Reklama
Reklama

Politické reformy v Kazachstane – pokračujú

Počet zobrazení: 1365

Na úvod je potrebné akcentovať, že nehľadiac na covid- necovid, Kazachstan pomaly, ale predsa postupuje v načrtnutých (a najmä nutných) politických reformách.

Keď hovoríme o náčrte týchto nutných reforiem, tak je to najmä v spojení, resp. po nástupe Kasyma-Žomarta Tokajeva na prezidentský post, na ktorom vymenil prvého a desaťročia (28 rokov) jediného prezidenta s titulom „Елбасы“ (Elbasy – hlava hláv Nursultana Abiševiča Nazarbajeva. To sa udialo v marci 2019.
 

Smer politické reformy

Svoju orientáciu na politické reformy Kazachstanu prezident ostatný raz ako politické posolstvo akcentoval začiatkom roku 2021 vo svojom prejave pred novozvolenými poslancami dolnej komory kazašského parlamentu – Mažilisu (Мажилис).
 

kz_prezident.jpg
Prezident Kasym-Žomart Tokajev. Foto: www.akorda.kz

Prakticky päť mesiacov po tomto vystúpení, a v roku, kedy Kazachstan oslavuje tridsiate výročie svojej nezávislosti, koncom mája 2021 prezident podpísal dva zásadné dokumenty, ktoré sa týkajú volebného procesu a kazašských volieb ako takých.[1]

Prvým bol zákon O zmenách a doplnení Ústavného zákona Kazašskej republiky „O voľbách v Kazašskej republike“ (закон «О внесении изменений и дополнений в Конституционный закон Республики Казахстан «О выборах в Республике Казахстан»).

No a druhým bol realizačný zákon „O zmenách a doplnení niektorých zákonodarných aktov Kazašskej republiky o voľbách“ (закон «О внесении изменений и дополнений в некоторые законодательные акты Республики Казахстан по вопросам выборов»).[2]

Inak, v rámci politickej reformy už bolo prijatých desať reformných zákonov.
 

O čo ide?

No v prvom rade zmenami sa oficiálny Nur-Sultan snaží akože uľahčiť prístup politických strán a hnutí do dolnej komory parlamentu a tým akože napomôcť politickej konkurencii s cieľom zvýšenia dôvery občanov v politické inštitúty krajiny, ktoré by mali túto dôveru využiť pri koncipovaní novej štátnej politiky.

Prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa by malo byť:

  1. zníženie hranice pre vstup do Mažilisu z doterajších 7 % pre politický subjekt na nových 5 %;
  2. ďalej povinné uvádzanie (v prípade všetkých typov a úrovní volieb) na volebnom lístku možnosti „proti všetkým“;
  3. zavedenie priamych volieb akimov (primátori, starostovia) miest okresnej úrovne, obcí a vidieckych okruhov. Doterajšia prax, že akimov volili poslanci miestnych zastupiteľských orgánov sa tak stáva minulosťou. Nóvum by sa malo realizovať už vo voľbách v druhom polroku 2021, čo by znamenalo, že z 2 345 administratívnych jednotiek Kazachstanu sa bude 836 akimov[3] už voliť priamo.[4]

     

Snaha o dialóg

Objektívne treba priznať, že nevyhovárajúc sa na koronu, kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev postupne dostáva spoločensko-politický dialóg pod kožu Kazachstancov.

Zníženie hranice zo 7 na 5 %, ako aj možnosť „proti všetkým“, zmäkčuje možnosť vstupu relevantných politických síl a prúdov do dolnej komory.

No a priama voľba akimov by mala zvýšiť ich prepojenie na svojich voličov a teda v konečnom dôsledku aj korektný priestor pre pochopenie záujmov samotných voličov. Nehovoriac o tom, že priame voľby zlepšujú ich reprezentatívnosť.

Ešte treba spomenúť dva momenty.

Predovšetkým to, že v úvode spomenuté politické reformy nemajú náhodný charakter a nedávajú šancu, aby sa ich zmocnila ochlokracia.

Ako aj fakt, že reformy sú nasmerované na zvyšovanie účasti ľudí v politickom živote.

Lenže stopercentná objektivita, že aktívny občan bude mať stopercentnú dôveru v politické procesy ani v Kazachstane neexistuje. Nakoniec „vzorový“ volebný súboj J. Bidena s exprezidentom D. Trumpom to potvrdzuje.

Ale snahu Kazachstanu o politické reformy treba nielen analyzovať, sledovať, ale najmä oceniť, aj keď už im to na ostatných majstrovstvách sveta v hokeji nevyšlo.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

 


[1] Pozri:  https://akorda.kz/

[3] Podľa požiadaviek novelizovaného zákon, kandidovať môže občan Kazachstanu, vek minimálne 25 rokov a plniaci „...potrebné kvalifikačné predpoklady v súlade s požiadavkami zákona o štátnej službe...“ Volieb sa môže zúčastniť aj kandidát za politickú stranu. Podmienkou (aj pre samokandidáta) je predložiť podpisy minimálne 1% z celkového počtu voličov vo volebnom obvode.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama