Reklama
Reklama

Posledné krajinské meranie síl pred voľbami do Bundestagu

V krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku nič prekvapujúce a situácia pred voľbami do spolkového parlamentu zostáva nejasná
Počet zobrazení: 1532

Sasko-Anhaltsko je „nová“ spolková krajina, teda jedna z tých, ktoré sa vytvorili na území bývalej NDR v októbri 1990 „pohltenej“ zjednotením s NSR. Hlavným mesto Saska-Anhaltska, ktoré sa nachádza takmer v strede Nemecka a patrí medzi menšie spolkové krajiny (má o niečo viac ako 2,2 mil. obyvateľov a rozlohu 20 452 km²), je Magdeburg.

Na ilustráciu uvedieme, že v roku 2018 bol HPD na hlavu v krajine 28 685 eur, druhý najnižší v Nemecku pred Meklenburskom-Predpomoranskom. Priemer HDP na hlavu v NSR bol 40 851 eur (najvyšší bol v mestskom štáte Hamburg 65 603 eur). V Sasku-Anhaltsku predstavoval tento ukazovateľ ekonomiky o niečo viac ako 70 % celonemeckého priemeru. Nezamestnanosť v krajine bola v máji 2021 podľa štatistiky Bundesagentur für Arbeit (Spolkovej agentúry práce) 10,2 %, keď v Nemecku bol priemer 7,5 %.


Výsledky volieb v Sasku-Anhaltsku v rokoch 1990 – 2016

Hlasy získané v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku od zjednotenia Nemecka do roku 2016 (v %)

tabskvr1.png
Spracované podľa údajov na stránke Statistisches Landesamt Sachsen-Anhalt

Vysvetlivky:
AfD – Alternative für Deutschland – Alternatíva pre Nemecko
CDU – Christlich Demokratische Union Deutschlands – Kresťanskodemokratická únia Nemecka
DieLinke. – Ľavica
FDP – Freie Demokratische Partei – Slobodná demokratická strana
nk – strana nekandidovala
PDS – Partei des Demokratischen Sozialismus – Strana demokratického socializmu
SPD – Sozialdemokratische Partei Deutschlands – Sociálnodemokratická strana Nemecka
Zelení – Bündnis 90/Die Grünen – Spojenectvo 90/Zelení

Doplníme, že pravicovoextrémistická NPD (Nationaldemokratische Partei Deutschlands – Nacionálnodemokratická strana Nemecka) v roku 2011 získala 4,6 % hlasov a 1,9 % hlasov v roku 2016.

Vo voľbách v roku 1990 – 2016 dominovala CDU, ktorá nezvíťazila len v roku 1998. Na druhom mieste sa striedali do roku 2011 ľavicové strany: SPD v rokoch 1990 – 1998 a 2006, v roku 2002 PDS a v roku 2011 DieLinke. V roku 2016 sa tam dostala pravicovopopulistická AfD (niekedy označovaná aj za extrémistickú).

Vo voľbách v roku 2016 sa prejavil výrazný pokles podpory dvoch najsilnejších ľavicových strán. Vo voľbách v rokoch 1994 a 1998 to bolo viac ako 50 % hlasov a od 40,4 % do 45,5 % v rokoch 2002 až 2011. Ich volebný zisk v percentách hlasov v roku 2016 bol už len zhruba polovicou toho, čo v rokoch 1994 a 1998.

Rástla podpora pravicovopopulistických a extrémistických strán. Volebný zisk AfD v roku 2016 v Sasku-Anhaltsku bol pred voľbami do Bundestagu v roku 2017 najvyšší zo všetkých spolkových krajín.

Vládnu koalíciu viedol vždy kandidát víťaznej strany. V roku 1994 sa vytvorila koalícia vedená SPD (bola na druhom mieste), v ktorej boli ešte Zelení. Koalíciu tolerovala PDS.
 

Výsledky volieb Sasku-Anhaltsku 6. júna 2021

Víťazom volieb sa podľa dosiaľ neoficiálnych údajov stala CDU s 37,1 % hlasov (nárast o 7,3 % oproti roku 2016) pred AfD s 20,8 % (pokles o 3,5 %) a Ľavicou s 11,0 % (pokles o 5,3 %). Do Landtagu sa dostali ešte SPD 8,4 % (pokles o 2,2 %), Zelení 5,9 % (nárast o 0,7 %) ako aj FDP 6,4 % (nárast o 1,5 %), ktorá v parlamente z roku 2016 nebola zastúpená. Doplníme, že NPD získala už len 0,3 % hlasov. Voličská účasť bola 60,3 % (pokles o 0,8 %).

Celkom kandidovalo 22 strán. Pri hodnotení výsledkov volieb sa považuje za určité prekvapenie jasné víťazstvo CDU a prírastok hlasov pre ňu, lebo niektoré predvolebné prieskumy preferencií ukazovali len na tesné víťazstvo CDU. Išlo najmä o prieskumy INSA, kde sa 4. júna namerala podpora 27 % pre CDU a 26 % pre AfD a v prieskume z 26. mája sa dokonca nameralo víťazstvo AfD s 26 % pred CDU s podporou 25 %.

Pokračoval pokles dvoch najsilnejších ľavicových strán, ktorý bol väčší u DieLinke. Narástol počet hlasov pre Zelených, ale ich výsledok bol nižší, ako predpovedali prognózy preferencií.

Počet poslancov krajinského parlamentu sa v súvislosti so zmenšením počtu volebných okresov mal znížiť z 87 na 83. Po prepočte špeciality nemeckého volebného systému tzv. previsajúcich a vyrovnávacích mandátov sa však predbežne rozdelilo 97 mandátov. CDU má 40, AfD 23, Ľavica 12, SPD 9, FDP 7 a Zelení 6 poslancov.

Po jasnom víťazstve CDU sa jej krajinský vodca a súčasný premiér R. Haseloff, ktorý vedie od roku 2016 koalíciu CDU, SPD a Zelených, vyjadril, že bude rokovať o koalícii so „všetkými demokratickými stranami“ (ale CDU odmieta vytvárať koalície s DieLinke.). Existuje viacero variantov vládnej koalície. CDU a SPD majú dosť poslancov na dvojkoalíciu s tesnou prevahou (49 z 97). Podľa prieskumu Wahlforschungsinstituts Infratest Dimap si najviac občanov praje koalíciu CDU, SPD a FDP.
 

Krajinské voľby v Sasku-Anhaltsku vo svetle trendov vývoja voličskej príťažlivosti

Výsledky volieb nepriniesli žiadne veľké prekvapenie. Komentáre však poukazujú na niektoré protirečenia s celonemeckými procesmi. Vzhľadom na špecifiku Saska-Anhaltska a počet jeho obyvateľov sa im však neprikladá veľký vplyv.

V Sasku-Anhaltsku sa nepotvrdili dva celonemecké procesy. Nedošlo k poklesu príťažlivosti CDU, ale ani k výraznému nárastu podpory Zelených (tí sú však v nových spolkových krajinách v priemere menej úspešní ako v starých). Neočakávaným sa stal pokles podpory AfD, ktorá zostala druhou najsilnejšou stranou. V krajinských voľbách v roku 2019 dosiahla AfD už viac percent hlasov v Brandenbursku, Meklenbersku-Predpomoransku a Durínsku.

Potvrdil sa pokračujúci pokles podpory ľavicových strán. Preukázalo sa aj kolísanie volebných výsledkov FDP.

Po voľbách v Sasku-Anhaltsku je v súhrne vo všetkých krajinských parlamentoch podiel poslancov nasledujúci: CDU/CSU 29,9 % (z toho CSU 6,3 %), SPD 21,9 %, Zelení 14,0 %, AfD 11,3%, FDP 8,0 % a DieLinke. 6,6 %. Ostatné strany majú spolu 8,3 % poslancov.
 

Záverom – znovu o tom, kto bude novým spolkovým kancelárom

Zopakujeme, že politická situácia v Nemecku je tiež poznamenaná koronakrízou a nachádzajú sa v nej tradičné sociálno-ekonomické a politické otázky. Problém vzniká aj v súvislosti s tým, že sa počíta s koncom éry kancelárky A. Merkelovej z CDU, ktorá je na čele nemeckých vlád od 22. novembra 2005, čo je už viac ako 15 a pol roka. Ak budú po voľbách problémy so zostavením novej vlády (ako boli v roku 2017) a A. Merkelová zotrvá vo funkcii najmenej do 20. decembra, prekoná „rekord“ H. Kohla, ktorý bol kancelárom NSR 16 rokov a 26 dní.

Ani po voľbách v Sasku-Anhaltsku situácia pred septembrovými voľbami do Bundestagu nie je jasnejšia. Do jednoznačných prognóz sa vzhľadom na to ani v Nemecku ani v zahraničí nikto príliš nepúšťa.

Prieskumy preferencií v tomto štvrťroku namerali podporu pre CDU/CSU 22 – 31 %, Zelených 20,5 – 28 %, SPD 15 – 18 %, FDP 9 – 13,5 %, AfD 9 – 13 % a DieLinke. 6 – 9 %. Politické leto v Nemecku bude asi horúce, ale aj tak už okrem týchto strán nie je žiadna, ktorá by mala ešte šancu dostať sa do Bundestagu. Neočakáva sa však taká špinavá predvolebná kampaň, ako bola v USA.

V máji a júni bola podpora CDU takmer vo všetkých prieskumoch vyššia ako pre Zelených. Aj tak sa však často uvažuje o tom, či nebude prvýkrát v dejinách „zelený“ kancelár. Vyžaduje to však vyšší počet hlasov pre potenciálnu koalíciu Zelených, SPD a FDP.

V apríli bola menovaná za kandidátku na túto funkciu spolupredsedkyňa Zelených (od A. Baerbocková (*1980). Je poslankyňou Bundestagu od roku 2013 za Brandenbursko (s rodinou žije v Postupime). Okrem poslaneckej činnosti však nemá nijaké skúsenosti z praktickej politiky. Považuje sa za predstaviteľku reálpolitického (realistického, umierneného) krídla v strane. V máji prepukla aféra, po tom ako uviedla, že „zabudla“ nahlásiť do parlamentu vedľajšie príjmy asi 25 tisíc eur, ktoré jej v rokoch 2018 až 2020 strana vyplatila za dobré volebné výsledky.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

SÚVISIACE:
František Škvrnda: Začiatok supervolebného roka v Nemecku

 

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama