Reklama
Reklama

Politická elita Kazachstanu dnes a zajtra...

Počet zobrazení: 2290

Ak siahneme po ľubovoľnom výkladovom slovníku, zistíme, že kategória elita má frankojazyčný základ – élite, čo je odvodené z latinského základu – eligere. Podľa ktoréhokoľvek sociologického slovníka sa pojem elita vzťahuje na úzku skupinu tých najlepších v určitom sociálnom prostredí.

Boris Latta, Pravda, 19. 3. 2019: 'Otec národa' Nazarbajev uvoľnil miesto novej generácii lídrov

Logika aktuálneho politického vývoja v Kazachstane naznačuje, že už vo veľmi skorej časovej perspektíve (odhad max. 1 – 3 roky) dôjde k serióznej politickej zmene a teda k novému rozloženiu vplyvových síl v rámci politických elít Kazachstanu.

Možno konštatovať, že efektivita vládnucej štruktúry a miesta politických elít v nej, sa ukázala ako „pozitívny“ fakt. Napriek tomu, že prognózy po roku 1991 (najmä akcent na medziklanové a medzižuzové trenice) sa ukázali ako nesprávne, ale ani vládnuca štruktúra, opierajúca sa o jednotlivé skupiny kazašských elít, nedokázala, že súčasný model je životaschopný aj bez osoby N. A. Nazarbajeva, bez závislosti na exporte energetických zdrojov (ekonomika surovinového typu) a bez neustále otvorených otázok v sociálnej sfére.

kazachstan_843.jpg
Foto: regnum.ru/pictures

Súčasná elita v Kazachstane predstavuje nekoherentnú sociálnu vrstvu a bez účasti paretovských „levov“ a „líšok“ je rozdelená na množstvo skupín a  subskupín podľa ich záujmovej orientácie. Na základe aktívnej (viditeľnej) účasti v politickom a ekonomickom živote krajiny ich môžeme elitu rozdeliť na tzv. vnútroelitné skupiny:

  1. technické skupiny, ktoré sú sústredené na  svoju hlavnú činnosť v štátnom systéme. Spojenie s touto činnosťou sú mnohými z týchto skupín väčšinou utajované a zúčastňujú sa, alebo sa aktívne pokúšajú zapájať do ekonomickej sféry, ktorej nevyhnutnou podmienkou je mať k dispozícii finančné zdroje na presadenie svojich politických záujmov a taktiež aj na zvýšenie svojho osobného blahobytu.
  2. verejné skupiny, ktoré si hája svoje záujmy prostredníctvom účasti v spoločensko-politickom živote krajiny v medziach činnosti politických strán, v nevládnych organizáciách, médiách a pod.
  3. finančno-priemyselné skupiny, ktorých hlavnou činnosťou je náležitý biznis so štátom. V súvislosti s týmto sa finančno-priemyselné skupiny zúčastňujú na spoločensko-politickom živote Kazachstanu a majú výrazný vplyv v procese politických rozhodnutí, ktorý sa realizuje neverejnou formou a je založený na presadení vlastných ekonomických záujmov.[1]

Ďalším kritériom delenia kazašskej politickej elity je úroveň lojality ich predstaviteľov voči prezidentovi krajiny N. A. Nazarbajevovi a realizovania jeho oficiálneho politického kurzu. V súvislosti s vyššie uvedeným môžeme tak elitu rozdeliť ešte na ďalšie tri okruhy:

  1. osoby, určené alebo poverené na určité postavenia v systéme štátnej moci spojené s osobnou iniciatívou prezidenta a, ako je zvykom aj tie, ktoré nepatria do iných skupín vplyvu. Títo ľudia sa odlišujú od ostatných bezpodmienečnou lojalitou voči hlave štátu, ktorému môžu vďačiť za svoje postavenie a orientovanie sa vo svojej činnosti v súvislosti s jeho postojmi.
  2. osoby, ktoré predstavujú lídrov, alebo kľúčové persony určených skupín moci. Od prvej kategórie predstaviteľov vládnucej elity sa odlišujú tým, že na jednej strane tiež prejavujú lojalitu voči prezidentovi krajiny, ale na druhej strane sa pri svojej činnosti riadia výlučne svojimi úzko skupinovými (korporatívnymi) záujmami.
  3. osoby, ktoré prejavujú v rôznom formáte a stupni určitý odpor voči oficiálnemu politickému kurzu.

Podľa povahy formulovania „odporu“ ich môžeme rozdeliť do nasledujúcich dvoch skupín, ktoré sa charakterizujú vnútornou podstatou:

  • umiernení, mierumilovní – sú to zväčša predstavitelia oficiálnych politických strán a subjektov operujúcich vo vládnom  mocenskom spektre Kazachstanu;
  • nezmieriteľní – ide o mimoparlamentné politické subjekty a exilových opozičných politikov.

Vlastnú typológiu má odlišujúca sa svojou nerovnomernosťou vládnuca elita republiky. Treba poznamenať, že fakticky táto elita predstavuje triedu, ktorá má vládnuce pozície v politicko-vládnom systéme a ekonomike Kazachstanu. Základom jej formovania, fungovania a obnovenia je vzniknutý v krajine systém patrónsko-klientskych vzťahov, pri ktorých je celá hierarchia prepojená, preniknutá dvojstrannou výmenou prostriedkov, informácii, službami a povinnosťami medzi nižšie stojacími (,,klientmi“) a vyššie stojacími (,,patrónmi“, „pánmi“). V zmysle tohto tento, alebo iný ,,klient“, môže byť ,,patrónom“ vo vzťahu k nižšie stojacemu členovi daného systému, ktorí sú samozrejme jeho vlastnými ,,klientmi“. No ako je pravidlom, takáto hierarchia sa vždy točí okolo jednej osoby, ktorá predstavuje lídra na základe jeho dostupnosti k dôležitým pákam vplyvu (moc, kontakty, štatút, finančné prostriedky atď.). 

Konsolidujúcim, dominujúcim, organizujúcim a kontrolujúcim faktorom vo vzťahu k vládnucej elite je prezident republiky N. A. Nazarbajev. Jeho nemenná pozícia pri moci poskytuje nemennosť štatútu a privilegovaného postavenia významnej časti predstaviteľov vládnucej elity. Prezident je tiež akýmsi rozhodcom vo vzťahu k elite, podporujúci stabilitu a rovnováhu v jej vnútri (tiež schopný vyprovokovať riadenú destabilitu a zmenu rovnováhy), ktorý v značnej miere používa na tento účel a pre to kádrové zmeny. 

Opakovane – v Kazachstane platí, že konsolidačným, dominantným, organizačným a kontrolným faktorom vo vzťahu k vládnucej elite je prezident N.A. Nazarbajev. Jeho mocenská prítomnosť na poste prezidenta (od 20. februára 1990), okrem rovnovážnej funkcie znamená tiež stabilitu a nemennosť statusu a privilegovaného postavenia rozhodujúcej časti kazašských politických elít. Prezident je súbežne aj akýmsi arbitrom (aj sudcom) vo vzťahu k elitám a vo vnútri elít. Je garantom ich vnútornej rovnováhy, pričom v prípade výkyvov, používa osvedčený mechanizmus – kádrové presuny a rošády.

rozdelenie_zuzov.jpg
Rozdelenie žuzov v Kazašskom chánstve.

Kazašským fenoménom je fakt, že neexistujú presné kritéria rozdelenia vládnucej elity, s jedinou výnimkou. Tou je blízkosť k centru, ktoré prijíma rozhodnutia a v ostatnom období aj generačný faktor. Vychádzajúc z tohto poznania a danej sumy kritérií, súčasnú vládnucu triedu v Kazachstane možno rozdeliť nasledujúco:

  1. rodina prezidenta (v užšom a aj širšom vnímaní rodiny v podmienkach Strednej Ázie);
  2. predstavitelia tzv. starej gardy, t.j. dosluhujúci sovietski stranícki funkcionári (nomenklatúrne kádre), ktoré majú blízko k prezidentovi N. Nazarbajevovi;
  3. kádre z Komsomolu (LKZM KSSR – Leninský komunistický zväz mládeže Kazachstanu);
  4. predstavitelia „novej vlny“ byrokratov, ktorí sa dostali k funkciám a pozíciám po roku 1990 a najmä po roku 1991 a majú napojenie na komerčné štruktúry;
  5. a nakoniec ide o skupinu „2 000“, t.j. byrokrati a iní funkcionári, ktorí sa dostali bližšie k rozhodovaciemu centru po roku 2 000, a to sú predovšetkým:
    a. klienti iných vysokopostavených a už etablovaných predstaviteľov vládnucej politickej elity Kazachstanu;
    b. absolventi zahraničných vysokých škôl v rámci programu „Болашак“ (Bolašak-Budúcnosť), tzv. bolašakovci;
  6. predstavitelia regionálnych elít, ktorí sa presunuli do centrálnych štruktúr moci;
  7. predstavitelia regionálnych elít, ktorí ovládajú elity v jednotlivých regiónoch Kazachstanu;
  8. predstavitelia veľkého biznisu, ktorí sa vedome dištancujú od možnosti participovať v rámci štátnej služby a od politických procesov v krajine;
  9. predstavitelia neštátnych a iných štruktúr (formálne neštátnych);
  10. predstavitelia vedeckej a umeleckej inteligencie.

Mocenské štruktúry v tejto atmosfére prijímajú komplex opatrení na posilnenie kontrolného mechanizmu svojej lojality voči prezidentovi a na centralizáciu svojich vzťahov. Prezident N. Nazarbajev tak dostal do rúk nástroj (ktorý efektívne využíva pravidelne a dodnes) na riešenie prípadných budúcich rozporov vo vnútri politickej elity Kazachstanu, resp. vo vzťahu prezident (jeho neobmedzené prezidentovanie) verzus lojálna elita. Prezident N. Nazarbajev, tak často pod pláštikom „boja proti korupcii“ a tiež plnenia „sociálnych povinnosti štátu voči občanom“ robil personálne zmeny v rámci svojho okolia, ale tiež zablokoval vznik nových politických subjektov (napr. Občianska strana Kazachstanu alebo Môj Kazachstan), čím de facto zatvoril dvere svojmu najbližšiemu okoliu a časti rodiny (širšej) na ceste do najvyššej kazašskej politiky, minimálne ako samostatných fenoménov. V rámci nazarbajevského systému sa mohli a môžu pri verbálnej miere lojality realizovať.

Pri analýze politickej elity v Kazachstane nemožno obísť tému, resp. fenomén „žuzov(жуз – rod, klan, kmeň, rodový zväz; historicky sa sformované rodové zjednotenie Kazachov na konkrétnom území). Ak teda hovoríme o faktore „žuzov“ v rámci formovania novodobej politickej elity Kazachstanu, treba pripomenúť, že vzhľadom na historicko-teritoriálne a socio-kultúrne delenie Kazachov na tri „žuzy“: Starší, Stredný a Mladší, tento fenomén je prítomný v rámci personálnych väzieb a rozhodnutí v Kazachstane dodnes. Ak berieme do úvahy, že prezident N. Nazarbajev patrí, resp. je predstaviteľom „Staršieho žuzu“, tak možno rezultovať, že tento je najvplyvnejším a rozhodujúcim v otázke kvality kazašskej politickej elity. Najviac sa tento princíp „žuzovosti“, ako jeden z prejavov tribalismu (z. lat. tribus), prejavuje v rámci kádrovej politiky na regionálnej a miestnej úrovni. Na druhej strane sa faktor žuzov akceptuje elitou viac ako tradícia, ktorá by nemala limitovať korporatívne záujmy vplyvových skupín. Lenže tie sa zväčša formujú (ak nie je iný, vyšší princíp, napr. ekonomický) povinne – na žuzovej báze.[2]

zizy_600.jpg
Teritoriálna dislokácia kazašských žuzov v 19. začiatkom 20. storočia. Zdroj: yandesx.ru.images

