Reklama
Reklama

Politici a médiá, radšej mlčte!

Počet zobrazení: 1636

m.kocan_.jpgPamiatku tých, ktorí pred sedemdesiatimi štyrmi rokmi obetovali životy za naše oslobodenie spod nemeckého fašizmu, by mal verejnosti pravidelne a dôstojne pripomínať Ústav pamäti národa. Keby bol hodný svojho honosného názvu, nespoliehal by sa na politikov, ktorým vlani zachutilo vybavovať si účty nad hrobmi mladých ľudí... Apetít nepotlačili ani na miestach posledného odpočinku tisícok sovietskych a rumunských vojakov vo Zvolene. Peter Pellegrini, predseda vlády SR: „A ak hovoríme o pravde, tak si vždy otvorene a pravdivo musíme povedať, že Slovenskú republiku oslobodili hrdinské vojská Červenej armády, rumunskej armády a príslušníci Prvého československého armádneho zboru, a preto, ak sú toto oficiálne oslavy ukončenia druhej svetovej vojny, prepáčte, pán prezident, na úvod sme mali počuť aj ruskú hymnu.“ (https://domov.sme.sk) Aj prezident SR Andrej Kiska vzdal úctu padlým sovietskym a rumunským vojakom, ale nezabudol šprihnúť, kto pomohol Smeru zákonom zastropovať vek odchodu do dôchodku: „Kiska zdôraznil, že sa musíme vedieť postaviť zlu, nebáť sa ho pomenovať, bojovať s ním a nelegalizovať zlo spoluprácou s ním, tak sa to napríklad teraz deje v parlamente.“ (Tamtiež.) Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák musel upokojovať mediálnych politrukov, že predseda NR SR Andrej Danko svojou účasťou na oslavách skončenia 2. svetovej vojny v Moskve „neporušuje žiadnu smernicu alebo politickú pozíciu EÚ“. Na otázku, či by on išiel na Červené námestie, reagoval: „Neodpovedám na hypotetické otázky.“ (https://www.topky.sk) Aj Danko sa mohol zachovať chlapskejšie a nemusel svoju verejnú poklonu príbuzným našich osloboditeľov posväcovať prípravou misie slovenských podnikateľov. (Tamtiež.) Ukazuje sa, že jediné, čo našu rozhádanú politickú scénu a ostražitých novinárov spája, je zlo, ktoré podľa nich rastie každým prieskumom preferencií, súťažia pred verejnosťou, kto ho presnejšie pomenuje, lietajú slová ako populizmus, extrémizmus, fašizmus...

Akoby ich jedna mater mala!

Ale čo, ak v posivenom občanovi – v súvislosti s hrôzami druhej svetovej vojny – vyvoláva strach o najbližších niečo iné. Napríklad, že v 21. storočí jestvuje štát, ktorý si osobuje zásadu: Alebo bude po mojom, ale tu máte Irak, Juhosláviu, Afganistan, Líbyu a môže pribudnúť Irán alebo Venezuela. A že na jeho vojakov sú krátke medzinárodné súdne tribunály pre vojnové zločiny. A najmä, že jeho chytľavým móresom neodolali ani lídri vyspelej Európy. Dupocú ako mravce vedľa slona na moste. – „Európska komisia a jej vysoká predstaviteľka pre zahraničnú politiku včera (28. marca 2018) predstavili Akčný plán, ktorý má zlepšiť vojenskú mobilitu v rámci Únie aj mimo nej. Výhody zjednodušovania transportov pre krajiny ako Spojené štáty, Kanada či Turecko, ktoré sú súčasťou NATO, no nie sú členskými krajinami EÚ, budú ale predmetom ďalšej diskusie. Naprieč Úniou dnes cestná, železničná ani námorná infraštruktúra nespĺňa všetky predpoklady na prepravu ťažkej a objemnej vojenskej techniky. Prejazd vojenského personálu a strojov navyše podlieha stále v mnohých prípadoch colným kontrolám či preukazovaniu rozličných oficiálnych dokumentov aj napriek existencii Colnej únie a Schengenu, ako aj dohode medzi spojencami NATO. Do konca budúceho roka Komisia určí, ktorá transeurópska dopravná sieť bude pre vojenské využívanie najvhodnejšia. Na jej modernizáciu je následne pripravená vyčleniť aj dodatočné finančné prostriedky. Do roku 2030 by sa tak v Európe mala revitalizovať potrebná infraštrukúra na vytvorenie deviatich koridorov hlavnej siete, prepájajúcej východ so západom a sever s juhom. Pri budovaní nových ciest, prístavov či železničných tratí majú krajiny Únie odteraz intenzívnejšie dbať aj na vojenský element.“ (https://euroactiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/)

Nezačal so spevňovaním a budovaním infraštruktúry aj ten, koho ako vzor pripisujeme Mariánovi Kotlebovi? „V rámci Európy chceme zriadiť niečo ako vojenský Schengen, aby sme mohli svižne presúvať vojakov bez komplikácií, zbytočnej byrokracie a s veľkou rýchlosťou,“ povedala nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová a zároveň ponúkla Nemecko za hostiteľa veliteľstva tohto projektu. (cz.sputniknews.com) „Opäť pôjdu z Nemecka rozkazy na vojnu na východe?“ pýta sa bývalý slovenský premiér Ján Čarnogurský a tvrdí, že „iniciatíva na vytvorenie vojenského Schengenu je súčasť americkej salámovej taktiky na zaťahovanie európskych štátov do svojej expanzívnej politiky proti Rusku“. (Tamtiež.) Ako trpko zrazu vyznievajú Kiskove slová, že „fantastický projekt Európskej únie bol pri svojom zrode projektom mieru.“ (https://domov.sme.sk) Alebo si vojenský Schengen vynútila realita, keď členovia NATO nemohli poskytnúť pomoc napadnutému členovi NATO, pretože ich zbrzdili byrokrati na hraniciach?

Zrazu jasnejšie vyznieva aj finančná injekcia od Spojených štátov na opravu našich vojenských letísk, Pellegriniho radosť z náhlej pozornosti Spojených štátov východnej a strednej Európe, ako aj toľko vyzdvihované európske hodnoty. Akoby boli dvojaké. Podľa jedných Turecko ešte nedozrelo na vstup do Európskej únie, ale podľa druhých budú turecké tanky na jej území vítané. Aby sa posivený občan nemusel vyľakane pýtať a štípať, či to nie je len zlý sen, možno aj uverí, že politici mu o vojenskom Schengene začerstva neporozprávali iba preto, že vlani po vražde novinára a jeho snúbenice mali iné starosti. A prikývne aj na to, že kotlebovci sú našou jedinou hrozbou a budúcou hanbou v očiach potomkov...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Najčítanejšie

Reklama
Reklama
Reklama