a platiteľa služieb spojených s nájmom.“ V zmluve však „zabudli“ uviesť od akého dátumu. Nájomca údajne fakturoval AOSS za služby niekoľko desiatok tisíc eur. Otázne je aj vypovedanie a ukončenie zmlúv s doterajšími nájomcami. Napríklad Klub spisovateľov musel dať výpoveď k 30. 6 2013, lebo nový nájomca od neho žiadal mesačné nájomné údajne vo výške 4 500 eur.

Problémové ustanovenia nájomnej zmluvy: všetky v prospech nájomcu

Nájomnú zmluvu za SSS podpísali štatutári, ktorí na to nemali mandát. Mandát im uplynul podľa Stanov SSS v marci 2012, zmluva bola podpísaná až 16. 8. 2012. Orgány SSS si svojvoľne o rok predĺžili mandát, a to v príkrom rozpore so Stanovami SSS. Preto je nevyhnutné oprieť sa o tieto fakty, obrátiť sa na súd, požiadať o prijatie predbežného opatrenia na pozastavenie účinnosti nájomnej zmluvy a celú záležitosť doriešiť súdnou cestou.

• Problematický je aj podpis nájomcu ARTHUR DS, s r. o. na nájomnej zmluve. Konateľ ju podpísal 16. 8. 2012, no v predmete činnosti má zapísaný prenájom nehnuteľností až od 16. 3. 2013. (Dôkaz č. 19: Obchodný register SR.)

• Záložné právo na potreby bankového úveru pre investora ide (podľa nájomnej zmluvy) na ťarchu vlastníkov, čiže SSS a AOSS. Inak povedané, ak nájomca – investor nebude schopný úver splácať, vlastníci môžu prísť o budovu, banka, poskytovateľ úveru im ju vezme. Navyše v prípade zániku zmluvy sa vlastníci zaviazali uhradiť všetky vynaložené investície do 90 dní od predloženia vyúčtovania. Nikde však nie je vyšpecifikovaná metóda na stanovenie sumy všetkých vynaložených investícií. Trojuholník záložné právo – predkupné právo – výpoveď zmluvy je priveľmi zahmlenou konštrukciou, ktorá neveští nič dobré, navyše keď ide o tajomného generálneho nájomcu.

Spisovatelia prídu o svoje sídlo. Nájomca sa v zmluve zaviazal nájsť vlastníkom (prenajímateľom) dva náhradné priestory (jeden pre SSS, druhý pre AOSS), každý s rozlohou 60 metrov štvorcových v Starom Meste, resp. širšom centre (alternatívne päť ponúk, v zmluve sa však nehovorí o tom, že spisovateľské organizácie ich majú právo odmietnuť, navyše sa v týchto minipriestoroch nedajú vyvíjať nijaké aktivity). V Starom Meste to určite nebude, širšie centrum dnes už tvorí aj Petržalka a Rača. Taký krok nepochybne deklasuje obe spisovateľské organizácie. Nájomné za každý priestor by mal byť do 10 tisíc eur ročne. Nebude ho platiť nik iný ako užívatelia. Ozaj veľké „gesto“ od nájomcu. A ešte väčším „gestom“ je fakt, že členovia SSS a AOSS získajú v rekonštruovanej budove 15-percentnú zľavu na ubytovanie a občerstvenie. Čerešnička na torte: v období do presťahovania do náhradných priestorov nájomca „umožní“ vlastníkom zotrvať v budove, prirodzene za podmienky, že za administratívnu plochu 150 metrov štvorcových zaplatí nájomné 500 eur mesačne. Skrátka, vlastník bude platiť nájomné za vlastný priestor.

• Vlastníci (prenajímatelia) sa v zmluve zaviazali postúpiť všetky doterajšie pohľadávky na nájomnom a podobne (zvláštne, že v zmluve nie je vyčíslená suma) za jedno euro. Nepoznáme síce výšku pohľadávok, no nepochybujeme o tom, že obe spisovateľské organizácie sa k nájomcovi zachovali veľkodušne. Za euro získať... určite by bolo zaujímavé poznať túto sumu.

• Cena za nájomné bola v zmluve dohodnutá na 120 000 eur ročne bez DPH. Ak uvážime, že budova má zastavanú plochu 753 metrov štvorcových a päť poschodí, odhadom možno vyčísliť celkovú úžitkovú plochu (ako sme sa už zmienili) na 3 000 metrov štvorcových, čiže za meter štvorcový zaplatí nájomca 40 eur ročne. Pritom podľa údajov realitných kancelárií sa nájomné v centre mesta pohybuje okolo 200 eur ročne za meter štvorcový, čiže päťkrát viac ako je povinný platiť nájomca. Pri podpise zmluvy zaplatil nájomca obom spisovateľským organizáciám po 42 500 eur (zaujíma nás, ako sa s týmito finančnými prostriedkami naložilo). Táto suma je vykalkulovaná ako preddavok za nájomné za prvých deväť mesiacov (za prvé tri štvrťroky). Na ďalších dvadsaťsedem mesiacov (za štvrtý až deviaty štvrťrok) sa v zmluve dohodla zľava na štvrťročnom nájomnom o 5 000 eur, čiže na 25 000 eur. V nájomných zmluvách na nebytové priestory sa štvrťročné nájomné uhrádza vo všeobecnosti vopred (je to bežná realitná prax), len v prípade spisovateľskej budovy sa v zmluve veľkoryso zakotvila úhrada pozadu. Úhrady vopred sú nevyhnutné, každý prenajímateľ sa tak chráni pred prípadným neplatením nájomného zo strany nájomcu. Tieto klauzuly sú vysokou mínusovou položkou oboch spisovateľských organizácií a mali by sa bezodkladne anulovať.

• V bode 7.3 sa konštatuje: „V prípade, že nájomcovi vznikne na základe alebo v súvislosti s touto zmluvou akákoľvek peňažná pohľadávka voči AOSS a SSS sú prenajímatelia zaviazaní na úhradu takejto peňažnej pohľadávky voči nájomcovi spoločne a nerozdielne.“ Ono je to vlastne takto: SSS a AOSS sa v zmluve zaviazali spoločne znášať peňažnú pohľadávku voči nájomcovi. Ak bude napríklad AOSS dlhovať nájomcovi, povedzme 50 000 eur, SSS bude musieť spoločne znášať povinnosť zaplatiť dlžobu. Keď AOSS nebude mať peniaze, nájomca uvalí na obe organizácie prostredníctvom súdu exekúciu. Pomocou predkupného práva získa nájomca budovu a pozemok za netrhovú cenu. Dobre vymyslené!

obchod_na_korze_24.2.2013.jpgObchod na korze, 24. 2. 2012.

• Doba nájmu je formálne na desať rokov, reálne na tridsaťpäť rokov. Zmluva sa uzatvorila na dobu určitú na desať rokov s tým, že sa trvanie automaticky predlžuje vždy na ďalších päť rokov, maximálne však na tridsaťpäť rokov, lenže obe spisovateľské organizácie sú povinné automaticky súhlasiť s predĺžením nájmu, no iba nájomca má právo predĺženie odmietnuť. Inak povedané, ide o zmluvu na tridsaťpäť rokov. Prečo je toto znenie koncipované takto filištínsky? Prenajímanie nehnuteľnosti na tridsaťpäť rokov (obyčajne býva desať rokov) vybočuje z rámca realitných zvyklostí, pokladá sa za niečo, čo môže zaváňať nečistými praktikami. Preto zrejme aj uvedená formulácia. Táto časť zmluvy (bod 12.6.) je nepochybne napadnuteľná: obe strany by mali mať vyvážené možnosti výpovede alebo odstúpenia od zmluvy. Navyše nerieši zapísané záložné a predkupné právo in rem. Malo by to byť v odôvodnení žiadosti na prijatie predbežného súdneho opatrenia.

