Politika ako klamstvo a podvod na občanoch

Počet zobrazení: 3078

Slovenská republika sa blíži k 30. výročiu svojho vzniku. Za normálnych okolností by sme mali byť hrdí a pripravovať veľkolepé oslavy, avšak my sa namiesto toho zmietame v chaose a úpadku. Ten sa vinou klamstiev a podvodov, viac či menej všetkých doterajších vládnych garnitúr po roku 1989, no najmä tej poslednej Matovičovo-Hegerovej, prejavuje v deštrukcii právneho štátu, likvidácii sociálnych opatrení, v zhoršujúcom sa školstve až úbohom zdravotníctve a o morálke v spoločnosti ani nehovoriac. Občan je ten posledný, o koho sa vláda zaujíma, spoločnosť je stále viac frustrovaná, rozdelená, silnie nevraživosť až nenávisť medzi ľuďmi. Potierajú sa iné ako provládne názory, ľudia sú vydieraní, obmedzovaní a veľká časť z nich je diskriminovaná, politici i mainstreamové média sú demoralizované a skorumpované. Spoločnosť, či si to priznáme, alebo nie, smeruje k diktatúre a totalite, akú sme tu nepoznali ani v časoch fašizmu a už vôbec nie socializmu.

Klamstvo a podvod je od nepamäti vo výbave politikov. Nie náhodou sa o politike slušne vyjadrovali naši národovci ako o panskom huncútstve, no dnes sa to už blíži skôr k veľkému svinčíku. Už Otto Von Bismarck, nie že by to bol môj vzor, svojho času povedal: „Klamstvo sa najčastejšie používa pri love, vo vojne a pri voľbách“, alebo „Sloboda je luxus, ktorý si nemôže dovoliť každý“, či „Sila vládne právu“. Všetko to je ako vystrihnuté z našej súčasnej reality-šou. Je zaujímavé, že naši vládni plagiátori a polovzdelanci si nevedia napísať ani len diplomovku, ale to, čo sa im hodí, radi využívajú, či skôr zneužívajú.

V čom je príčina tohto stavu? Ak to zjednodušíme, je to v našich vládcoch, ministroch i poslancoch. Mimochodom, už len čakám, kedy si tam ľudia zvolia koňa, keď somárov a oviec je tam už naozaj dosť. Možno preto platí modifikované staré porekadlo „Kôň je nebezpečný zozadu, býk spredu a hlúpy politik z každej strany“. Ústavní činitelia nielenže neplnia svoje volebné sľuby, ale i hrubým spôsobom zavádzajú, klamú a podvádzajú verejnosť, a to od samotného vzniku Slovenska. Tieto podvody možno časovo rozdeliť do dvoch skupín, a to od Novembra 89, resp. od vzniku Slovenskej republiky a na našu súčasnosť od volieb 2020.

Prvý podvod – rozdelenie Československa bez jasnej vôle jeho občanov

Dnes môžeme mať rôzne názory na zánik Československej federácie a vznik dvoch samostatných štátov,  Českej a Slovenskej republiky. Osobne som tomu veľmi rád a podporila to v tom čase i moja materská SDĽ. Napriek tomu treba otvorene povedať, že išlo o podvod a akúsi skratku, i keď s vtedy platnou ústavou, ktorá viedla k našej samostatnosti. Bol to podvod zo strany vtedajších politických elít. Tie, a nie občania rozhodli o takomto postupe a národy postavili pred hotovú vec, bez možnosti čo i len sa vyjadriť k tejto významnej udalosti.

Národné štáty vznikli nie z priania, ale proti vtedy väčšinovej vôli občanov, či si to niekto prizná, alebo nie, pravda s rozdielnymi dôvodmi nesúhlasu v Čechách a na Slovensku. Rozhodlo o tom v súlade s ústavou Federálne zhromaždenie ČSFR, avšak po dohode dvoch víťazov volieb, dvoch dobrodruhov, ktorí konali na základe svojich výsostne osobných názorov a najmä mocenských záujmov, Václava Klausa a Vladimíra Mečiara. Im ani vtedy, ani potom nešlo o národ, ale o uchopene moci, o ktorú by sa v spoločnom štáte museli deliť. Relevantná diskusia na túto tému neprebehla ani v ich vlastných stranách a diskutovali len politické elity, intelektuáli, či kaviareň. Len národa sa nik nepýtal. Tušiac, ako by sa asi vyjadrili občania, rozhodli sami, veď víťazi volieb vtedy i dnes môžu všetko. O takej závažnej veci, akou je rozdelenie štátu a vznik nových štátnych útvarov, by mali rozhodovať občania v referende a akýkoľvek iný spôsob je neprijateľný. Vtedajší mocipáni uplatnili vtedy, ako aj teraz známu výhovorku, že ústava neumožňuje referendum o takejto otázke, no už nevysvetlili, prečo v tomto zmysle ústavu nezmenili. Politici si už vtedy uvedomili a uvedomujú si to aj teraz, že národ je možné manipulovať a zavádzať donekonečna.

Druhý podvod – nesplnené sľuby Novembra 89

Politický a ekonomický prevrat bol jedným z ďalších podvodov na občanoch. Novembroví lídri Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu sľubovali občanom slobodu a demokraciu, ale i zachovanie sociálnych istôt a zamestnanosti. Václav Havel dokonca spočiatku hovoril o zachovaní socializmu, len so zrušením vedúcej úlohy KSČ a nastolení pluralitného systému. Už po pár týždňoch však došlo k prechodu spoločnosti k až primitívnemu kapitalizmu cez rôzne formy spočiatku divokej privatizácie.

Slobodu a demokraciu si uplatnili najmä tí majetní, prudko sa zvýšila nezamestnanosť, narástla kriminalita a korupcia, s ktorou zápasíme už takmer 30 rokov. Nesplnila sa ani ďalšia požiadavka VPN o odluke cirkvi od štátu, o ktorej žiadna z vládnych garnitúr a strán nezačala ani len diskutovať, a to vrátane tých ľavicových. Práve naopak, prijala sa Zmluva so Svätou stolicou, takzvaná Vatikánska zmluva, cirkev si upevnila moc, zasahuje do svetských záležitostí a zo Slovenska sa od ostatných volieb stáva klerikálny štát. Náboženská ideológia sa stáva ideológiou štátnou, čo je v zásadnom rozpore s Ústavou SR.

O Novembri 89 slniečkári radi hovoria ako o „sametovej“ či nežnej revolúcii. Už v predchádzajúcich príspevkoch v Slove som vysvetlil, prečo to nie je pravda. Zjednodušene povedané, značná časť spoločnosti bola novembrovými udalosťami poškodená a diskriminovaná. Ak niekto chce dávať prívlastky, tak by sa k tomu hodil skôr výraz nekrvavý prevrat. Nuž, a základom každého úspešného prevratu alebo uchopenia moci je ohlupovanie národa, pri ktorom sú záujmy mocných vydávané za záujmy občanov. Boli sme toho svedkami u nás i vo všetkých postsocialistických krajinách a nie tak dávno na Ukrajine, či pri ďalších pokusoch v Bielorusku a najnovšie v Kazachstane.

Tretí podvod – vstup do NATO a preteky v zbrojení

Známy je Havlov výrok, ktorý povedal: „Nikdy do žiadneho vojenského paktu nevstúpime.“ V skutočnosti sa hneď po novembri 1989 pracovalo na odsune sovietskych vojsk, čo bolo síce správne, ale už sme sa zároveň tlačili do NATO. To sa ešte zintenzívnilo po vzniku Českej a Slovenskej republiky. Nám sa to podarilo síce až v roku 2004, ale o to sme iniciatívnejší pri plnení požiadaviek tohto vojenského paktu. Jedného veľkého brata, Sovietsky zväz a potom Rusko, sme vymenili za iného „najdemokratickejšieho“ za veľkou mlákou, a tak robíme sluhov USA, ktoré nás majú za nikoho a za nič. USA už dávno nie sú mierotvorcom, ale práve naopak, najväčším svetovým agresorom, sú nielen na čele Severoatlantickej aliancie, ale reálne ju i riadia. Slovenskí občania nie sú až tak hlúpi, ako si to o nich myslia súčasní páni ministri, čo potvrdzujú aj prieskumy o tom, kto je najväčšou hrozbou pre Slovensko. Až viac než 40 percent za takúto hrozbu označilo USA a Rusko niečo viac ako 25 percent opýtaných.

Zbrojíme ako zmyslov zbavení, a to nielen teraz, keď sú pri moci vojnoví štváči, ale i za vlád Smeru – SD. Už vtedy sa nakupovali za stovky miliónov eur vrtuľníky z USA, podpísala sa zmluva o dodávke 14 amerických stíhačiek F-16 za viac ako dve miliardy eur. Samotný Peter Pellegrini pri návšteve USA iniciatívne sľuboval americkému prezidentovi Donaldovi Trampovi zvýšenie výdavkov na armádu na požadované dve percentá HDP už v roku 2024. Nemci a ďalší to doteraz nesplnili a ani tak skoro nesplnia, no pán minister obrany, skôr by sa hodilo slovo vojny, Jaroslav Naď a Hegerova vláda to splní už v tomto roku. Prečo nie, veď ušetríme a nedáme na zdravotníctvo, školstvo, sociálne veci, dôchodky ani na takú potrebnú infraštruktúru.

Štvrtý podvod – Dohoda o obrannej spolupráci SR a USA

Dohodu nemožno považovať za nič iné ako za zradu národnoštátnych záujmov Slovenska preto, lebo v istej miere obmedzuje našu suverenitu a nezávislosť. Sú proti nej mnohí právnici, príslušníci ozbrojených síl, politici i mieroví aktivisti. Pre objektivitu treba povedať, že v tejto dohode nemá prsty len súčasná proamerická, rusofóbna a nesvojprávna vláda. Hlavné opozičné strany sú tiež v zaujímavej situácii. Dohoda bola pripravená ešte v rokoch 2018 a 2019 za vlády Smeru – SD. Ich minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák dohodu prakticky pripravil a tvrdo presadzoval. Jej podpis sa však pre odpor SNS naťahoval, a tak sa akosi nestihla podpísať. Našťastie. Teraz ten istý Smer, len už Slovenská SD, je jej najväčším odporcom a dokonca vyzýva občanov k aktívnemu odporu a referendu o tejto dohode. Má síce pravdu, no nevdojak sa natíska otázka, klamal predtým, či teraz? Hlas SD je síce tiež proti zmluve, ale pravdepodobne v záujme udržania budúceho koaličného potenciálu,  niečo vajatá o práve politikov rozhodovať aj o takej závažnej veci, ako sú vojenské základne a pobyt cudzích vojsk na našom území. Dohodu Slovensko nepotrebuje a aj laikom musí byť jasné, že ju potrebujú USA, ktoré sa chcú aj z tejto strany Európy dostať bližšie k hraniciam Ruska.

Mohli by sme donekonečna hovoriť o právnych, politických a ekonomických aspektoch tejto zradnej dohody, ponechajme to však  na expertov v týchto oblastiach. Neodškriepiteľnou skutočnosťou však je viacero pochybností a reálna hrozba ohrozenia časti našej štátnej suverenity. Dohoda  umožní odovzdať významné právomoci americkej armáde pri jej pobyte na našom území, reálnu kontrolu, či skôr úplnú stratu, strategických, dokonca jediných vojenských letísk Sliač a Kuchyňa a hrozbu možného rozmiestnenia zbraní hromadného ničenia na našom území.

Vláda už stihla zmluvu schváliť, teraz pôjde do parlamentu a potom na podpis prezidentke. Výsledok je však vopred jasný, bude, ako povedia Amíci. Dohoda, ktorá má platiť dočasne, desať rokov s možnosťou predĺženia, sa až priveľmi podobá na dočasnosť pobytu sovietskych vojsk po roku 1968 u nás. Pravda, pozývací list nepodpíše Vasiľ Biľak, ale možno prezidentka Čaputová spolu s predsedom vlády Hegerom, ministrami obrany Naďom a zahraničia Korčokom, ako najväčšími presadzovateľmi hesla S USA na večné časy a nikdy inak!

Piaty podvod – volebný systém a referendum

Volebný systém sa nemení. Jednomandátový volebný obvod, ako je všeobecne známe, zaviedol ešte Vladimír Mečiar. Odvtedy sľubovali jeho zmenu vlády Dzurindu, Radičovej, Fica, Pellegriniho i Matoviča. Nič sa však nedeje, veď najskôr treba rozkradnúť štát a dostať svojich ľudí na dobre platené funkcie. Každý sa oháňa demokratizáciou volebného systému, v skutočnosti však úplne všetkým stranám vyhovuje. Zmena je tak v nedohľadne, lebo raz sme pred voľbami, inokedy je príliš skoro po nich. Názory občanov, regiónov, ZMOS-u, či menších mimoparlamentných strán nikoho nezaujímajú, a tak bude, ako povie novodobý spasiteľ.

Referendum reálne nechce nik, len sa o ňom tára, pritom ho tiež sľubovali všetci. Demokracie sa však papaláši obávajú, rovnako tí minulí a ešte oveľa viac tí súčasní. Ako by k tomu došli predsedovia strán, keby kandidátov na poslancov a následne ministrov nevyberali oni, ale nejaký, nechcem použiť výraz, ako ho volajú, obyčajní ľudia?!

Poučme sa aspoň v novom roku

Kolosálnym podvodom na voličoch boli predvolebné sľuby súčasných vládnych strán, vďaka ktorým uspeli vo voľbách. Preto by sa dalo ešte dlho rozoberať podvody, klamstvá a nesplnené sľuby v sociálnej oblasti, starostlivosti o občana, podpore mladých rodín a dôchodcov, ale o tom niekedy nabudúce.

Stojíme na začiatku nového roka a zdá sa, že hádam prežijeme už dva roky tejto vlády hochštaplerov, otázka je len ako? Uplynulý rok nemožno nazvať rokom úspešným, krásnym a už vôbec nie radostným. Nie koronavírus, ale vláda ukradla deťom detstvo, mladým najkrajšie chvíle v škole, s kamarátmi, bezstarostné randenie s prvou láskou, stužkovú, lyžiarsky..., takmer všetko, na čo my starší dodnes najradšej spomíname.

Nám dospelým ukradli hrdosť na svoju vlasť, právny štát, právo na voľný pohyb a právo čo i len vyjadrenia svojho názoru. Ukradli nám slobodu a demokraciu, surovo obmedzili naše ľudské práva. Rodiny sa nestretávali, starých rodičov sme mali izolovať od sveta. Ľudia, ktorí vybudovali túto krajinu, dali život nastupujúcej generácii, dali jej vzdelanie a lásku, majú svoje možno posledné roky prežiť v samote?!

Nie..., minulý rok bol plný zlých rozhodnutí, ktoré mali priamy dosah na životy nás všetkých. Veľká časť občanov napriek tomu mlčí, alebo len  ticho protestuje a zopár tisíc sa verejne búri. Chcelo by to revolúciu, myslím nekrvavú.  Neodsudzujem ich, za vlády totality sa toho veľa robiť nedá. Vláda zneužíva mocenské orgány, políciu, špeciálny súd, vyhráža sa občanom, trvá zákaz zhromažďovania, miestami i vychádzania a možno sú už pripravené žlté hviezdy pre nás nespokojných. Demokratickým spôsobom v súlade s právom, ako je referendum, či predčasné voľby, sa vládnej bandy nezbavíme.

Nie, nemám jasné, ani jednoduché  riešenie. Preto mi dovoľte zaželať nám všetkým, aby rok 2022 bol rokom návratu k zdravému rozumu, aby sme život opäť žili, a nie prežívali, aby bol rokom mieru. Aby dobro v ľuďoch zvíťazilo a zlo bolo potrestané, nech to nevidíme už iba v rozprávkach. K splneniu našich želaní musíme však aktívne prispieť my sami a práve v tom by sme sa mali zjednotiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984