Podvody s gastrolístkami verzus riziká spojené
s ich zrušením

Počet zobrazení: 4118

Vráťme sa na chvíľu do roku 2001. Tlačová agentúra SITA vtedy napísala (krátené):

Ako pre médiá konštatoval Maňka (predkladateľ zmeny zákona o dani z príjmov), na stravné lístky v SR sa vydáva 6 mld korún (200 miliónov eur) a z toho 3,5 mld korún (116 miliónov eur) ide iným smerom, ako určuje zákon. Lístky sa používali na taxíky, nákup alkoholu a cigariet, a nie na stravu, ako to určuje Zákonník práce. Ak by sa lístky používali na to, na čo sú určené, mohla by sa znížiť nezamestnanosť o 15 tisíc ľudí. Mohli by sa zamestnať ako pomocné sily v kuchyniach a jedálňach, uviedol Maňka. Keďže zamestnávateľ si tieto lístky pre zamestnancov dáva do nákladov, prichádza aj k úniku dane z príjmov, zdôraznil Maňka. Realizáciu si predstavuje tak, že firmy, ktoré sprostredkúvajú nákup stravných lístkov, nebudú môcť urobiť zmluvy s inými firmami ako tými, čo poskytujú stravu.

V tom čase platný zákon umožňoval použitie stravných lístkov na zakúpenie teplého hlavného jedla a primeraného nápoja. Cieľom môjho návrhu, podloženého analýzami Ústredného daňového riaditeľstva, bolo umožnenie vykonávať kontrolu týchto daňových únikov. To sa však nepáčilo firmám, ktoré s gastrolístkami obchodovali. 

Môj návrh som v roku 2001 prerokoval s ministerkou financií Brigitou Schmögnerovou. Zároveň sme s predstaviteľmi odborov dohodli, že následne, úpravou iného zákona, umožníme, aby sa za gastrolístky mohli kupovať všetky druhy potravín, nielen teplé jedlo.

Poslanci Národnej rady môj návrh odsúhlasili. Zo 110 hlasujúcich boli proti len dvaja – Ján Cupper (HZDS) a Marian Mesiarik (SOP).

Po hlasovaní mi volal redaktor z ekonomického týždenníka, ktorý moje návrhy obhajoval: „Pán poslanec, idú za vami všetky médiá. Dajte si pozor, viacerí vás chcú znemožniť. Mnohí si kupovali za gastrolístky cigarety a alkohol.“ Menoval zástupcov konkrétnych médií, ktorí si ma chceli podať.

Aj si ma podali. Keď som si pozrel večer televíziu, neveril som vlastným očiam. Ku konkrétnej otázke priradili moju odpoveď na inú otázku. Urobili zo mňa dokonalého hlupáka.

Všetko som pochopil, keď ma navštívil zástupca gastrolístkovej spoločnosti Le Chèque Dejeuner pán Štefan Petrík. Povedal mi: „Pán Maňka, po prvé prezident zákon vráti, po druhé, poslanci ho už druhýkrát neodsúhlasia, po tretie vo vašej strane vás nepochvália, po štvrté nepoužili sme všetky zbrane...“ 

Jeho slová sa naplnili. S jednou výnimkou. Výbor pre financie, rozpočet a menu môj návrh podporil ešte raz aj po tom, ako ho prezident vrátil. Za všetkých členov výboru mi poslanec Peter Tatár povedal, že v pléne už nebudú môcť hlasovať za, lebo ich médiá zničia...

Dostával som vtedy okolo 6 tisíc mailov každý deň, celý týždeň. Nadávali mi a vyhrážali sa. Niektoré médiá písali, že zákon chcem meniť, lebo vlastním reštaurácie. V živote som nevlastnil žiadnu reštauráciu... Bol to mediálny lynč bez možnosti brániť sa.

Pozitívum bolo, že okamžite po hlasovaní poslancov všetky prevádzky (benzínky, obuvi, drogérie, taxislužby, nočné bary,...) stiahli svoje ponuky, že berú gastrolístky.

Dnes Richard Sulík bojuje za zrušenie gastrolístkov. To bola pôvodne aj jedna z mojich myšlienok. Len to nie je také jednoduché. Obyčajné zrušenie môže ohroziť stravovanie, stravovacie zariadenia a pracovné miesta. Preto je dôležité si všetky možné dopady zanalyzovať a riadne vydiskutovať aj za účasti zástupcov zamestnancov a zamestnávateľov.

Štefan Petrík, prezident Asociácie emitentov stravovacích poukážok, dnes tvrdí, že treba bojovať za reštaurácie, za vyvážené a zdravé stravovanie. Rád by som sa ho opýtal, prečo ho v roku 2001 zdravé stravovanie, ani reštaurácie nezaujímali. Vedel, že väčšina gastrolístkov nejde na stravu, vedel, že dochádza k obrovským daňovým únikom. Nič s tým nerobil. Naopak – bojoval všetkými zbraňami za to, aby to tak zostalo...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984