• Nájomná zmluva v bode 12.8. zakotvuje neakceptovateľnú požiadavku vzhľadom na zodpovednosť prenajímateľa (vlastníka) voči štátnym orgánom a verejnej správe. Podľa tohto ustanovenia musí vlastník súhlasiť so všetkým aj v rozpore so štátom. Ide o ustanovenie, ktoré má vytvoriť situáciu na vypovedanie zmluvy zo strany nájomcu. Je to napadnuteľné! Aj tento argument treba zapracovať do žiadosti o vydanie predbežného opatrenia.

• V zmluve nie je uvedené, že časť budovy je kultúrnou pamiatkou. Na kultúrne pamiatky platí iný režim pri vydávaní územných rozhodnutí a stavebných povolení. Tento fakt môže výrazne spochybniť obsah celej zmluvy. V tejto súvislosti sa v zmluve nikde nehovorí o územnom rozhodnutí, resp. stavebnom povolení, o podmienení realizácie zmluvy týmito dokumentmi. A čo keď pôjde o čiernu stavbu? Všetka ťarcha zodpovednosti leží podľa zmluvy na pleciach prenajímateľov (vlastníkov).

Zodpovednosť Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska

• Rovnaký podiel zodpovednosti za uzatvorenie nevýhodnej a značne pochybnej zmluvy o nájme (ak nie väčší) ako SSS nesie bývalé vedenie AOSS. Prejavilo až nadmieru vysokú ochotu zmluvu podpísať bez toho, aby ju seriózne analyzovalo a pripomienkovalo. Navyše nevzalo do úvahy pripomienky člena vtedajšieho vedenia (od marca 2013 predsedu) Ľubomíra Beláka zo dňa 16. 4. 2012, v ktorých upozorňoval na závažne nedostatky v návrhu nájomnej zmluvy. Navyše jeden z bývalých štatutárov AOSS bez vedomia celého vedenia podpísal ďalšiu dohodu o nároku nájomcu na 85 000 eur. (Dôkaz č. 20: Pripomienky Ľubomíra Beláka a jeho mail signatárom otvoreného listu z 21. 4. 2013.)

• Vedenie AOSS, ako reálny správca budovy, výrazne zanedbávalo plnenie svojich povinností. Flagrantne porušovalo predpisy súvisiace so zaobchádzaním so zvereným majetkom, absolútne rezignovalo na svoju kontrolnú funkciu. V organizácii prišlo k sprenevere finančných prostriedkov zo strany účtovníčky. Navyše jedna z organizačných zložiek AOSS – SC PEN podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa s úmyslom zistiť mieru zodpovednosti za spreneveru aj vo vzťahu k štatutárom AOSS. Oba prípady riešia orgány činné v trestnom konaní.

Vzťahy SSS a AOSS

Nové vedenie AOSS na čele s Ľubomírom Belákom sa obrátilo na štatutárov SSS a požiadalo ich o osobné stretnutie, aby vyriešili niektoré otázky týkajúce sa spisovateľskej budovy. Ľubomír Belák navštívil tajomníka Pavla Janíka, ktorý s ním odmietol hovoriť. Nato Ľubomír Belák napísal list (31. 3. 2013) predsedovi SSS Jánovi Tužinskému, v ktorom okrem iného uviedol: „Takmer dva týždne som Vám nechával odkazy na sekretariáte SSS (...) oslovil som Vášho tajomníka pána Janíka, ktorý ma hrubým spôsobom odbil. Netuším, z čoho vychádzala jeho agresivita. Pre mňa, ako nového predsedu AOSS, je dôležité konštruktívne riešiť všetky záležitosti, ku ktorým nás viaže spoločný záujem. (...) Ide najmä o plnenie nájomnej zmluvy. Témou nášho stretnutia budú aj nedoriešené otázky súvisiace so zaplatením dane z nehnuteľnosti a s poistením budovy.“ Belákovi namiesto Tužinského odpovedal mailom Janík, neslano nemastno. Belák preto píše list Janíkovi (2. 4. 2013): „ ...Určite nechcete, aby na náš majetok pri nesplnení daňovej povinnosti, bola uvalená exekúcia. (...) To isté sa týka aj plnenia zmluvných podmienok nájomnej zmluvy so spoločnosťou ARTHUR, s  r. o., ku ktorým ste sa spolu s bývalým vedením AOSS svojím podpisom zaviazali. Preto sa Vás naposledy pokúšam pozvať na stretnutie.“ Na tento list štatutári SSS nereagovali. Preto im Belák (15. 4. 2013) posiela výzvu na bezodkladné uzavretie dohody o povinnosti zaplatiť daň z nehnuteľnosti za rok 2013. Konštatuje v nej: „Oneskorenie platby sme nezapríčinili, preto si budeme vzniknutú škodu nárokovať od Spolku slovenských spisovateľov. Očakávam návrh na stretnutie.“ V oznámení s tým istým dátumom ich informuje o začatí auditu účtovníctva a hospodárenia za roky 2011 a 2012, vzhľadom na viaceré nezrovnalosti vo vzťahu k SSS, a vyzýva ich k spolupráci. (Dôkazy č. 21 – 24: listy Beláka Tužinskému a Janíkovi.)

• V stanovisku predsedu AOSS Ľubomíra Beláka pre TASR (17. 4. 2013) sa konštatuje, že „SSS niekoľko rokov neoprávnene používal finančné prostriedky, ktoré sa podľa doterajších zistení vyšplhali do niekoľko desiatok tisíc eur.“ Podľa jeho mailovej informácie „išlo o preddavky na budúci zisk, pričom AOSS bola permanentne v strate. Členovia SSS o tom určite nevedeli. Presnú sumu budeme poznať v krátkom čase.“ Ľubomír Belák posiela e-mailom (2. 5. 2013) signatárom otvoreného listu výkaz o zálohových platbách (pre SSS) na predpokladanom zisku: rok 2008 55 971,58 eura, rok 2009 31 295,56 eura, rok 2010 36 000 eur, rok 2011 28 000 eur. Skutočné zisky či straty oboch organizácií spoločne boli tieto: rok 2008 25 377 eur, rok 2009 12 957,07 eura, rok 2010 -54 762 eur, rok 2011 -69 484,36 eura. Vedenie SSS podpisovalo všetky nájomné zmluvy, takže sa v prípade nájmov spolupodieľalo na hospodárskych výsledkoch a presne vedelo, aký príjem bol za všetky prenájmy priestorov. Podľa Ľubomíra Beláka boli zmluvy v ostatnom období vystavené tak, že 50 percent z ceny nájmu išlo priamo na účet SSS, pričom SSS sa nepodieľalo na výdavkoch správy budovy. (Dôkaz č. 25: Stanovisko Ľubomíra Beláka pre TASR zo 17. 4. 2013, dôkaz č. 26: e-mail adresovaný signatárom otvoreného listu z 21. 4.  2013, dôkaz č. 27: e-mail Ľubomíra Beláka z 22. 4. 2013, dôkaz č. 28: e-mail Ľubomíra Beláka z 2. 5. 2013.)

• Nájomná zmluva obchádza ďalší fakt: obe spisovateľské organizácie (vtedy ešte Slovenský spisovateľ) prenajali časť pozemku výtvarníkovi Petrovi Zelenákovi. Ten si na základe súhlasu prenajímateľa, územného rozhodnutia a stavebného povolenia pristaval na prenajatom pozemku ďalší objekt, ktorý však nemá podľa predsedu AOSS Ľubomíra Beláka samostatné súpisné číslo. Skrátka, objekt vlastní Zelenák, pozemok má prenajatý do konca roka 2013. A čo potom? Tento fakt skrýva v sebe vážny právny problém. Peter Zelenák zvolal na 30. 4. 2013 tlačovku, na ktorej informoval, že podáva návrh na začatie súdneho konania vo veci zrušenia nájomnej zmluvy medzi oboma spisovateľskými organizáciami a spoločnosťou ARTHUR DS. (Dôkaz č. 29: e-mail Ľubomíra Beláka z 1. 5. 2013, dôkaz č. 30: informácia z tlačovej konferencie.)

• Namieste je otázka zaplatenia dane z nehnuteľnosti, poistenia budovy a plnenia povinností súvisiacich s nájomnou zmluvou i preddavkov na budúci zisk, o ktorých sa hovorí v predchádzajúcich odsekoch. Preto sa pýtame, ako sa vedenie SSS vyrovnalo s úhradou dane z nehnuteľnosti za rok 2012 a 2013?

Závery

• Signatári podpísaní pod touto analýzou sa na základe uvedených faktov rozhodli podať súdnu žalobu na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu, a to zmluvy o nájme uzatvorenej medzi novinárskymi organizáciami a spoločnosťou ARTHUR DS, s r. o.

Po faktoch niekoľko myšlienok na úvahu

Spisovateľská obec, členovia Spolku slovenských spisovateľov a členovia Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska  sa budú zrejme musieť v krátkom čase (ak sa nepodarí nájomná zmluva zvrátiť) vysťahovať zo svojej budovy. Vysťahovať z priestorov, kde sa viedol zväzový život, uskutočňovali tvorivé besedy a stretnutia, kde vládla neopakovateľná pracovná atmosféra ešte v časoch minulého režimu; z priestorov, ktoré sú späté s menami významných slovenských spisovateľov, prozaikov a básnikov, tu sa tvorili a redigovali ich knihy. „Odíde“ pravdepodobne aj klub spisovateľov, s ním sa vytratia spisovateľské prekáračky, vzrušené debaty o knihách, vzácne tradície, ktoré by si spisovatelia mali chrániť ako oko v hlave. Skrátka, z budovy odíde spisovateľský duch, rovnako ako odišlo pred rokom z týchto priestorov známe a vyhľadávané kníhkupectvo. Ostane iba pozitívna nostalgia, ale to nestačí...

obchod_na_korze_30.3.2013.jpgObchod na korze, 30. 3. 2012.

Už odchod kníhkupectva veľa naznačoval. Opäť, ako zvyčajne, začali vyhrávať peniaze a nekompetentní, do seba nadmieru zahľadení štatutári oboch spisovateľských organizácií. Viesť organizáciu, ktorá je vlastníkom, resp. spoluvlastníkom lukratívnej päťposchodovej budovy v samom centre Bratislavy, neznamená iba reprezentovať, vybíjať si sily v teoretizovaní, ale predovšetkým riadiť, organizovať, komunikovať s klientmi – nájomníkmi, uzatvárať obojstranne výhodné zmluvy, dbať o to, aby nájomníci platili, aby nerástli sumy pohľadávok. Bez ohľadu na to, kto budovu spravuje! Podobne je to aj so šéfovaním Literárneho týždenníka (vydavateľ SSS) – nestačí „zlátať“ narýchlo noviny, prakticky týždeň pred uzávierkou – a nič sa nedeje. Je to hazard s čitateľom a s vysokou štátnou dotáciou, s peniazmi daňových poplatníkov. Určite by stálo za to pozrieť sa na honorárovú prax, na to, aké honoráre si vyplácali za svoje články samotní štatutári SSS. Ukazuje sa, že manažovanie Spolku slovenských spisovateľov nebolo transparentné, ba takmer nijaké. Ešte horšie to vyzerá s Asociáciou organizácií spisovateľov Slovenska. Našťastie jej nové vedenie sa k problémom stavia chlapsky, otvorene.

Nájomná zmluva je realitou, treba urobiť všetky právne kroky smerujúce k jej možnému vypovedaniu. Je to smutný výsledok práce dvoch či troch ľudí, ktorí ani v najmenšom nebrali do úvahy záujmy celej spisovateľskej obce. V podstate ide o sprostredkovateľskú zmluvu, ktorá má od vlastníkov vytiahnuť iba peniaze. Rekonštrukciu a modernizáciu budovy možno urobiť aj bez sprostredkovania. Predovšetkým by mali nájsť spoločnú reč obe spisovateľské organizácie a odstrániť všetky nedorozumenia a nezhody Žiada si to na ich čelo postaviť schopných manažérov (zdá sa, že v AOSS sa už tak stalo), ľudí, čo pripravia reálny, odborne podložený biznis plán, takých, čo budú konať v prospech vlastníkov, a nie opačne, ako to urobili štatutári oboch spisovateľských organizácii, súčasné vedenie SSS a bývalé vedenie AOSS; dobrovoľne, chvatne a zámerne strčili hlavu do slučky, ktorá bude tak či onak zvierať hrdlá všetkých slovenských spisovateľov. Na škodu celej slovenskej kultúry.

A to by sa nemalo pripustiť!

Miroslav Bielik, Pavol Dinka, Jaroslav Rezník st., Viera Švenková, Ján Tazberík, Viktor Timura, členovia Spolku slovenských spisovateľov

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     

Komentáre

Obrázok používateľa datatip
#1
Anton Maslo
10. máj 2013, 14:30

Takže dámy a páni - jasné finančné (prospechárske) pozadie. Aj toto svedčí o ÚPADKU slovenskej spoločnosti.

V ostatných 20 rokoch Ste akosi rýchlo zabudli, že práve kultúrna teda aj literárna obec bola vždy v minulosti nositeľom národných, morálnych a tradičných hodnôt. Pre objektivitu treba uviesť, že tento môj názor sa týka aj iných inštitúcií nesúcich v názve - slovenský. Napr. Matica slovenská. Takže kopať treba nielen za seba, ale hlavne za celú spoločnosť. Pri všetkej úcte k iným povolaniam a profesiám nositeľmi obnovy spoločnosti boli vždy intelektuáli  !

Obrázok používateľa Spisovatel
#2
Peter Nahalka
11. máj 2013, 15:16

Autori článku sa v prvej časti venujú porušovaniu Stanov SSS a ich podvodnému manipulovaniu a nelegitímnemu "predlžovaniu moci" vedenia SSS (Tužinský, Janík), k čomu treba dodať, že podobne nelegitímne a v rozpore so Stanovami AOSS fungovalo aj vedenie AOSS (Hochel, Juščák). Dôvody oboch vedení na takéto konanie bolo prosté: mať dosť času zobchodovať budovu spisovateľských organizácií. V druhej časti sa autori venujú "drobnostiam" v zmluve o "prenájme" budovy, čo je zaujímavejšie, ale už zbytočné, pretože budova je stratená. Neuškodí však vrátiť sa do minulosti a povedať, že z budovy v spoločnom vlstníctve OSS a AOSS sa kradlo od začiatku, teda od roku 1990. Pravda, išlo vtedy o relatívne drobné krádeže, ktoré nikoho veľmi nezaujímali, pretože budova prinášala zisk a všetci zainteresovaní mali v koryte dosť - a to aj jeden z terajších bojovníkov, ktorí bol funkcionárom OSS (Rezník). Treba povedať, že viac možností mal reálny správca budovy AOSS - jeho sekretariát a funkcionári a aj to využívali. Situácia sa však zmenila - neskôr bolo a je aj dnes možné získať aj v Starom meste oveľa lešpie kancelárske priestory do nájmu za prijateľnú cenu, takže z lukratívnej budovy sa stal zaujímavý pozemok, o ktorý rozliční záujemcovia bojovali. Úsilie predať budovu sa datuje od konca 90. rokov, o čo sa nezávisle usilovali najmä P. Janík (vtedy predseda OSS) a J. Leikert (vtedy predseda AOSS), ibaže nevedeli prekonať stanoviská orgánov svojich organizácií, ktoré boli proti predaju budovy. V tejto súvislosti treba povedať, že asi v roku 2005 bol jeden korektný záujmeca o kúpu budovy, od ktorého bolo možné dostať 190 000 000 Sk, ibaže organizácie nechceli predať, resp. nebol to záujemca ani Janíkov ani Leikertov. Súboj predsedov spôsoboval aj rozpory a problémy medzi OSS a AOSS o správe budovy. Tieto rozpory akoby uťal s novým vedením organizácií (Tužinský, Janík - Hochel, Juščák), ktorí sa zrejme už pre rokmi dohodli a zhodli, ako na to. OSS prijala od AOSS úplatok (aj v článku spomínané zálohové ročné platby na budúce zisky, hoci budova bola bez zisku resp. v strate), za čo mali Tužinský a Janík na svoje vysoké mzdy a iné benefity. Na oplátku OSS sa nestarala, ako  AOSS budovu spravuje. Vedenie AOSS budovu veselo tunelovalo a zrejme podľa dohody ju viedlo do zániku. Tunelovanie - prirodzene - ako prvá zaevidovala účtovníčka AOSS, ktorá v tej situácii neváhala a spreneverila cca 18 000 EUR, na čo na ňu dalo vedenie AOSS neslané-nemastné trestné oznámenie, čo nevylučuje ani podiel oznamovateľov na ukradnutom. Aby si zabezpečili bezproblémový priebeh akcie, odparentovalo vedenie AOSS zo svojej Rady nepríjemných vrtákov, ktorí chceli zabrániť rozkrádaniu. Dobrá vec sa napokon podarila: budovu dali do prenájmu (ale prakticky ju za smiešnych podmienok darovali) nastrčenému nájmocovi, čo prakticky znamená jej lacný predaj. Je veľmi pravdepodobné, že budovu týmto spôsobom - cez 6-tisícovú eseročku - kúpil spomínaný korektný záujemca (stačí sa trochu povŕtať v obchdonom regisrti), ibaže takto ho to vyjde podstatne lacnejšie. Nie je bez zaujímavosti, že za OSS nepodpísal zmluvu o "prenájme" opatrnejší predseda Tužinský, ale odvážnejší Janík, za AOSS zas naivnejší predseda Hochel. Treba ešte hádam dodať, že nového (skoro) budúceho majiteľa vyjde budova trochu drahšie, ako sa dá vyrátať zo zmluvných vzťahov: provízia (na drevo alebo inak) pre štyroch zainteresovaných spisovateľských harcovníkov sa odhaduje na 60 000 EUr (čiže 15 000 na osobu) - nech im boh pomáha užiť si to.

Prípad prehajdákania veľkého majetku - budovy samotnmými spisovateľmi ukazuje, že spisovateľské náreky, že nie sú dosť finančne ohodnotení, neobstaoja: keď si nevedia schosenovať vlstný majetok, prčo by ich mal platiť štát z vrejených zdrojov?

A mimochdom: existuje ešte jeden veľký spisovateľský tunel (týka sa aj novinárov, hercov, prekladateľov, vedcov...)ˇ: je ním Literárny fond. Málokto totiž vie (ani z tých, ktorým zo zákona strhávajú 2 percentá z každého honoráru), že cca 65 percent príjmov literárneho fondu prakticky minie jeho tunelársky sekretariát... Ale to je už iný príbeh, príbeh, ktorému asistuje štát zákonom.

Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama