Reklama
Reklama

Poslanec Blaha, politizácia trestného práva a mediálny lynč

Počet zobrazení: 1721

Na Slovensku sa už niekoľko rokov objavuje nebezpečný trend obmedzovania slobody prejavu, ako aj ďalších základných práv s cieľom umlčať odlišné názory vo verejnej diskusii. Naposledy sa to prejavilo obvinením poslanca Ľ. Blahu z trestného činu Popieranie a schvaľovanie holokaustu a zločinov politických režimov (§ 422d TZ). V tejto kauze sa však objavuje vážne podozrenie z politizácie procesu. Uvedený dojem umocňuje kampaň niektorých médií na podporu trestného konania. Rozumiem, že štýl statusov Ľ. Blahu mnohých ľudí dráždi, otvára však dôležité témy, ktoré sú nepríjemné pre mnohých mocných ľudí. Ak by nakoniec Ľ. Blahu odsúdili, atmosféra strachu v SR by veľmi vzrástla. Navyše, by išlo o nebezpečný precedens, ktorý sa bude dať zneužiť v podstate proti komukoľvek.
 

Absurdné dôsledky obvinenia

Poslanec Ľ. Blaha je kriminalizovaný za tento svoj status. Ide o status, ktorý je jednostranný a provokatívny, ale dokázať naplnenie znakov trestného činu podľa § 422d bude náročné i pri „gumových“ formuláciách v texte zákona. Na formálne nedostatky obvinenia poukázal aj R. Kaliňák, Blahov obhajca na tlačovej konferencii ku kauze. Treba tiež pripomenúť, že politické výroky považuje ESĽP v Štrasburgu za kľúčovú súčasť slobody prejavu. Platí to aj pre oveľa tvrdšie výroky, než vyslovil Ľ. Blaha. V prípade Perinçek v. Switzerland ochránil ESĽP slobodu prejavu človeka, ktorý označil genocídu Arménov v Osmanskej ríši v roku 1915 za „veľkú medzinárodnú lož“ a úplne ju popieral. V porovnaní s ním Ľ. Blaha nepopieral zločiny, ktoré sa stali pred rokom 1989, ale odmietol čierno-biely obraz histórie, najmä v kauze Martina Šmída. Je očividné, že ak Ľ. Blahu odsúdia v SR, na ESĽP v Štrasburgu ho SR bude musieť veľkoryso odškodniť.

Pri čl. 422d TZ si treba dať pozor aj na vágnosť formulácie: „… zločiny režimu založeného na komunistickej ideológii…“ Pojem komunistická ideológia je veľmi široký a neviaže sa iba na marxizmus. Najmä vládni politici by si pritom mali uvedomiť, že komunistickou ideológiou sa riadili i mnohé kresťanské „režimy“. Dokonca aj Písmo popisuje komunizmus raných kresťanských obcí: „Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné. (Sk 4,32) Alebo: „Všetci, čo uverili, boli pospolu a všetko mali spoločné… a rozdeľovali ich všetkým, podľa toho, ako kto potreboval.“ (Sk 2, 44 – 45). Ešte vágnejšie však znie táto formulácia v § 422d TZ: „… zločiny iného podobného hnutia, ktoré násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smeruje k potlačeniu základných práv a slobôd Medzi takéto hnutia by bolo možné zaradiť všetky kolonialistické a imperialistické režimy, ktoré sa na Slovensku bežne velebia. Napr. imperialista W. Churchill nesie zodpovednosť za tzv. bengálsky Holocaust, ktorý má dokonca aj podobný názov ako nacistický Holocaust. Bolo by však absurdné, keby polícia prenasledovala všetkých, ktorí oslavujú W. Churchilla alebo popierajú jeho zločiny…
 

