Prekvapenie Trump? To sotva. Zmena? Ťažko.

Americké prezidentské voľby sú vždy „dráma“. Ešte nikdy sa však nestalo, že by niečo zásadné zmenili. Je to hlavne šoubiznis, ktorého funkciou zostáva vytvoriť legitimitu systému prostredníctvom dojmu voľby. Základná analytická chyba pri perspektívnom posudzovaní týchto volieb je snaha preferovať niektorého kandidáta. Ak americká vládnuca strana rozdelená na dva volebné výbory pripustí k voľbám dvoch kandidátov, šance bývajú pomerne vyrovnané. Inak by to nebola „dráma“ a teda ani funkcia volieb by nebola splnená.

  Kresba: Ľubomír Kotrha

Analytici, komentátori a bežní ľudia tiež často posudzujú predvolebné vyhlásenia v snahe pripísať prípadnému víťazstvu jedného z kandidátov zásadnejšie zmeny v politike. Spomeňme v tejto súvislosti dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu, od ktorého sa očakávala všeobecná demokratizácia, odklon od militaristického kurzu v zahraničnej politike, ako aj od sledovania a represie v domácej politike.

Očakávania boli také silné, že dokonca dostal vyložene nezaslúženú Nobelovu cenu ešte predtým, než sa fakticky mohol ako prezident prejaviť. Reálnym výsledkom však bolo pokračovanie až prehĺbenie všetkých dovtedajších tendencií americkej politiky. „Najradikálnejší“ krok Obamu bol „obamacare“, povinné zdravotné poistenie u súkromných poisťovní. No, hotová „revolúcia“... Očakávania a dojmy sa ukázali ako výsledok reklamy na tovar, ktorá s jeho skutočným zložením a funkciou má len málo spoločné.

Teraz sme videli podobné divadielko. Od miliardára Trumpa sa z nejakého zvláštneho dôvodu očakávali antiestablišmentové postoje. Tie sa v jeho prípade z nejakého ďalšieho zvláštneho dôvodu prejavujú snahou znížiť dane bohatým. Podobne ako vyložene vojnový prezident Obama v predvolebnej kampani hovoril o mieri, Trump hovoril o ukončení konfrontácie s Ruskom. Tak ako Obama pred voľbami hovoril o zrušení mučenia, odpočúvania a Guantánama, Trump hovorí o stiahnutí sa zo Sýrie...

A teraz hádajte, ako to nakoniec s tým Tumpom dopadne!

Nový americký prezident nemá nijaké politické skúsenosti, je to člen americkej buržoázie s mierne(?) škandalóznym pozadím. Jeho viceprezident a politické okolie sú prakticky takí istí „jastrabi“ ako okolie Hillary Clintonovej a ona samotná. V istom zmysle slova pripomína slovenského prezidenta Andreja Kisku, aj keď je tu rad dôležitých rozdielov.

V histórií Spojených štátov amerických vari nebolo takého škandalózneho, teda aj vydierateľného prezidenta, ako je Trump. Kombinácia ľudských slabostí, neskúsenosti a politického okolia, ktoré má pomerne jasné ideologické a konceptuálne pozadie, môže mať len jeden výsledok. Nový americký prezident sotva prekročí tieň bábky. Vlastne je zarážajúce, že táto základná súvislosť málokomu prišla na um už v momente, keď ohlásil kandidatúru. Ak u amerických prezidentov všeobecne platí, že silné populárne reči zostanú po voľbách nenaplnené, tak u súčasného novozvoleného prezidenta to platí dvojnásobne.

Všeobecný odpor k Trumpovi v establišmente i veľkej časti spoločnosti a to, že ostatné zložky amerického politického systému budú stáť v opozícií voči nemu, navyše legitimizuje silný politický blok pre čokoľvek systémovo nesúrodé, s čím by pomerne bizarný americký prezident mohol prísť. Ak teda vôbec dokončí funkčné obdobie.

Tak o čo v týchto voľbách vlastne išlo? O to, o čo v každých amerických prezidentských voľbách. Americká politika sa však robí na úplne inej úrovni.

Odporúčame:
Jozef Banáš: Analytici a médiá dostali na frak. Trumpova výhra je prehrou mainstreamu