Pomýlený smer študentov

Z vodopádu každodenných správ elektronických médií ma večer v posledný aprílový piatok zaujali dve. A opäť len potvrdili, že ak dvaja robia to isté... výsledok sa môže rôzniť.

V televíznom spravodajstve dostala zrejme iba „úplnou náhodou“ prioritu obrazová reportáž, že v Bratislave sa stovky žiakov a študentov, namiesto do školských lavíc, vybrali – po vzore svojich rodičov – štrajkovať do ulíc. Požehnanie protestu za budúcnosť klímy mladým udelili, samozrejme, okázalo a s patričným mediálnym pokrytím ikony bratislavskej kaviarne prezident Andrej Kiska i jeho nástupkyňa v úrade hlavy štátu Zuzana Čaputová. Veď svoju prezentáciu treba progresívne kuť nielen za horúca, no neustále. Tak ako dúchať do pahrieb spoločenského napätia. Študenti ukončili štrajk protestným zhromaždením vysokoškolákov podvečer na námestí SNP a protestujúci potom odpochodovali. Kam? Zbytočná otázka, že? No predsa stále rovnakým smerom – k budove Úradu vlády SR.


Foto: Facebook

„Bojujeme za ukončenie živočíšnej výroby, opustenie fosílnych palív, prechod na obnoviteľné zdroje a klimatickú spravodlivosť. Naším spoločným cieľom je záchrana Zeme a spoločnosť, ktorej hlavnou prioritou nie je ekonomický rast, ale udržateľný spôsob života pre všetkých. Spoločne zdieľame myšlienku, že iný svet je možný,“ dodávajú aktivisti s menami ako Emma Zajačková či Jakub Andacký. Ten spomenul, že ich cieľom je „hovoriť o zastavení ťažby dreva zo slovenských národných parkov a chránených krajinných oblastiach, ale aj o okamžitom zastavení ťaženia uhlia na hornej Nitre“. Zdena Faragulová z organizácie Bod obratu zdôraznila, že aktuálne neexistuje dôležitejšia téma ako klimatická kríza. „Keď nebudeme mať planétu, tak všetky ostatné problémy už nebudú mať zmysel riešiť. Zároveň si myslíme, že tento problém musíme riešiť po celom svete, bez ohľadu na to, koho to zasiahne skôr a koho neskôr. Veríme v klimatickú spravodlivosť, a tiež, že ľudia, ktorí nie sú zodpovední za klimatickú zmenu, by nemali pociťovať väčšie následky, ako tí, ktorí ju spôsobujú,“ uzavrela.

Mladí v Bratislave odkázali, že s podobným programom ako Akčný deň 2019, ktorý zorganizovali hnutia s „národne znejúcimi“ názvami: Fridays For Future Bratislava, Critical Mass, Climate Save Slovakia a Bod Obratu neprestanú, kým sa z tejto témy nestane politická priorita.

To na Liptove poňali v ten istý piatok trochu inak. Podľa mňa užitočnejšie, lebo  s konkrétnym výsledkov. Brehy Liptovskej Mary v piatok čistilo viac ako 250 dobrovoľníkov. Podľa správy TASR väčšinu z nich tvorili školáci vo veku 12 až 15 rokov. Do zberu odpadkov sa zapojilo 150 žiakov a učiteľov z Evanjelickej spojenej školy, 20 z hotelovej školy a 26 z Gymnázia M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši. Študenti oblečení v zelených tričkách vyzbierali 350 vriec odpadkov, ktoré tam pozahadzovali či „zabudli“ tí nevychovaní „slušní“ medzi nami. „V najbližších dňoch či týždňoch očakávame v regióne menšie či väčšie podujatia, spomeniem napríklad jarné upratovanie Černovej a Čutkovskej doliny v sobotu 27. apríla, čistenie v Liptovskom Jáne a Jánskej doline 1. mája či podujatie Zelený Chopok 10. mája," priblížila Katarína Šarafínová z Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Liptov.
A teraz sa vrátim späť k tým bratislavsko-svetovým dopleteným detvákom. Nič proti ochrane životného prostredia. Práve naopak, veď súhlasím, že stav na ciferníku životopisu našej modrej planéty ukazuje už 10 po 12-tej. No napríklad štúdia „Carbon Majors Report“ priniesla výsledky, odhaľujúcu šokujúcu pravdu. Až 70% svetovej produkcie skleníkových plynov vygenerovalo od roku 1988 iba 100 svetových spoločností. Najväčší priemyselní znečisťovatelia životného prostredia sú fakt výrobcovia či spracovatelia uhlia, ropy a zemného plynu. No názvy tých spoločností sú ExxonMobil (USA), Shell (Holandsko), BP (Veľká Británia) a Chevron (USA). V prípade, že by sa spracovávanie fosílnych palív držalo na takých hodnotách, aké boli za posledných 30 rokov, do konca tohto storočia by sa celková teplota na Zemi zvýšila o 4°C. To by malo katastrofické následky na život na Zemi spojené s nedostatkom jedla a úhynom niektorých živočíchov. Preto oceňujem, že na školách – okrem liberálnych teórií a zmätočnej podpory LGBT komunít – učia a sprístupňujú aj tieto fakty. Isto aj ten, že tromi najväčšími globálnymi znečisťovateľmi ovzdušia sú: Čína, USA, India. Pritom len prvé dve obrovské krajiny toho trojlístka majú dovedna 40%-ný podiel na svetových emisiách. Ak si Slovensko svoje záväzky plní, potom to piatkové večerné smerovanie študentov k Úradu vlády SR bolo úplne pomýlené. Slovami jedného z exponentov Občanského fóra z roku 1989, prognostika, pravicového politika, otca kupónovej privatizácie a bývalého dvojnásobného českého prezidenta Václava Klausa – „to je hluboké nedorozumění“... Ak by totiž organizátorom spolu s ich elitárskymi tútormi išlo fakt o vec, protest študentov mohli zorganizovať na jednom jedinom mieste. Na tom pravom. Za chrbtom sochy dolnokubínskeho barda slovenskej poézie, na Hviezdoslavovom námestí – pred veľvyslanectvom USA.

Tohto roku si mnohí spolu s médiami budú pripomínať (niekto asi aj oslavovať) 30-te výročie politického prevratu v ČSSR z roku 1989, Američanmi eufemisticky označovaného ako Zamatová revolúcia. Tak som si už teraz spomenul na jeden zaujímavý, významný protest študentov, ktorý tie politické zmeny predznamenal i ohlasoval. Bratislavskí študenti totiž už 16. novembra 1989 v predvečer Dňa študentstva pochodovali mestom. Pochod začali na vtedajšom Mierovom námestí (dnes Hodžovom s Grasalkovičovým palácom). Potom na Hviezdoslavovom námestí zaspievali študentskú hymnu a odtiaľ držiac sa za ruky sa študentská reťaz sunula po Vajanského nábreží popri Univerzite Komenského. Pochod mladých sa vtedy skončil pred ministerstvom školstva. S jeho predstaviteľmi i s ideologickým tajomníkom ÚV KSS Gejzom Šlapkom diskutovali vysokoškoláci o potrebe demokratizácie. A na druhý deň to vypuklo v Prahe. Historické udalosti na Národní třídě aj s pomocou podvodu o mŕtvom študentovi Martinovi Šmídovi.

Ktovie ako to raz dopadne na Slovensku, ak sa medzi organizátormi budúcich študentských pochodov a protestov náhodou objaví niekto čestný, samostatne mysliaci, mimo zoznamu treťosektorových think tankov? Veď už Jack London presviedčal, že: „Život je plný sklamaní a je to celkom v poriadku. Mäso chutí najlepšie po hlade a posteľ je najmäkšia po ťažkej ceste.“