Dvojaký meter na slobodu prejavu

Za najvážnejšie v celej kauze treba považovať dôvodné podozrenie z politizácie orgánov činných v trestnom konaní, o ktorom hovorili R. Kaliňák a Ľ. Blaha na tlačovej konferencii k tejto kauze. Ako je známe, trestné oznámenie podala L. Nicholsonová. Tá vo svojom statuse na Facebooku uviedla závažnú skutočnosť: „Na toho jedného, na toho Blahu, pripravujeme so šikovnými právnikmi a vyšetrovateľmi trestné oznámenie.“ Uvedená formulácia vyvoláva podozrenia, lebo z nej vyplýva, že pri príprave trestných oznámení sa vyšetrovatelia dávajú dokopy s politikmi. L. Nicholsonová by preto mala výslovne uviesť, ktorých vyšetrovateľov zapojila do prípravy trestného oznámenia. Mala by si tiež uvedomiť, že trestné oznámenie nemožno používať šikanóznym spôsobom a trestným činom je aj krivé obvinenie…

Z hľadiska obmedzovania slobody prejavu považujem za nebezpečný aj spôsob, akým sa ku kauze Ľ. Blahu postavili niektoré médiá, najmä aktuality.sk. Publikovali článok s takýmito výrokmi: „Dostane podmienku? Alebo sa dokonca dožijeme toho, že za popieranie zločinov politických režimov sa na Slovensku pôjde sedieť? Ktovie. Ako prvé by však úplne stačilo, ak by Blahovi Facebook zrušil účet. Zo dňa na deň stal by sa z neho znovu stal nikto.“ Týmto výrokom aktuality.sk vyzývajú na odsúdenie Ľ. Blahu a ako minimum požadujú zablokovanie jeho účtu na Facebooku, aby sa z neho stal „nikto“. Uvedené výzvy na umlčanie nepohodlných hlasov sú však dvojsečná zbraň. Pre porovnanie, skúsme si predstaviť, keby niekto podobným jazykom vyzýval na umlčanie webu aktuality.sk v čase, keď bol pri moci Smer SD.

To by pritom nebolo vôbec nemožné, lebo podobné výhrady ako voči Ľ. Blahovi by sa dali použiť i proti webu aktuality.sk. Stačí si spomenúť na spôsob, akým obhajovali zločiny Banderovcov: „To, čo sa stalo na Volyni v roku 1943 v čase nemeckej okupácie Poľska a Ukrajiny, nie je možné nazvať ináč ako etnická čistka. Pričom išlo o obojstrannú etnickú čistku poľského a ukrajinského obyvateľstva, ktorí obývali toto etnicky zmiešané územie.“ Lenže tvrdenie, že išlo o „obojstrannú“ etnickú čistku sa v Poľsku považuje za tzv. Volyňskú lož, teda popieranie či zľahčovanie zločinov proti poľskému obyvateľstvu. Téme som sa venoval tu. Veľmi zaujímavé z hľadiska trestného práva by mohlo byť aj tvrdenie z citovaného textu o vraždách Židov v Kolbasove. Vraj k nim „došlo zlúčením dvoch elementov – domáceho funkcionárskeho a toho kriminálneho, ktorý prišiel z poľskej strany“. Aktuality.sk tak šírili tézu, že Židov v Kolbasove nevraždili Banderovci, ale verejní funkcionári ČSR a poľskí kriminálnici. Osobne nie som zástancom trestného stíhania podobných výrokov, ale ak aktuality.sk volajú po tom, aby išiel Blaha „sedieť“, mali by byť schopné aplikovať rovnaké kritériá na seba.
 

Zastrašovanie odlišných názorov

V prípade stránky aktuality.sk nejde len o exces, ale o súčasť kampane na zastrašovanie ľudí s odlišnými názormi. Stránka v spolupráci s webom infosecurity.sk masívne porušuje ústavné práva iných osôb, ako na to upozornil hrot.info. Spomenúť možno napr. článok proti mladému ľavicovému politikovi M. Bartekovi z Hlas-SD. Svoj článok proti nemu začal V. Breiner agresívnym tvrdením: „sofistikovane namiešaný koktejl často protirečivých pocitov loajálnosti k rodine, národu, etniku, tradíciám otcov… Dokáže osloviť aj povedzme potenciálne úspešného mladého politika novej perspektívnej ľavicovej strany.“

Podnetom na tento agresívny útok mala byť Bartekova fotografia s georgievskou stužkou pred pomníkom osloboditeľom s asistentom ruského vojenského pridelenca, ktorého M. Bartek označil za priateľa. Autora očividne podráždila tzv. georgievská stužka, ktorú opísal takto: „Je to ruský vojenský symbol, ktorý si v novodobej histórii krajiny privlastnili ruskí nacionalisti a skupiny lojálne Kremľu, napríklad separatisti z Donbasu.“ Tu však ide o zjavnú dezinformáciu. Hoci stužku nosia aj ruskí nacionalisti či separatisti z Donbasu, neprivlastnili si ju a nosia ju i mnohí ďalší, ktorí si chcú uctiť víťazstvo v druhej svetovej vojne. Pri oslavách víťazstva ju nosia napr. mnohí občania Izraela, dokonca premiér B. Netanyahu. Je azda aj on ruským nacionalistom alebo separatistom z Donbasu?

V ďalšej časti textu V. Breiner uvádzal takúto dezinformáciu: „O tom, aké informácie konzumuje pán Bartek, vypovedá zoznam stránok, ktoré sleduje: Viktor Orbán, Vladimír Putin, Gustáv Husák, Slovenskí branci, Ruské ozbrojené sily, Noční vlci (ktorí sa priamo podieľali na anexii Krymu), Česi a Slováci podporujú Ruský Krym, Přátelé Novoruska Друзья Новороссии a stránky čínskych a ruských ambasád v Čechách a na Slovensku. Z médií odoberá Hlavné Správy a rôzne ruské a čínske médiá. Rovnako dôležité sú aj stránky, ktoré na zozname nie sú. Pán Bartek nesleduje žiadne hlavnoprúdové slovenské médium a okrem ruských a čínskych ani žiadne iné zahraničné. Stránky, ktoré na Facebooku sleduje, pán Bartek medzičasom skryl.“

Ukázalo sa však, že to nie je pravda a sám V. Breiner sa neskôr pokúsil dopad svojej dezinformácie zmierniť výrokom: „Oprava: Bartek okrem spomínaných stránok na Facebooku sleduje aj TA3 a Televízne noviny TV Markíza.“ Išlo však o úplne nedostatočnú a manipulatívnu opravu, ktorá zanecháva mylný dojem, že okrem TA3 a Markízy sleduje M. Bartek len „zlé“ zdroje. Lenže podľa zoznamu, ktorú zverejnil sám V. Breiner, sleduje M. Bartek široké spektrum zdrojov, vrátane štátnych orgánov, ktoré určite nemožno považovať za proruské: min. obrany, min. zahraničia, min. spravodlivosti, Ozbrojené sily SR, Stále zastúpenie SR pri EÚ, atď. M. Bartek tiež sleduje proatlantických politikov ako P. Kmec, M. Šefčovič, L. Kurilovská, atď.; takisto aj Pravdu, SITA, teraz.sk, atď.; Na základe pluralitného zloženia zdrojov môže teda M. Bartek pri rôznych témach získať vyvážený pohľad z oboch strán, a to je zrejme ten najväčší problém. Vypočuť si názor druhej strany sa dnes nenosí…
 

Slovensko na ceste do totality

Vo vyššie citovanom článku proti Ľ. Blahovi sa objavuje ešte jeden trend, ktorý je veľmi typický pre rôzne totality – rozdelenie spoločnosti na dve skupiny (my a oni), zatiaľ čo ostatné rozdiely prestávajú hrať rolu, citujem: „Boli to časy, kedy sme sa mohli tváriť, že naše politické spektrum je pestré. Tradičné rozdelenie na pravé, ľavé a stredné politiky sa však s prienikom dezinformácií do hlavného prúdu končí. Toto je naozaj alarmujúci výrok! Ak prestaneme vnímať rozdiel napr. medzi E. Chmelárom a M. Kotlebom alebo medzi I. Biháriovou a I. Matovičom, 50-te roky sú definitívne späť. Aj vtedy boli všetci nepohodlní vyhlásení za nepriateľov „pracujúceho ľudu“, bez ohľadu na to, či išlo o fašistov, liberálov alebo socialistov. Niektorí možno ešte stále podceňujú hrozbu plazivej totalitarizácie Slovenska alebo ju vnímajú ako prehnanú obavu, ak sa však proti nej nepostavíme v prípade Ľ. Blahu, budeme jej musieť čeliť sami.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama