Podporuje Kňažko program primátora Milana Ftáčnika?

Počet zobrazení: 3028


ba_200.jpg

Je to príjemný pocit, ak váš konkurent vo volebnom súboji predstaví svoje programové priority a väčšina záväzkov podporuje politiku súčasného primátora.

K tomuto (priznávam, subjektívnemu) hodnoteniu, som dospel porovnaním Kňažkovej „Správy o stave mesta“ s faktami o politike realizovanej primátorom Milanom Ftáčnikom. Čo teda sľubuje M. Kňažko a čo realizuje M. Ftáčnik?

Vo všeobecnosti možno skonštatovať najmä dve veci: 1) M. Kňažko buď navrhuje témy, ktoré nie sú v kompetencii primátora alebo 2) projekty, ktoré M. Ftáčnik už realizuje.

M. Kňažko by chcel „zlepšiť financovanie mesta“. Faktom je, že za pôsobenia M. Ftáčnika Bratislava znížila dlhy o 40 miliónov eur, čo predstavuje ozdravenie rozpočtu o 28%. Popri tom mesto získalo od vlády SR nenávratné príspevky v hodnote viac ako 5 mil. eur na plnenie tzv. funkcií hlavného mesta. Ide vôbec o historicky prvú dotáciu, ktorú dostalo mesto od vlády na tento účel. To bez ohľadu na to, aká farebná kombinácia primátor-vláda tu v minulosti bola. To sú reálne peniaze, nie zákony, plány, sľuby.

Financovanie mesta chce M. Kňažko rozlúsknuť aj vyriešením „rozporu medzi registrom obyvateľstva a štatistickým úradom. Faktom je, že túto tému a požiadavku otvoril a inicioval súčasný primátor Ftáčnik zhruba pred rokom a nastolil ju tak na pôde ZMOSu, cez ktorý je najschodnejšia cesta k zmene danej metodiky, ako aj v opakovaných rokovaniach s príslušnými ministrami vlády. Bratislava je totiž jediné mesto na Slovensku, kde sa spočítalo výrazne menej ľudí, ako tu reálne žije, čo znamená aj menej dotácií zo štátneho rozpočtu.

Dopravu chce M. Kňažko riešiť: urýchlením termínov výstavby nultého obchvatu. Faktom je, že aj o tomto projekte prebiehajú pravidelné rokovania primátora s ministerstvom dopravy, v ktorého kompetencii tento projekt je. Mesto je tu maximálne súčinné a ministerstvo už predstavilo predbežné termíny.

Všetky tri horeuvedené návrhy majú jedného spoločného menovateľa: nie sú v kompetencii primátora. Dokonca ani v kompetencii mestského zastupiteľstva. Akokoľvek sa môže primátor snažiť, ak nenájde podporu vo vláde a medzi poslancami Národnej rady, sú tieto programové priority len zbožnými prianiami.

M. Kňažko plánuje zaviesť „jednotný parkovací systém s uprednostnením obyvateľov, ktorí platia v hlavnom meste dane“. Faktom je, že presne takýto systém bol pripravený a predložený do Mestského zastupiteľstva. To všetko počas viac ako dvojročných rokovaní primátora s mestskými časťami, poslancami aj zástupcami odbornej verejnosti. Žiaľ, vzhľadom na predvolebné obdobie nebol poslancami schválený. Bol to (okrem iných) aj poslanecký klub KDH, ktorý až na pár výnimiek hlasoval proti novej parkovacej politike. To isté KDH dnes podporuje M. Kňažka za primátora.

M. Kňažko sa ďalej zaväzuje „rozvíjať nosný dopravný systém na báze koľajovej dopravy“. Faktom je, že po dvadsiatich rokoch, kedy nepribudla žiadna nová trať, prichádza práve počas pôsobenia M. Ftáčnika k rozšíreniu siete električkovej infraštruktúry. Projektom električkovej trate do Petržalky spolu s novým „Starým mostom“ príde po 53 rokoch k opätovnému prepojeniu Petržalky s centrom mesta. Je to zásadný progres v rozvoji koľajovej dopravy v meste. K tomu môžeme pripočítať opravy a modernizácie roky zanedbaných električkových trás, konkrétne v Dúbravke, ktorá bude otvorená v novembri, ako aj časti trasy na Hlavnú stanicu. A ak v tejto súvislosti spomenieme už spustenú zásadnú obnovu vozového parku MHD, ktorá je reálne nakúpená a na ďalšiu časť sú prisľúbené peniaze, môžeme bez zveličenia hovoriť o významných investíciách do verejnej dopravy v meste.

M. Kňažko sľubuje v kontexte podpory ekologickej dopravy presadzovanie takzvaných „kompletných ulíc, ktoré budú zohľadňovať potreby peších a cyklistov". Tu si trúfam hovoriť ako osoba priamo zaangažovaná vo všetkých projektoch rozvoja cyklistickej infraštruktúry v meste. Nazdávam sa, že autor tejto myšlienky nie je celkom „doma“ v technických, ale aj priestorových parametroch bratislavských ulíc. Vytvorenie dostatočného priestoru pre cyklistov aj peších je, samozrejme, základným cieľom pri každom projekte. Avšak ak chceme vytvoriť ucelenú cyklistickú infraštruktúru pre denno-denné využitie, musíme pracovať s „terénom“, ktorý toto mesto ponúka. V ňom hľadáme v spolupráci so zástupcami odbornej cyklokomunity vždy to najlepšie riešenie pre konkrétnu lokalitu a konkrétny projekt. Príkladom riešenia kompletnej ulice môže byť napríklad Pribinova ulica, kde sme zrealizovali cyklotrasu, rozšírili chodník pre peších, zorganizovali parkovanie a zmenili organizáciu dopravy pre autá. V iných lokalitách historického centra to môže byť vážny problém. Nestačí totiž len vysloviť prianie budovania kompletných ulíc, ale aj povedať nahlas: bude to na úkor parkovania áut, zelene, šírky chodníkov, počtu jazdných pruhov? Ja si riešenie viem predstaviť, ale vie to aj M. Kňažko?

M. Kňažko chce okrem iného presadiť aj „zákaz nových bilbordov“ na mestských pozemkoch. Aj keby sa to podarilo, treba si uvedomiť, že približne 4/5 reklamných plôch sa nachádzajú na súkromných pozemkoch. Faktom je, že Bratislava patrí k malému počtu samospráv, na ktorých došlo v ostatnom období k poklesu počtu reklamných plôch. Áno, je ich stále veľa, ale treba si uvedomiť, že vďaka platnej legislatíve má samospráva zviazané ruky. Mesto totiž nie je stavebný úrad a nemá žiadne slovo pri povoľovaní reklamných plôch. To sa dá jedine systémovou zmenou legislatívy. Aj v tejto téme hlavné mesto aktívne koná a iniciovalo zmenu zákona tak, aby samospráva mohla byť účastníkom stavebného konania. Napriek tomu všetkému sa samospráve podarilo (dohodou aj odstránením plôch) znížiť počet reklamných zariadení cca o 650 ks.

Ďalšou prioritou Kňažka je „transparentná samospráva“. Faktom je, že hlavné mesto prijalo v Mestskom zastupiteľstve 60 odporúčaní tzv. Protikorupčného minima, ktoré navrhla Transparency International Slovensko. Ich plnenie  primátor každoročne odpočtuje. Patria sem také nástroje ako elektronické aukcie, protikorupčná e-mailová adresa, zverejňovanie informácií nad rámec zákona, verejné diskusie, etický kódex zamestnancov magistrátu aj poslancov mesta, spoluúčasť verejnosti na rozdelení časti mestského rozpočtu a mnohé ďalšie opatrenia. Bratislava zásadne zmenila filozofiu riadenia smerom k transparentnosti a participácii. Málokto si dnes už spomenie, že za pôsobenia primátora A. Ďurkovského sa rozhodovalo za zatvorenými dverami, aj vďaka čomu sa mesto dostalo do enormných dlhov a má za sebou aj také kauzy ako PKO, hlavná stanica, rozdávanie mestských bytov, stranícke nominácie, nefungujúce mestské podniky a podobne

M. Kňažko odmieta „stranícke nominácie do mestských podnikov a organizácií“. Faktom je, že presne s týmto programom a zmenou prišiel primátor Ftáčnik. Presadil, že v predstavenstvách mestských firiem už nie sú poslanci mesta. Presadil a mesto zrealizovalo výberové konania na riaditeľov mestských firiem. Avšak ďalším faktom je, že výsledok výberových konaní un bloc zamietli poslanci Mestského zastupiteľstva. Vrátane tých, ktorí podporujú M. Kňažka za primátora. Rovnako boli zverejnené nominácie strán a primátora v týchto podnikoch, čo je pokrok v transparentnosti oproti minulosti. Zaujímavosťou je, že bolo to práve vedenie KDH, ktoré malo najväčší problém zverejniť svoje nominácie a urobilo to až ako posledné vtedy, kedy už bolo každému jasné, komu patria zvyšné nezverejnené pozície.

M. Kňažko chce vytvárať „nájomné byty pre mladé rodiny“. Faktom je, že bezprostredne pred dokončením je dnes nový nájomný dom na Čapajevovej ulici v Petržalke s 48 bytovými jednotkami, ktorý mesto postavilo z vlastných zdrojov vo výške viac ako 2 mil. eur. V tomto mesto musí určite pokračovať.

Na záver si dovolím ešte jednu zhrňujúcu poznámku. Je prirodzené, že veľa ľudí je so stavom v meste nespokojných. Ľahko sa robia dobré a pekné veci, keď máte plnú pokladnicu peňazí. Bratislava však pred štyrmi rokmi kráčala po gréckej ceste. Dlhy mesta a mestských organizácií predstavovali viac ako 120 % bežných príjmov a mesto si nemohlo zobrať žiadny nový úver. Dnes je situácia úplne iná. Mesto aj vďaka ozdravovaniu financií získalo na kredite, vďaka čomu sa podarilo niektoré dlhy reštrukturalizovať za oveľa priaznivejších podmienok. Popritom sa podarilo získať európske zdroje v objeme 300 mil. eur na strategické investície do mestskej dopravy, zrealizovať množstvo ďalších dobrých projektov ako otvorenie mestských hradieb, oživenie Starej tržnice a podobne. Rovnako sa zásadne zvýšila transparentnosť riadenia mesta. A čo je podstatné, práve a len vďaka náročnému ozdraveniu mestských financií bude môcť Bratislava v ďalších rokoch viac investovať do rozvojových projektov, do čistoty,  do revitalizácie verejných priestranstiev, obnovy zelene či kvalitných verejných služieb.

(Autor je poradca primátora Bratislavy Milana Ftáčnika)

Zdroj: http://feik.blog.sme.sk/c/366063/podporuje-knazko-program-primatora-milana-ftacnika.html
 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984