Nakoniec v histórii žuzy slúžili aj ako mechanizmy na spravovanie územia stepného Kazachstanu a zohrávali úlohu akýchsi administratívnych jednotiek. Každý žuz sa historicky vyvíjal individuálne a ako vidno z grafu a priloženej mapy, aj na vymedzenom území, ktoré si nekonkurovali. Navyše, je doložené, že kazašské žuzy medzi sebou nikdy nebojovali a všetky prípadné „... spory o vodu, resp. pôdu riešili pomocou inštitútu súdu biev...“ [3]

Na túto tradíciu sa odvolávajú a tvorí svojskú „teóriu spravodlivosti“ v podvedomí kazašskej politickej elity. Nakoniec v kazašskej ľudovej slovesnosti je frekventované príslovie «Тура биде туған жоқ, туғанды биде иман жоқ!» (voľne: Nenarodí sa v tanci, nie je rodinou tanca!) potvrdzujúce príklon k rodovej stabilite.

Budujúc vnútroelitnú horizontálnu rovnováhu prezident N. A. Nazarbajev koná rovnako aj po vertikálnej línii posilňujúc pozície regionálnych elít. Tu je však priestor, aby sa do systému prepašovala aj dubiózna personálna kvalita, voči čomu nemá kazašská mocenská elita dostatočné obranné mechanizmy.

Po vybudovaní takejto horizontálno-vertikálnej rovnováhy mocenských elít sa mení kvalita mocenského vplyvu elít na politické rozhodnutia centra a robenie politiky všeobecne. Toto môže vyústiť do procedúry, keď sa politické elity, uvedomiac si svoju pozíciu, začnú angažovať v jednom z dvoch nasledujúcich scenárov:

  • hľadanie individuálneho nástupcu, ktorý pri podpore ešte súčasného prezidenta N. Nazarbajeva má šancu ho vymeniť. To predpokladá vyexcerpovať takú osobu, ktorá bude rovnako vzdialená od vplyvu všetkých vplyvových skupín a majúca autoritu v rámci kazašskej politickej elity a súbežne vopred presadiť všetky potrebné ústavné zmeny (najmä právomoci prezidenta);
  • variant kolektívneho nástupcu s následnou perspektívou prechodu zo superprezidentského systému na parlamentnú formu vlády. Tu by N.A. Nazarbajevovi ostala aureola „Elbasy“ a prvého prezidenta.

Z uvedeného vyplýva, že v prípade prvého aj druhého scenára – bez súčasného N. A. Nazarbajeva a jeho blízkeho okolia (rodiny) to nepôjde.

Tak ako na Slovensku, tak aj v Kazachstane platí, že masy (voliči) nesmú strácať demokratickú kontrolu nad politickou situáciou v krajine, v spoločnosti a zdravý skepticizmus vo vzťahu k akejkoľvek elite. Tranzit moci v Kazachstane je veľmi blízko a nie je pravdepodobné, aby sa neuskutočnil, alebo uskutočnil nedokonane.

Režim N. A. Nazarbajeva je viac, alebo viac-menej nielen postsovietsky relikt, ale aj, resp., najmä stredoázijská realita. Mnohí ho hodnotia ako jeden z najexotickejších režimov na svete, kde sa – logicky – exoticky správajú aj elity, pričom nie sú schopné prekročiť svoj tieň. Vyzerá ako dobrák, ale realita je iná. Kazachstan je divadlo bez divákov. Platí staré známe a populárne stredoázijské porekadlo: V živote sa – okrem svojej rodiny – na nikoho nespoliehaj. Ani na svoj tieň. Ak je totiž tma, tak ten tieň nie je vidno!

