Pre budúcnosť slovenskej ľavice ani jeden, ani druhý

Počet zobrazení: 2573

So záujmom čítam rôzne prognózy, čo sa môže udiať v najbližšom období v Smere-SD. Všetky tie scenáre a prognózy sú, samozrejme, reálne a možné. Budúcnosť Smeru do veľkej miery bude závisieť od toho, kto ho povedie v ďalšom období.

Pokiaľ by to bol p. Pellegrini, strana by zrejme stratila aj posledný punc ľavicovosti a posunula by sa ešte viac do stredu. Pre mnohých členov, srdiečkových ľavičiarov v strane, by to zrejme znamenalo odchod zo Smeru, resp. by začali byť úplne pasívni a ich členstvo by bolo už len formalitou.

Podľa mňa reálnejšou i lepšou alternatívou bude – pokiaľ ide len o Smer, nie o slovenskú ľavicu – ak v Smere zostane naďalej predsedom Robert Fico. Ani on však už nedokáže zastaviť úpadok strany. Čo by však mohol pre Smer ako predseda spraviť, je aspoň oživenie straníckych štruktúr, vrátiť jej hodnotovú ľavicovosť a postaviť stranu na pomyslenú štartovnú dráhu. V praxi by to znamenalo rozbehnúť sa s tímom ľudí do regiónov a podrobne zmapovať celú základňu. Nestačí len hovoriť s okresnými funkcionármi, tí mu nedajú relevantné informácie, lebo mnohí možno ani nevedia, koľko členov majú v regiónoch, nieto aby ešte poznali ich názory. Stretávať sa s členmi by však nemalo byť o tom, aby išli členov presviedčať o zmene, ale naopak, pozorne ich počúvať. No a, samozrejme, aj zamyslieť sa nad tým, čo títo ľudia hovoria a zmeny robiť na základe ich pripomienok. Minimálne by sa tým obnovila aspoň dôvera členskej základne k vedeniu.

Rovnako dôležitou súčasťou by bolo, aby sa do strany vrátil systém demokratických volieb, zatiaľ aspoň na úrovni okresov a krajov. Uvedomujem si, že toto bude asi najťažší oriešok sebareflexie strany, lebo mnohým funkcionárom strany menovací systém plne vyhovuje. Pravda, pokiaľ ich vďaka nemu neodvolajú. Viem presne, o čom píšem. Niekedy v roku 2006, keď som bol podpredsedom okresnej organizácie, som na okresnej rade hovoril o voľbe predsedu na okresnom sneme. Schytal som tvrdú kritiku od niektorých členov vrátane predsedu. Vraj manažérsky systém riadenia je ten najsprávnejší. Keď o dva roky predseda okresu vďaka tomuto systému vyhodil z okresnej rady niekoľkých členov, tí istí členovia hovorili o manažérskom systéme ako o antidemokratickom, že totalitnejšie stanovy nemala ani KSS pred rokom 1989. Aj preto si myslím, že zrušenie menovacieho systému bude veľkým problémom.

Aj keby sa Smeru vnútri podarilo urobiť zásadné zmeny, ktoré by dnes mohol zvládnuť jedine p. Fico, to mu už neprinavráti stratenú dominanciu na našej politickej scéne. Navyše p. Fico podľa môjho názoru, po týchto opatreniach, by nemal by  v ďalšom období predsedom. Aj keď je to určite najúspešnejší a najvýraznejší náš politik po roku 1989, už tú stranu neposunie dopredu, dokonca si myslím, že nedokáže ani zastaviť úpadok preferencií a popularity strany. Krátkodobo má na to, aby spravil poriadok v strane a naštartoval ju do ďalšieho obdobia, no do ďalších volieb už musí viesť stranu niekto iný. Ja mám, samozrejme, svoje typy, nielen kto by to mal byť, ale aj kto by to v žiadnom prípade nemal byť, no je zbytočné teraz o tom písať. Teraz naozaj všetko má v rukách vedenie strany. Je len a len na nich, aké kroky spravia, aby sa aspoň sčasti obnovila dôvera nielen voličov, ale aj samotných členov v stranu. Čím hlbšiu analýzu a sebareflexiu spravia, tým to môže byť do budúcna pre stranu perspektívnejšie, aj keď už iste nie také dominantné ako v minulosti. Ak urobia len kozmetické úpravy a neuvedomia si aj svoj nemalý podiel na tom, akú dnes máme vládu, ublížia si hlavne sami sebe.

Ak sa budú snažiť všetko zvaliť len na bývalú populistickú opozíciu, zlých novinárov, nekorektné média, manipuláciu preferencií, tak ten úpadok strany bude ešte rýchlejší a ráznejší.

Aj napriek neúspechu vo voľbách, výraznému ústupu z pozícií, rapídnemu poklesu popularity a, žiaľ, i dôveryhodnosti, Smer-SD je stále dominantou stranou na ľavej strane a tú pomyslenú loptičku má na svojej strane kurtu. Aký protiúder zvolí, je len na ňom. My ľavicovo mysliaci a sociálne cítiaci môžeme naň len čakať. Potom buď tomu úderu zatlieskame, alebo len sklamane mávneme rukou a počkáme si na lepší úder. Možno však už od niekoho iného.

V reakcii na článok uveďte aj jeho názov.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984