Z vyššie uvedené vyplýva, že k moci (za účasti časti politických elít) môže prísť aj tzv. proti (kontra) elita. Tento scenár je však veľmi málo pravdepodobný. Najpravdepodobnejším je variant etablovania nástupcu z konkrétneho žuzu a majúceho štatút „z rodiny“. Vplyv takejto skupinovej elity je najefektívnejší a najrezulatatívnejší na prijatie politických rozhodnutí. Aj keď skoré (predčasné) označenie (určenie) nástupcu môže vyprovokovať rozbalansovanie vo vnútri širších a užších politických elít Kazachstanu a konanie, ktoré nemusí mať uspokojujúci vplyv na politickú realitu krajiny.

Následne, de facto počas prvého prezidentského mandátu nového kazašského prezidenta, budeme svedkami dvojvládia nového a starého prezidenta, ak budú elity vopred súhlasiť s tým, že nový prezident bude zvolený pod garanciu (a na základe výberu) starého prezidenta. Teda nie je možné predpokladať žiadne zásadné, prelomové, resp. také rozhodnutia, ktoré by mali charakter opozita voči tomu, čo bolo politicky realizované počas obdobia „pontifikátu“ N. Nazarbajeva.

Je možný aj scenár vo vnútri politických elít krajiny – čo by však predpokladalo infiltráciu osoby, ktorá by uspokojila celú názorovú paletu v rámci politických elít, ktoré vplývajú na politické rozhodnutia v Kazachstane.

Kvôli objektivite nemôžeme vylúčiť ani možnosť vis major situácie a dodržanie kazašských ústavných pravidiel (prechod kompetencií na predsedu Senátu Parlamentu Kazachstanu), pričom tu bude podpora kazašských politických elít minimálna, resp. časovo obmedzená a bude znamenať nutnosť preskupovania politických elít okolo predsedu Senátu Parlamentu Kazachstanu a v neposlednom rade aj všeobecne v rámci politických elít Kazachstanu v širšom kontexte.

Z vyššie uvedené textu (vo vzťahu ku Kazachstanu, ale aj v rámci slovenskej reality) vyplýva, že mechanizmus sociálnej rovnováhy spoľahlivo funguje vtedy, ak nie sú upchaté kanály, ktorými je zabezpečovaný plynulý prítok ľudí do elít politicky a ekonomicky rôznej orientácie a levy a líšky tomu nie sú schopné zabrániť.

Vplyv rôznych skupín politických elít v Kazachstane je enormný, ale nedokáže zatiaľ prekonať osobnostný vplyv a zmeniť paradigmu osobnostného faktoru súčasného prezidenta N. A. Nazarbajeva, ktorý má okrem statusu „vodcu“ aj sakrálny charakter. Vplýva na všetky procesy – najmä politické – od aktuálnej kondície elít až po perspektívu rozloženia síl vo vnútri a v rámci politických elít Kazachstanu, či ich personálneho vyjadrenia. Aj v Kazachstane tak platí, že rôzne politické skupiny majúce vplyv na politické rozhodovanie spôsobujú „... nesprehľadnenie a skomplikovanie konštrukcie politického systému...“[4]

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


[1] БАСТМАН, И. (2015): Казахстан: Технология успеха, Раритет, Алматы, 2015, ISBN 978-601-250-270-1;

[2] ОСПАН, Б., (2015).:  Деление казахов на жузы и роды - система административного управления и защита от кровосмешения, In.: https://365info.kz/2015/01/delenie-kazaxov-na-zhuzy-i-rody-sistema-administrativnogo-upravleniya-i-zashhita-ot-krovosmesheniya-berdaly-ospan/;

[3] JUZA,  P., (2016): Koncept spravodlivosti v Kazašskom chánstve - súd BIEV, In.: Political Science Forum 1/2016, TUAD Trenčín, ISSN 1338-6859, ss.118-126;

[4] JUZA, P. (2018): Politológia tretieho tisícročia, PeIn, Malacky, 2018, ISBN 978-80-972361-3-7;

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama